• motocykle,
• štvorkolky,
• trojkolky,
• osobné automobily,
• autobusy,
• nákladné a prípojné vozidlá.

Naopak daň z motorových vozidiel sa neplatí za:

• kolesové a pásové traktory,
• prípojné vozidlá za traktor,
• ťahané vymeniteľné stroje (skupina S),
• pracovné stroje,
• snežné skútre a vozidlá skupiny V.

Platenie preddavkov na daň z motorových vozidiel

Ak v predchádzajúcom zdaňovacom období daňovníkovi vyjde platiť vyššiu daň ako 700 €, je povinný platiť preddavky na daň:

• mesačne, ak v predchádzajúcom období vyšla daň vyššia ako 8 300 €.
• štvrťročne, ak v predchádzajúcom období vyšla daň vyššia ako 700 € a zároveň nižšia ako 8 300 €.

Ako sa počíta daň z motorových vozidiel?

Máme pre vás praktickú kalkulačku, vďaka ktorej si sami vypočítate cestnú daň už do 2 minút:

Všetky náležitosti dane z motorových vozidiel upravuje zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení neskorších predpisov.

Článek Cestná daň aktuálne informácie + kalkulačka pre výpočet se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Sami taktiež môžete na faktúre určiť spôsob úhrady. Pokiaľ teda nejaký typ platby preferujete, pridajte túto informáciu na daný doklad.

Na faktúre môžete určiť aj spôsob úhrady. A stanoviť, že má klient zaplatiť faktúru v hotovosti.

Limit platby v hotovosti pri úhrade faktúry

Ak vystavujete faktúru s platbou v hotovosti, pamätajte, že fakturovaná čiastka nesmie presiahnuť 5 000 eur. Pokiaľ je cena vašich tovarov alebo služieb vyššia, musí byť úhrada bezhotovostná.

Ukladá vám to § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov. Určuje maximálnu hranicu hotovostnej platby medzi jedným príjemcom a jedným odovzdávajúcim vyplývajúcu z jedného právneho vzťahu.

Pri platbách v cudzej mene musíte čiastku prepočítať na eurá. A to podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný v deň predchádzajúci dňu platby v hotovosti.

Cieľom tohto zákona je obmedziť daňové úniky a zabrániť legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Pokiaľ uvedený paragraf porušíte, hrozí vám:

• pokuta až 10 000 eur, ak ste fyzická osoba – nepodnikateľ,
• alebo pokuta až 150 000 eur, ak ste právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ.

Ako pracovať s faktúrou uhrádzanou v hotovosti

S faktúrou uhrádzanou v hotovosti pracujete vo svojom účtovníctve ako s akoukoľvek inou faktúrou. Musíte ju teda archivovať:

• najmenej 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla v súvislosti s ňou povinnosť podať daňové priznanie, a to ak ste neplatiteľ DPH a uplatňujete si paušálne výdavky alebo vediete daňovú evidenciu,
• najmenej 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka, ak ste platiteľom DPH a / alebo vediete účtovníctvo.

Pri platbách v hotovosti za faktúru je vhodné vystaviť aj príjmový pokladničný doklad. Podnikatelia musia úhradu faktúry v hotovosti zaevidovať v systéme pre pokladnice eKasa prostredníctvom pokladnice eKasa a odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad so špecifickými náležitosťami upravenými zákonom o evidencii tržieb. Pre interné účely svojho účtovníctva, daňovej evidencie alebo paušálnych výdavkov vyhotovia aj podnikatelia k faktúre zaplatenej v hotovosti štandardný príjmový pokladničný doklad.

Vystavením príjmového pokladničného dokladu k úhrade faktúry v hotovosti získate lepší prehľad o skutočných príjmoch. Príjmový pokladničný doklad totiž preukazuje úhradu, zatiaľ čo faktúra s požadovaným spôsobom platby v hotovosti označuje iba danú pohľadávku.

Zároveň vám tieto doklady uľahčia preukazovanie príjmov pri kontrolách z daňového úradu.

Kedy je faktúra s platbou v hotovosti daňovým dokladom

Špecifická situácia je pri faktúre s platbou v hotovosti, ktorú vystavuje platiteľ DPH. V takom prípade sa faktúra stáva daňovým dokladom. Je to dodnes zaužívaný pojem zo staršieho zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý daňovým dokladom označoval faktúru platiteľa DPH.

Aj faktúra s požadovaným spôsobom platby v hotovosti musí obsahovať všetky náležitosti faktúry od platiteľa DPH. Okrem iného na nej musí byť:

• identifikačné číslo pre DPH dodávateľa (prípadne aj odberateľa – pokiaľ ho má),
• základ dane,
• sadzba dane a
• výška dane.

Faktúra uhrádzaná v hotovosti vs. zjednodušená faktúra

Pri celkovej cene vrátanej DPH nepresahujúcej 100 eur môže platiteľ DPH aj faktúru uhrádzanú v hotovosti nahradiť zjednodušenou faktúrou. Teda zjednodušeným daňovým dokladom.

Oproti faktúre na ňom nemusíte uvádzať:

• informácie o kupujúcom a
• jednotkovú cenu bez DPH.

Naopak musí obsahovať:

• meno a priezvisko alebo názov predávajúceho,
• adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska predávajúceho alebo adresu miesta, kde sa predávajúci obvykle zdržiava,
• identifikačné číslo pre DPH predávajúceho, pod ktorým tovar alebo službu dodal,
• poradové číslo dokladu,
• dátum vyhotovenia dokladu,
• dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia dokladu,
• množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
• základ DPH pre každú sadzbu DPH a zľavy a rabaty, ak nie sú zahrnuté v jednotkovej cene,
• uplatnenú sadzbu DPH alebo oslobodenie od DPH,
• výšku DPH spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Myslite na limity a pokladničné doklady

Napriek tomu, že má práca s faktúrou uhrádzanou v hotovosti určité špecifiká, vo väčšine ohľadov je rovnaká ako pri ostatných faktúrach. Dôležité je najmä:

• postrážiť si výšku faktúry (maximálne 5 000 eur),
• pri prijatí peňazí vystaviť príjmový pokladničný doklad
• a úhradu faktúry v hotovosti zaevidovať v systéme pre pokladnice eKasa prostredníctvom pokladnice eKasa a odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad.

Článek Špecifiká faktúry uhrádzanej v hotovosti: zoznámte sa s limitmi aj pravidlami archivácie se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Povinné sociálne poistenie vám však nevznikne hneď po založení živnosti, ale až od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola založená živnosť. Na začiatku podnikania bude povinné sociálne poistenie SZČO vypočítavané z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Následne, po podaní daňového priznania k dani z príjmov, sa bude posudzovať to, či váš príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol alebo nebol vyšší ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Aktuálne v roku 2026 je to príjem vo výške 9 144 eur dosiahnutý za rok 2025 z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak ho presiahnete, tak povinné sociálne poistenie SZČO sa vám od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak ste mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý ste ho presiahli, bude vypočítavať z vašich skutočných príjmov a bude sa na vás vzťahovať aj tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ. Ak ho nepresiahnete, tak naďalej budete platiť povinné sociálne poistenie vypočítavané z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu.

Sociálne poistenie odvádzate Sociálnej poisťovni. Ak vám povinné sociálne poistenie vznikne, nemusíte sa k nemu prihlasovať, urobí to za vás Sociálna poisťovňa a oznámi vám všetko potrebné k platbe sociálneho poistenia.

Zdravotné poistenie vám zaistí prístup k zdravotnej starostlivosti. Platbou sociálneho poistenia prispievate hlavne na dôchodky, nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti.

Zamestnanci poistenia platia tiež, automaticky ho ale odvádza ich zamestnávateľ.

Vysvetlíme si princíp, ako sa platba preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie počíta. Koľko zaplatíte si potom rýchlo sami alebo za pomoci online kalkulačky spočítate. Najprv ale musíte poznať vymeriavací základ.

Spočítajte si svoj vymeriavací základ

Preddavky na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie sa počítajú z vymeriavacieho základu. Výnimkou je vyššie spomínaný tzv. „osobitný“ vymeriavací základ pre platenie povinného sociálneho poistenia, ktorého výška je zákonom stanovená a ktorý sa používa na začiatku podnikania a následne po tom, ako vaše príjmy nepresiahnu určenú hranicu príjmov. Svoj riadny vymeriavací základ si vypočítate, ak už chvíľu podnikáte. Na výpočet potrebujete poznať základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti – jednoducho povedané zisk, ktorý ste uviedli v poslednom daňovom priznaní. K tomuto základu dane z príjmov pripočítate zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a následne tento výsledok vydelíte koeficientom 1,486 a získate svoj ročný vymeriavací základ. Ten ďalej delíte dvanástimi a získate mesačný vymeriavací základ. Mesačný vymeriavací základ SZČO sa tak počíta podľa nasledujúceho vzorca: (základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti + zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie) / koeficient 1,486 / 12 kalendárnych mesiacov.

Dôležitý rozdiel medzi platením zdravotného poistenia a sociálneho poistenia je v tom, kedy sa nový vymeriavací základ premietne do platieb. Z nového vymeriavacieho základu vypočítaného z daňového priznania sociálne poistenie začínate platiť už od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak ste mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, v ktorom ste toto daňové priznanie podali. Zdravotné poistenie v novej výške začínate platiť až od 1. januára kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku podania daňového priznania, z ktorého sa výpočet uskutočnil. Napríklad z daňového priznania podaného v roku 2026 za rok 2025 začínate platiť sociálne poistenie v novej výške už od 1. júla 2026, ale zdravotné poistenie až od 1. januára 2027.

Vzťahuje sa na vás však aj tzv. „riadny“ minimálny mesačný vymeriavací základ, ktorý sa uplatní vtedy, ak by váš skutočný vymeriavací základ bol nižší ako minimálny vymeriavací základ. Pokiaľ podnikáte prvý rok, vychádzate z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu pri výpočte preddavkov na zdravotné poistenie. Minimálny mesačný vymeriavací základ pre platenie zdravotného poistenia a sociálneho poistenia je vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistenie. Každoročne sa mení. Pre rok 2026 je vo výške 914,40 eura. Vymeriavacie základy sa pri ich výpočte zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

Ako si vypočítať vymeriavací základ, to si ukážeme na príklade stavbára. Minulý rok (teda v roku 2025) dosiahol základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 15 000 eur a zaplatil zdravotné poistenie a sociálne poistenie vo výške 3 750 eur.

1. Základ dane z príjmov zvýšil o zaplatené poistné: 15 000 + 3 750 = 18 750 eur.
2. Pokračoval v delení koeficientom a dvanástimi (mesiacmi) a výsledok zaokrúhlil na eurocenty nadol: 18 750 / 1,486 / 12 = 1 051,48 eura.

Stavbárov mesačný vymeriavací základ je 1 051,48 eura.

Výpočet sociálneho poistenia pre SZČO

Odvod na sociálne poistenie je spolu 33,15 % z vymeriavacieho základu (jednotlivé zložky sociálneho poistenia sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol). Tzv. „osobitný“ vymeriavací základ používaný na začiatku podnikania a následne v prípade, keď príjmy SZČO nepresiahnu určenú hranicu príjmov, je v roku 2026 vo výške 396,24 eura a sociálne poistenie z neho vypočítané je 131,34 eura. Tzv. „riadny“ minimálny mesačný vymeriavací základ používaný v prípade, keď príjmy SZČO presiahnu určenú hranicu príjmov, je pre rok 2026 stanovený na 914,40 eura a minimálne sociálne poistenie preto v roku 2026 činí 303,11 eura.

Stavbár, ktorého sme si predstavili vyššie, vypočítal, že na sociálnom poistení od 1. júla 2026 do 30. júna 2027 odvedie 348,54 eura mesačne (4,40 % z 1 051,48 eura + 18 % z 1 051,48 eura + 6 % z 1 051,48 eura + 4,75 % z 1 051,48 eura). Jeho mesačný vymeriavací základ je vyšší ako minimálny – vyššie bude aj sociálne poistenie.

Výpočet zdravotného poistenia pre SZČO

Odvod na zdravotné poistenie je 16 % z vymeriavacieho základu (preddavok na zdravotné poistenie sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol). Ten je pri zdravotnom poistení pre rok 2026 stanovený minimálne na 762 eur a minimálne zdravotné poistenie preto činí 121,92 eura.

Stavbár vypočítal, že bude od 1. januára 2027 do 31. decembra 2027 odvádzať preddavky na zdravotné poistenie vo výške 168,23 eura mesačne. Jeho mesačný vymeriavací základ je vyšší ako minimálny, preto bude musieť platiť aj vyššie preddavky na zdravotné poistenie.

Dobrovoľné sociálne poistenie a jeho výpočet

Predstavte si, že stavbár má manželku, ktorá tiež podniká a je projektantka, ale vzhľadom na jej nízke príjmy nie je povinná platiť sociálne poistenie ani z tzv. „riadneho“ minimálneho mesačného vymeriavacieho základu. Platí si ho len z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Projektantka však už teraz myslí na svoju budúcnosť v súvislosti so zabezpečením sa počas dôchodku a vie, že dôchodok vypočítaný z nízkeho vymeriavacieho základu by jej nezabezpečil dôstojnú starobu. Projektantka si preto začala navyše dobrovoľne platiť sociálne poistenie, ktorého súčasťou môže byť aj dôchodkové poistenie. Bude tak môcť v budúcnosti čerpať vyšší starobný dôchodok než ten, na ktorý by inak mala nárok.

Ako na výpočet dobrovoľného sociálneho poistenia

Dobrovoľne poistená osoba si sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si bude platiť poistné na dobrovoľné sociálne poistenie. Takto určený mesačný vymeriavací základ však nemôže byť nižší ako minimálny mesačný vymeriavací základ platný pre príslušný rok. V roku 2026 sa dobrovoľné sociálne poistenie odvádza minimálne z vymeriavacieho základu 914,40 eura mesačne.

Sadzby poistného na dobrovoľné sociálne poistenie (s ohľadom na balík poistenia):

• starobné poistenie 18 % (súčasť dôchodkového poistenia),
• invalidné poistenie 6 % (súčasť dôchodkového poistenia),
• rezervný fond solidarity 4,75 % (súčasť dôchodkového poistenia),
• poistenie v nezamestnanosti 2 %.

 Projektantka si pre dobrovoľné poistenie vybrala balík dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti a určila si mesačný vymeriavací základ vo výške 1 000 eur. Na dobrovoľnom sociálnom poistení bude odvádzať 307,50 eura (18 % z 1 000 eur + 6 % z 1 000 eur + 4,75 % z 1 000 eur + 2 % z 1 000 eur).

Ako na výpočet dôchodku SZČO?

Výpočet starobného dôchodku pre SZČO vychádza predovšetkým z 2 faktorov:

• dĺžka poistenia (počet rokov, za ktoré ste odvádzali dôchodkové poistenie),
• vymeriavací základ (pre platenie poistného za uplynulé roky podnikania).

Čím vyšší chcete mať dôchodok, tým dlhšie by ste mali dôchodkové poistenie odvádzať – a v čo najvyššej hodnote.

Očakávaný dôchodok si môžete vypočítať v kalkulačke na informatívny výpočet dôchodku, ktorú nájdete po prihlásení sa do elektronického účtu poistenca. Tzv. dôchodkovú kalkulačku prevádzkuje Sociálna poisťovňa a vy si vďaka nej môžete urobiť predstavu o budúcnosti.

Článek [Návod pre SZČO] Ako si vypočítať zdravotné a sociálne poistenie alebo dôchodok se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Ako s. r. o. zaplatíte na daniach vo všeobecnosti viac, než pokiaľ podnikáte ako SZČO, ktorá má ale na druhej strane obvykle vyššie odvodové zaťaženie. K tomu musíte viesť účtovníctvo – pokiaľ to sami neviete, musíte si nájsť (a zaplatiť) účtovníka.

Tým vás od založenia s. r. o. ale nechceme odrádzať. Ostatné výhody s. r. o. totiž môžu vyššiu daňovú záťaž s prehľadom vyvážiť, napríklad:

• dôvetok s. r. o. posilní dôveryhodnosť vášho podnikania,
• neručíte za neúspech podnikania všetkým svojim majetkom,
• firmu jednoducho predáte.

Všeobecne platí, že ak niečo vyrábate a vaše podnikanie nestojí výlučne na vašich schopnostiach (najmä ak máte zamestnancov), dáva zmysel založenie s. r. o.

Daň z príjmov v s. r. o.

Sadzba dane z príjmov právnických osôb v roku 2026 je 21 %. Nižšia 10 % sadzba dane z príjmov sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré za zdaňovacie obdobie dosiahli zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur a vyššia 24 % sadzba dane z príjmov sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré za zdaňovacie obdobie dosiahli zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 5 000 000 eur. Sadzba dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti pre SZČO, ktoré za zdaňovacie obdobie dosiahli zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur, je 15 %. Pre tie SZČO, ktorých príjmy (výnosy) túto hranicu prevyšujú, je už sadzba dane z príjmov 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahla sumu 43 983,32 eura, 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahla sumu 43 983,32 eura a nepresiahla sumu 60 349,21 eura, 30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahla sumu 60 349,21 eura a nepresiahla sumu 75 010,32 eura a 35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahla sumu 75 010,32 eura.

Dani z príjmov podlieha každý príjem. V praxi to znamená, že zdaňujete celý zisk z činnosti s. r. o. (sumu po odpočítaní výdavkov od príjmov). Nemáte možnosť si uplatniť oslobodenia od dane, od základu dane z príjmov odpočítať nezdaniteľné časti základu dane a samotnú vypočítanú daň si znížiť o daňové zvýhodnenia, napr. daňový bonus na dieťa alebo na daňový bonus na zaplatené úroky z hypotéky.

Zdanením príjmov s. r. o. ale vaše daňové povinnosti nekončia. Pokiaľ si ako spoločník svojej s. r. o. vyplatíte podiel na zisku, stáva sa táto suma vaším príjmom a pri jej výplate vám musí byť zdanená zrážkovou daňou s použitím sadzby dane z príjmov vo výške 7 %.

Rovnako sa tak nevyhnete dvojitému zdaneniu, ak ste zamestnancom vlastnej s. r. o. a vyplácate si mzdu. Z tej ako zamestnanec odvediete okrem 19 % (pri vyšších príjmoch až 25 %, 30 % či 35 %) dane z príjmov aj sociálne a zdravotné poistenie, ako z akejkoľvek inej mzdy.

Ako SZČO zdaňujete svoje príjmy (po odpočítaní výdavkov) len raz. V spoločnosti s ručením obmedzeným vždy zdaňuje príjmy najskôr s. r. o. a potom fyzická osoba, ktorá má z s. r. o. príjem.

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty je daň z tovarov alebo služieb, ktoré v rámci svojho podnikania predávate. Pri platiteľstve DPH nerozhoduje, či podnikáte ako SZČO alebo ako s. r. o. Dôležité sú iné kritériá.

Platiteľom DPH sa môžete stať dobrovoľne (musíte sa registrovať) alebo ním ste povinne, ak:

• váš obrat za kalendárny rok presiahol 50 000 eur (platiteľom DPH sa stanete až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka),
• váš obrat v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 62 500 eur (platiteľom DPH sa stanete už dodaním tovaru alebo služby, ktorým tento obrat presiahnete),
• nadobudnete v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku platiteľa DPH alebo časti podniku platiteľa DPH, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,
• stanete sa právnym nástupcom platiteľa DPH, ktorý zanikol bez likvidácie,
• prejde na vás v tuzemsku hmotný majetok alebo nehmotný majetok platiteľa DPH, ktorý sa rozdelil odštiepením alebo cezhraničným odštiepením,
• dodáte stavbu, časť stavby alebo stavebný pozemok alebo prijmete platbu pred ich dodaním, ak sa z dodania má presiahnuť obrat 62 500 eur,
• dodáte tovar s miestom dodania v tuzemsku, ak uľahčujete dodanie tovaru na území Európskej únie uskutočnené podnikateľom neusadeným na území Európskej únie osobe inej ako podnikateľovi prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania,
• dodáte tovar alebo službu, alebo nadobudnete tovar v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, ktoré je predmetom dane, ak ste podnikateľom, ktorý má v tuzemsku výlučne prevádzkareň a nie je malým podnikom zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od DPH podľa § 68f ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Pri zisťovaní obratu si dajte pozor na štyri veci:

• Obrat sa už nezisťuje za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka (napríklad od marca 2025 do februára 2026), ale za kalendárny rok (od 1.1. do 31.12.). Ako podnikateľ si preto každý mesiac kalendárny rok strážte, koľko činí váš obrat.
• Obratom sa rozumie hodnota dodaných tovarov a služieb v tuzemsku (a je jedno, či k úhrade fakticky dôjde, dôležité je dodanie) okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od DPH podľa § 28 až 36 a § 40 až 42 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Hodnota dodaných poisťovacích služieb a finančných služieb oslobodených od DPH sa nezahŕňa do obratu vtedy, ak sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby.
• Prijaté zálohy pred dodaním tovarov a služieb sa do obratu nezapočítavajú. Tieto sumy sa do obratu započítajú až vtedy, keď budú tovary a služby vzťahujúce sa na ne dodané.
• Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.

Pokiaľ váš obrat presiahne 50 000 eur alebo 62 500 eur, musíte daňovému úradu podať žiadosť o registráciu pre DPH do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom k presiahnutiu obratu došlo. Laicky povedané: Pokiaľ váš obrat presiahne stanovený limit, ste povinný sa ako platiteľ DPH zaregistrovať do jedného týždňa. Pokiaľ to neurobíte, môžete od daňového úradu dostať vysokú pokutu.

Daň z motorových vozidiel (cestná daň)

Povinnosť platiť daň z motorových vozidiel, označovanú niekedy aj ako cestná daň, vám vznikne vo chvíli, keď na svoje podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť použijete automobil. Nezáleží na tom, či dotyčné auto vlastníte (vy alebo vaša s. r. o.). Cestnú daň zaplatíte napríklad aj vtedy, ak preplatíte svojmu zamestnancovi cestovné náhrady za služobnú cestu, na ktorú išiel svojim vlastným vozidlom.

Daň z motorových vozidiel pre SZČO a s. r. o. sa nijako nelíši, výška sadzby dane sa totiž počíta podľa zdvihového objemu valcov motora (u osobných vozidiel), podľa najväčšej technicky prípustnej celkovej hmotnosti alebo celkovej hmotnosti a počtu náprav (u úžitkových vozidiel a autobusov) alebo podľa výkonu motora (u elektromobilov).

Ďalšie daňové povinnosti pre s. r. o.

Ak podnikáte s pohonnými hmotami, alkoholom či cigaretami, budete ako podnikateľ povinní odvádzať štátu aj spotrebnú daň. Opäť bez ohľadu na to, či podnikáte ako s. r. o. alebo ako SZČO.

Rovnako musíte zaplatiť daň z nehnuteľnosti, ak vaša s. r. o. nejakú vlastní – táto daň ale bude v porovnaní s ostatnými odvodmi pravdepodobne najnižšia.

Kde môžete ako spoločník s. r. o. na daniach ušetriť?

Najväčší priestor na finančnú úsporu sa ponúka v oblasti dane z príjmov, najmä čo sa týka zisku z podnikania.

Ak ste spoločníkom s. r. o., máte tri základné možnosti (existujú aj iné), ako si za svoju prácu platiť:

1. Vyplácate si mzdu.
2. Vyplácate si podiel na zisku.
3. Vyplácate si mzdu a k tomu podiel na zisku.

Pokiaľ si vyplácate mzdu, zdaňujete ju ako akýkoľvek iný zamestnanec. Mzda podlieha tak dani z príjmov (19 %, prípadne 25 %, 30 % alebo až 35 % zo mzdy), ako aj povinnosti z nej hradiť sociálne a zdravotné poistenie. Ich výška závisí aj od toho, či spoločník poberá odmenu za výkon funkcie konateľa alebo je zamestnaný na pracovnoprávny vzťah a taktiež od toho, či je odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne. Výhodnejšie je pritom poberať odmenu za výkon funkcie konateľa. V tom prípade je sociálne poistenie 33,55 % zo mzdy pri pravidelnej odmene a 28,75 % zo mzdy pri nepravidelnej odmene a zdravotné poistenie 16 % zo mzdy pri pravidelnej aj nepravidelnej odmene (časť hradí zamestnanec a časť zamestnávateľ, čo je ale v tomto prípade totožná osoba).

Ak si ako spoločník s. r. o. vyplatíte podiel na zisku, zdaní ho spoločnosť 7 % zrážkovou daňou z príjmov pri jeho výplate a tým vaše daňové povinnosti končia. Nie je potrebné podiel na zisku uvádzať v daňovom priznaní a ani sociálne a zdravotné poistenie z podielu na zisku neplatíte.

Podiel na zisku si zo spoločnosti s ručením obmedzeným môžete vyplatiť iba po skončení roka a len na základe schválenej účtovnej závierky. Samozrejme za predpokladu, že vaša s. r. o. vygeneruje dostatočný zisk – ten vám presne stanoví vaša účtovná závierka. Na vyplatenie podielu na zisku potrebujete rozhodnutie valného zhromaždenia (pokiaľ má s. r. o. viac spoločníkov), prípadne o tom rozhodnete ako jediný spoločník. Rozhodnutím valného zhromaždenia môžete rozdeliť aj nerozdelený zisk z minulých rokov. Rozhodnutie o rozdelení zisku musí mať písomnú formu, ale na rozdiel od iných rozhodnutí valného zhromaždenia nevyžaduje úradne osvedčenú pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia, prípadne jediného spoločníka.

Pokiaľ by ste si chceli vyplatiť podiel na zisku skôr, než po uzavretí účtovného obdobia a schválení účtovnej závierky, tak to nie je možné. Nemôžete si vyplácať preddavky na podiely na zisku. Zakázané to je priamo v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Obe možnosti odmeny zo s. r. o. sa dajú kombinovať – môžete si napr. vyplácať nižšiu mzdu, než by bolo na vašej pracovnej pozícii obvyklé, a kompenzovať si to vyplatením podielu na zisku. To je bežné nastavenie najmä v radoch začínajúcich s. r. o., kde sa podnikanie ešte len rozbieha a podnikatelia robia všetko pre to, aby minimalizovali náklady.

Článek Aké dane platíte ako s. r. o. a ako na nich ušetriť se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Žiadny predpis SZČO zriadenie podnikateľského účtu nenariaďuje. Dokonca ako SZČO teoreticky nemusíte mať zriadený žiadny bankový účet.

Dôvodov na zriadenie separátneho podnikateľského účtu existuje niekoľko:

• Odlíšenie osobných a podnikateľských aktivít vám ušetrí prácu aj čas pri daňovom priznaní, prípadne nervy účtovnej firme, ktorá vám spracováva paušálne výdavky, daňovú evidenciu alebo účtovníctvo. Nie je nič horšie, než spätne zisťovať a dohľadávať, ktoré prichádzajúce a odchádzajúce platby sa vzťahujú k vášmu podnikaniu a ktoré nie.
• Ochrana súkromia. Určite nie ste nadšený, keď váš účtovník presne vidí, koľko miniete za bývanie, energie, jedlo v reštauráciách a pod. Rovnako vás tak daňový úrad môže kedykoľvek požiadať o predloženie výpisov z účtu. Ak máte iba jeden účet, naozaj chcete úradníkom ukázať, koľko za čo utrácate?
• Čísla bankových účtov platiteľov DPH sú povinne zverejnené na internetových stránkach Finančnej správy Slovenskej republiky v celoštátnom zozname platiteľov DPH s číslami bankových účtov, ktoré používajú na podnikanie. Zverejnené bankové účty pochopiteľne nemusia vyhovovať každému; pokiaľ nechcete zverejniť vaše jediné číslo účtu so všetkými príjmami a výdavkami, založte si podnikateľský účet.
• Čerpanie podnikateľského úveru. Získanie úveru v banke je oveľa jednoduchšie, ak vlastníte podnikateľský účet. Ľahko tak preukážete, ako sa váš biznis vyvíja. Rovnako si budete môcť uplatniť všetky bankové poplatky ako daňovo uznateľné. V prípade osobného účtu môže byť identifikovanie bankových poplatkov vynaložených na podnikanie zložité.
• Meniť číslo účtu dodatočne je náročné. Musíte totiž oznámiť zmenu čísla účtu všetkým svojim obchodným partnerom a inštitúciám, aktualizovať údaje na webových stránkach, faktúrach, vizitkách a pod. V priebehu podnikania sa jedná o zbytočnú komplikáciu, ktorej môžete elegantne predísť.

V čom sa líši osobný a podnikateľský účet

Osobný účet si môže zriadiť iba fyzická osoba. Majiteľom podnikateľského účtu môže byť právnická aj fyzická osoba – tzn. ako SZČO máte na výber, aký účet si založíte.

• Funkcionality na prepojenie s účtovníctvom: Keď máte osobný účet, tak častokrát musí váš účtovník transakcie z výpisu do účtovníctva alebo daňovej evidencie prepisovať manuálne. Pri podnikateľskom účte je štandardom, že disponuje funkcionalitami, vďaka ktorým je možné si celý bankový výpis jednoducho do ekonomického softvéru importovať.
• Vyššie bankové poplatky: Osobné účty vedú banky často bez poplatku, ale podnikateľské účty skôr výnimočne. Bežné poplatky za vedenie podnikateľského účtu sa pohybujú od 7 eur a vyššie, ale mnoho bánk ho ponúka na prvých 12 mesiacov zadarmo. Ďalšie poplatky banky účtujú na základe využívaných služieb (napr. výbery z bankomatu, trvalé odchádzajúce platby), prípadne počtu vykonaných transakcií či očakávaného obratu.

Ako vybrať najlepší podnikateľský účet

Nedá sa všeobecne vyhodnotiť, ktorý podnikateľský účet je pre vás najvýhodnejší. Voľba ideálneho podnikateľského účtu je veľmi individuálnou záležitosťou. Každá banka ponúka iné podmienky a s nimi spojené poplatky. Záleží, aké služby budete aktívne využívať a ako často.

Pokiaľ napríklad viete, že každý mesiac minimálne 5 krát vyberáte hotovosť z bankomatu, potom pre vás bude výhodnejšia banka, ktorá možno ponúka vedenie účtu za vyššiu cenu ako konkurencia, ale zato poskytuje neobmedzený výber hotovostí z bankomatov zadarmo.

Začnite tým, že si na internete nájdete niekoľko podnikateľských účtov a vytvoríte si o nich základný prehľad. Následne môžete zájsť do banky alebo sa obrátiť na bankového poradcu s vopred pripravenými otázkami.

Investičný špecialista Karel Korený radí: „Zadajte kľúčové slová porovnanie podnikateľských účtov alebo najvýhodnejšie podnikateľské účty a vyjde vám veľa odkazov.“ Prehľadné porovnania niekoľkých poskytovateľov na jednom mieste vám ušetria veľa času, ale vždy si radšej na oficiálnych stránkach banky overte ich platnosť.

Dajte si tiež pozor na časovo obmedzené ponuky. V rámci nich napríklad môžete získať bankový účet bez poplatkov za vedenie, avšak len po obmedzenú dobu. Investičný špecialista Karel Korený varuje: „Stáva sa, že banka ponúka vedenie podnikateľského účtu zadarmo len po obmedzenú dobu, napríklad na pol roka. Získa si vás a po pol roku vám začne účtovať vyššie poplatky, než by ste mali v inej banke.“

Ako založiť podnikateľský účet

Pri zakladaní podnikateľského účtu v banke ako živnostník potrebujete:

• občiansky preukaz,
• osvedčenie o živnostenskom oprávnení, prípadne výpis zo živnostenského registra.

Ako štatutár firmy (najčastejšie spoločnosti s ručením obmedzeným) si pripravte:

• občiansky preukaz,
• výpis z obchodného registra.

Bankové účty a účtovníctvo

Bankové poplatky sú daňovo uznateľným výdavkom (resp. nákladom pre subjekty, ktoré vedú podvojné účtovníctvo). Napriek tomu, že sa plateniu poplatkov banke úplne nevyhnete, môžete si o zaplatené poplatky znížiť svoj základ dane z príjmov.

Toto sa vás však netýka, ak uplatňujete paušálne výdavky stanovené percentom z príjmov. V tom prípade nemáte nárok uplatňovať si akékoľvek skutočné náklady (výnimkou je len sociálne poistenie a zdravotné poistenie), teda ani poplatky za vedenie účtu.

Ďalej pamätajte na maximálne stanovenú hranicu pre príjem peňazí v hotovosti. Tá v súčasnej dobe činí 5 000 eur, ak sa na platbe v hotovosti zúčastňuje fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba. Akékoľvek vyššie sumy musia byť uhradené prevodom na bankový účet.

Na záver je vhodné si pripomenúť, že by ste na bankovom účte nemali držať viac peňazí, než je nutné. Pre rozvoj vášho podnikania musíte investovať. Držať na účte rezervu je v poriadku, ale všetky finančné prostriedky navyše by mali byť v obehu. SZČO môžu peniaze jednoducho previesť na svoj osobný účet alebo si peniaze vybrať v hotovosti.

„Ako majiteľ firmy to máte trochu zložitejšie. Peniaze si nemôžete len tak previesť na osobný účet. Môžete si ich legálne vytiahnuť buď cez mzdu, cez dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo cez dividendy. Vo všetkých prípadoch odvediete nejaké dane, prípadne sociálne a zdravotné poistenie,“ vysvetľuje, aký je správny postup výberu peňazí vo firme investičný špecialista Karel Korený. Investície napr. do strojového zariadenia môže podnik pochopiteľne uhradiť priamo z firemného účtu.

Zhrnutie

Potrebujete pomôcť na začiatku?

Podnikateľský účet je často iba prvým krokom na ceste za vašim vlastným podnikaním. Pokiaľ aj vy stojíte na začiatku tejto cesty a uvítate každú dobre mienenú radu, pomôžeme vám.

Odporúčame vám online fakturačný program iDoklad – moderného elektronického pomocníka, s ktorým budete mať všetky svoje faktúry aj ďalšie daňové doklady prehľadne na jednom mieste. Vždy tak budete mať prehľad o svojich príjmoch aj výdavkoch, a v neposlednom rade si tiež výrazne uľahčíte komunikáciu s účtovníkom, ktorému môžete dať prístup do iDokladu aj online.

Článek Podnikateľský účet pre SZČO: na čo slúži a komu sa oplatí se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Pozrieme sa na to, ako dlho archivovať rôzne druhy účtovných dokladov, aké sú spôsoby archivácie a čo robiť, keď vyprší skartačná lehota alebo keď doklady stratíte.

Ako dlho archivovať doklady?

Podnikatelia, ktorí sú neplatiteľmi DPH, nezamestnávajú zamestnancov a nevedú účtovníctvo (buď si uplatňujú výdavky percentom z príjmov alebo vedú daňovú evidenciu), majú povinnosť archivácie daňových dokladov 5 rokov od konca roka, v ktorom vznikla v súvislosti s nimi povinnosť podať daňové priznanie. Faktúry a evidenciu za rok 2025 tak uchovávate do konca roka 2031.

Ostatní podnikatelia majú archiváciu trochu náročnejšiu.

Ak ste SZČO, ktorá vedie účtovníctvo (alebo s. r. o.), je platiteľom DPH alebo zamestnávateľom, doklady archivujete minimálne 10 rokov. Pri rôznych druhoch dokladov sa líšia ich archivačné lehoty – a na základe lehoty sa odvíja zákonná dĺžka archivácie. A pri jej nedodržaní hrozí sankcia.

Pozrime sa, aká je dĺžka archivácie pri jednotlivých typoch dokladov podľa jednotlivých predpisov.

Daňové doklady (podstatný je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty):

• 5 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla v súvislosti s nimi povinnosť podať daňové priznanie: vo všeobecnosti všetky doklady a evidencie týkajúce sa dane z príjmov;
• 10 rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú: vo všeobecnosti všetky doklady a záznamy týkajúce sa dane z pridanej hodnoty.

Účtovné doklady (dĺžku archivácie stanovuje zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve):

• 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú: účtovná závierka, výročná správa, účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy, účtový rozvrh, účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva, a účtovné záznamy, ktorými sa určuje systém uchovávania účtovnej dokumentácie,
• počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky: ostatné účtovné záznamy.

Doklady z pozície zamestnávateľa (kľúčom sú zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach):

• 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú: kópie mzdových listov, potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, dokladov o vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti;
• 10 rokov odo dňa splatnosti sociálneho poistenia: všetky doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby, výšky a platenia sociálneho poistenia;
• 10 rokov: účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby, výšky a platenia zdravotného poistenia,
• 50 rokov: mzdové listy.

3 spôsoby archivácie dokladov

Existujú tri možnosti, ako doklady archivovať. V podobe tlačenej, elektronickej a zmiešanej.

1. Skladovanie tlačených dokumentov

Hoci je ukladanie papierových dokumentov ľahké, časom je tých šanónov alebo krabíc s faktúrami stále viac a možno vám zaberú nutnú časť kancelárie. Pri skladovaní tlačených dokumentov počítajte s tým, že o ne pri požiari alebo vytopení môžete prísť. A pozor tiež na blednutie pokladničných dokladov, ktoré kvôli tomu nebudú po pár rokoch čitateľné.

2. Elektronická archivácia

Archivácia účtovných dokladov v elektronickej podobe pôsobí jednoducho. Naskenujete, uložíte a máte hotovo. V princípe to sedí, ale pri digitalizácii dokladov musíte dodržiavať 4 zásady:

• úplnosť účtovného záznamu v pôvodnej podobe a v novej podobe,
• obsahovú a vizuálnu zhodu účtovného záznamu v novej podobe s pôvodnou podobou,
• čitateľnosť celej plochy účtovného záznamu v novej podobe,
• neporušenosť obsahu účtovného záznamu.

Zvážte, kam dokumenty v digitálnej podobe ukladať. Môžete ich uložiť na disk počítača či na externý hardvér (u tých však hrozí poškodenie, doklady je treba vždy zálohovať), na zdieľaný cloud alebo do online aplikácie.

3. Zmiešaná archivácia

Dokumenty ukladáte v tlačenej aj elektronickej podobe. Zmiešanú archiváciu napríklad vediete v prípade, keď prechádzate na elektronickú archiváciu účtovných dokladov a dokumenty postupne digitalizujete.

Archivácia a čo robiť keď…

…vypršala archivačná lehota účtovných dokladov?

Po vypršaní lehoty už doklady uchovávať nemusíte a môžete ich bezpečne zlikvidovať.

…nedodržali sme lehotu na archiváciu alebo dokumenty stratili?

Pokiaľ ste nedodržali skartačnú lehotu, ide o správny delikt, za ktorý vám môže príslušný orgán udeliť pokutu. Jej výška závisí od toho, o aké dokumenty ide a podľa akého predpisu sa kontrola uskutočňuje.

Napríklad podľa zákona o správe daní môže daňový úrad za nedodržanie doby uchovávania daňových dokladov uložiť pokutu od 100 eur do 10 000 eur. Ak ale absencia daňových dokladov za určitých okolností spôsobí určovanie dane podľa pomôcok, pokuta môže byť uložená vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne (najmenej však 10 %) zo sumy dane určenej podľa pomôcok.

Podľa zákona o účtovníctve môže daňový úrad zase za nedodržanie doby uchovávania účtovnej dokumentácie uložiť pokutu vo výške od 100 eur do 100 000 eur.

…dokumenty sa zničili pri požiari alebo povodni?

V prípade živelnej udalosti a zničenia archivovaných dokumentov zaistite potrebnú dokumentáciu od polície a pokiaľ je to možné, pokúste sa o rekonštrukciu zničených dokumentov.

Článek Archivácia účtovných dokladov pre SZČO se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Primárne je treba vždy a bez výnimky uvádzať čísla účtov v medzinárodnom formáte, tzv. IBAN. To isté platí o kóde banky, ktorý je známy pod skratkami SWIFT alebo BIC, prípadne kombinácia oboch (SWIFT/BIC).

Kto uvádza a platí DPH pri fakturácii do zahraničia?

Ak ste platiteľ DPH a fakturujete inému obchodníkovi či podnikateľovi registrovanému pre DPH v rámci EÚ, platí v prípade služby takzvaný „režim prenesenia daňovej povinnosti“ a v prípade tovaru takzvaný „režim oslobodenia od dane“. To znamená, že v skutočnosti DPH platí iba cieľový podnikateľ, čiže sa povinnosť platby tejto dane presúva kompletne na neho. On si potom DPH odpočíta od DPH, ktorú je povinný platiť (ak je tiež platiteľom DPH), alebo zohľadní v cene, za ktorú tovar alebo službu predáva koncovému zákazníkovi (ak si DPH nemôže odpočítať, pretože je iba osobou registrovanou pre DPH).

V takom prípade priamo do faktúry uveďte slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“ alebo „dodanie je oslobodené od dane“. Sadzbu DPH potom neuvádzate. Tým sa ale vaše povinnosti úplne nekončia. Každý mesiac, resp. každý štvrťrok totiž musíte podať tzv. „súhrnný výkaz“, v ktorom uvediete všetky vyfakturované obchody do iných členských štátov EÚ.

Ak ste neplatiteľ DPH a fakturujete tovar podnikateľovi so sídlom v niektorom z členských štátov EÚ, tak mu fakturujete bez DPH a nemusíte sa registrovať pre DPH. Avšak ak ste neplatiteľ DPH a fakturujete službu podnikateľovi so sídlom v niektorom z členských štátov EÚ, vzniká vám povinnosť stať sa osobou registrovanou pre DPH (nebudete však plnohodnotným platiteľom DPH) a fakturovať prenesene, rovnako ako v prípade platiteľov DPH.

Ak teda ako neplatiteľ predávate iným podnikateľom v EÚ, postupujete rovnako ako keby ste predávali slovenským podnikateľom. Na faktúrach neuvádzate DPH.

Avšak či už ste platiteľ alebo neplatiteľ DPH, ak predávate tovar na diaľku, telekomunikačné služby, služby televízneho vysielania, služby rozhlasového vysielania a elektronické služby do iného členského štátu EÚ konečným spotrebiteľom a ich hodnota v predchádzajúcom kalendárnom roku prekročila alebo v aktuálnom kalendárnom roku prekročí 10 000 eur, tak vám vznikne povinnosť registrovať sa pre DPH v členských štátoch vašich odberateľov. V dôsledku toho vám vznikne povinnosť voči takýmto vašim zákazníkom na predaný tovar a služby uplatňovať zahraničnú DPH a podávať tam daňové priznania k DPH.

V akom jazyku písať faktúru do zahraničia

Ak fakturujete do zahraničia, potrebujete, aby bol dokument pre zákazníka zrozumiteľný. Vás by asi tiež nepotešilo, keby ste dostali faktúru napríklad v maďarčine, ktorú by ste nedokázali rozlúštiť. Preto máte niekoľko možností. Faktúru vystavíte

• dvojjazyčne,
• iba v klientovom rodnom jazyku,
• v cudzom jazyku, ktorým hovoríte vy aj klient (typicky v angličtine).

Ak chcete vystaviť faktúru v cudzom jazyku, musíte dodržať takzvanú podmienku zrozumiteľnosti. Platiteľ DPH a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH (napríklad podnikateľ, ktorý nie je platiteľom DPH) musia zabezpečiť na žiadosť daňového úradu slovenský preklad faktúr vystavených v cudzom jazyku. V praxi je možné túto situáciu riešiť napríklad práve dvojjazyčnou faktúrou.

Rozdiely v menových kurzoch

Faktúru do zahraničia môžete vystavovať aj v zahraničných menách. Podľa zákona o DPH ale musíte aspoň výšku DPH uvádzať v eurách. Aj v daňovej evidencii a jednoduchom účtovníctve môžeme evidovať čiastky v cudzích menách, ale povinne musíme uvádzať aj ekvivalent hodnoty v eurách.

Pokiaľ zákazník uhradí faktúru na účet vedený v eurách, aktuálnym kurzom si čiastku prevedie sama banka. Do daňovej evidencie alebo peňažného denníka potom zapíšete danú čiastku v eurách ako príjem zahrňovaný do základu dane z príjmov. Ak by vám ale zákazník faktúru hradil na účet vedený v cudzej mene, musíte na účely dane z príjmov a účtovníctva prepočítať čiastku na eurá.

Ak vediete daňovú evidenciu, tak zákon o dani z príjmov definuje spôsoby, ako to urobiť. Ak vediete jednoduché účtovníctvo, tak použijete na prepočet referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu inkasa. V oboch týchto prípadoch je dobré prediskutovať možnosti s daňovým poradcom či účtovníkmi, ktorí zákonitosti platieb v rôznych menách poznajú. Pokiaľ SZČO vedie daňovú evidenciu alebo jednoduché účtovníctvo, kurzové rozdiely pri úhrade faktúr nevznikajú, ale v prípade podvojného účtovníctva je potrebné prepočítavať pohľadávku v cudzej mene podľa tzv. účtovného kurzu.

Tým je myslený kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu splnenia dodávky. Inými slovami, odberateľ vám faktúru uhradí v čiastke cudzej meny, ktorú ste uviedli na faktúre, avšak v účtovníctve musíte túto úhradu účtovať v eurách. Je možné, že vám vznikne kurzový rozdiel pri úhrade, ktorý pre vás bude predstavovať náklad alebo výnos a ovplyvní výsledok hospodárenia v účtovníctve a základ dane z príjmov.

Článek Fakturácia do zahraničia: aký je správny postup se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Najprv si ujasníme pojmy. Materská a rodičovská sú dve odlišné dovolenky.

• Materská dovolenka je voľno od zamestnávateľa pred pôrodom a krátko po ňom. Pre SZČO teda takáto dovolenka nie je relevantná, ale nárok na nemocenskú dávku materské môže získať. Aby na túto finančnú pomoc dosiahla podnikateľka, musí si určité obdobie povinne alebo dobrovoľne platiť nemocenské poistenie.
• Rodičovská dovolenka je rovnako voľno od zamestnávateľa na prehĺbenie starostlivosti o dieťa a pre SZČO teda tiež nie je relevantná. Všetci podnikatelia ale majú po narodení potomka nárok na rodičovský príspevok.

Bez nemocenského poistenia nemáte nárok na materské

Bez povinných alebo dobrovoľných odvodov na nemocenské poistenie nedostanete ako SZČO materské. A pozor, nestačí sa prihlásiť ako dobrovoľný platiteľ vo chvíli, keď zistíte, že ste tehotná. Poistenie totiž musíte platiť aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Do tohto obdobia sa však započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda napríklad aj tie, keď ste boli zamestnankyňou. Započítava sa sem aj doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Minimálna platba povinného sociálneho poistenia v roku 2026, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj nemocenské poistenie pre SZČO, je 303,11 eura. Minimálna platba dobrovoľného sociálneho poistenia v roku 2026, v ktorom je takisto zahrnuté aj nemocenské poistenie, je 321,39 eura. Pokiaľ ide o povinné sociálne poistenie SZČO, ktoré nepresiahli stanovenú hranicu príjmov a nevzniklo im povinné sociálne poistenie vypočítavané z riadneho vymeriavacieho základu, tak v roku 2026 platia povinné sociálne poistenie vo výške 131,34 eura vypočítavané z tzv. „osobitného vymeriavacieho základu“.

Zistite, ako sa počíta výška nemocenského poistenia pre SZČO.

Pokiaľ poberáte „materské“, môžete naďalej podnikať

Ak ste si ako podnikateľka platila nemocenské poistenie a štát vám začne „materské“ vyplácať, môžete naďalej podnikať. V prípade SZČO teda ide o inú situáciu ako u zamestnancov, ktorí počas poberania materského nemôžu mať príjem za vykonanú prácu z toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatnili nárok na materské.

Ako podnikateľka tak môžete vykonávať podnikateľskú činnosť bez potreby pozastavenia alebo zrušenia živnosti, a to osobne alebo s pomocou zamestnancov či iných podnikateľov.

Nárok na poberanie materského vzniká od začiatku 8. až 6. týždňa pred pôrodom (podľa vašej voľby) a trvá 34 týždňov (ak ste osamelá, trvá 37 týždňov a ak sa vám narodia dve alebo viaceré deti, trvá 43 týždňov). Suma, ktorú od štátu dostanete, závisí od výšky povinného alebo dobrovoľného nemocenského poistenia – čím viac odvádzate, tým vyššia bude peňažná pomoc v materstve. Ako SZČO počas poberania materského nie ste povinná platiť poistné na sociálne poistenie a nie ste povinná platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie. V zdravotnom poistení u vás totižto dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia – štát a vy ako SZČO – a preto sa na vás nevzťahuje ani minimálny vymeriavací základ. V ročnom zúčtovaní sa vám teda zdravotné poistenie vypočíta podľa vašich skutočných príjmov z podnikania a takisto naň budete platiť preddavky podľa vašich skutočných príjmov z podnikania.

Rodičovský príspevok je pre každého

Nezáleží na tom, či si platíte alebo neplatíte nemocenské poistenie.

Výška príspevku je 364,80 eura mesačne, ak sa vám predtým nevyplácalo materské, a 500,10 eura mesačne, ak sa vám pred poberaním rodičovského príspevku vyplácalo materské. Ak sa vám narodilo viac detí súčasne, tak uvedené sumy sa zvyšujú o 25 % na každé ďalšie dieťa a výsledok sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

Rodičovský príspevok môžete poberať:

• do troch rokov veku dieťaťa,
• do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,
• do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe, alebo
• do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré má právo na prijatie do materskej školy a na základe rozhodnutia príslušného orgánu nie je prijaté do štátnej materskej školy, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne povinne navštevovať materskú školu (nárok na rodičovský príspevok v tomto prípade nevzniká vtedy, ak dieťa nie je prijaté do štátnej materskej školy a rodič nepodal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, a ak rodič nepodal do 20. júla žiadosť o prijatie dieťaťa do obcou oznámenej materskej školy s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa, ktorej zriaďovateľom je iná obec alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve).

Na „rodičovskej“ môžete ako SZČO naďalej podnikať

Pokiaľ chcete v podnikaní pokračovať s bábätkom, môžete. Na to, aby vám naďalej trval nárok na poberanie rodičovského príspevku, postačuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa a mať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na Slovensku. V súvislosti s podnikaním žiadna podmienka nie je a preto nie je potrebné, aby ste svoju podnikateľskú činnosť prerušili alebo zrušili.

Ako SZČO poberajúca rodičovský príspevok máte v platení sociálneho poistenia a zdravotného poistenia výhodu v tom, že vlastne vykonávate podnikanie ako vedľajšiu činnosť. V období nároku na rodičovský príspevok sa vám povinné sociálne poistenie prerušuje len vtedy, ak čestne vyhlásite Sociálnej poisťovni, že nevykonávate podnikateľskú činnosť. Ak ďalej budete podnikať, pretrvávajúce povinné sociálne poistenie budete musieť platiť. Čo sa týka zdravotného poistenia, tak počas poberania rodičovského príspevku sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a preddavky preto platíte vo výške uvedenej v poslednom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia podľa dosiahnutých príjmov. Aj v následnom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia sa vám zdravotné poistenie vypočíta a budete ho platiť podľa vašich skutočných príjmov z podnikania, samozrejme ak ešte naďalej budete poberať rodičovský príspevok.

Článek SZČO a rodičovská dovolenka: čo a ako se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Dohoda o vykonaní práce je určená pre príležitostné privyrobenie do 350 hodín ročne v kalendárnom roku a musí byť uzatvorená písomne. Ak máte u rovnakého zamestnávateľa podpísaných DVP viac, tento rozsah sa nijako nerozširuje. Obmedzenie však neplatí v prípade dohody o vykonaní práce u rôznych zamestnávateľov. Limit 350 hodín môžete v tomto prípade využiť pri každom z nich.

DVP: Koľko si zarobím

Minimálna výška odmeny pri práci na dohodu je rovnaká ako minimálna mzda. Tá v prepočte na hodinovú sadzbu v roku 2026 činí sumu 5,259 eura. Horná hranica obmedzená nie je a závisí od dohovoru so zamestnávateľom. Pri práci na dohodu sa však minimálna výška odmeny nezvyšuje v závislosti od stupňa náročnosti práce.

Pri práci na DVP zamestnanec nemá automaticky výhody plynúce z práce v trvalom pracovnom pomere. Všetky si ale so zamestnávateľom môže zmluvne dohodnúť, napr.:

• nárok na dovolenku,
• cestovné náhrady,
• náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci na strane zamestnanca,
• zabezpečenie stravovania,
• odstupné.

Dohoda o vykonaní práce má však na rozdiel od živnosti alebo TPP aj výhody:

• jednoduchšia administratíva,
• nižšie odvody na sociálne poistenie v niektorých prípadoch,
• väčšia časová flexibilita.

DVP: Kto platí sociálne a zdravotné poistenie

Z príjmu vyplateného na základe dohody o vykonaní práce platí zdravotné poistenie a sociálne poistenie tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ. Výnimkou sú poberatelia dôchodku, za ktorých sa zdravotné poistenie neplatí. Zároveň si poberatelia dôchodku môžu určiť jednu DVP alebo DPČ, na ktorú sa im bude uplatňovať odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia. Ak si vyberie DVP a mesačný príjem dôchodcu z tejto dohody za kalendárny mesiac nepresiahne 200 eur, tak zamestnanec z tohto príjmu nebude platiť žiadne poistenie a zamestnávateľ zaplatí len sociálne poistenie spolu vo výške 1,05 % z hrubej mzdy.

Mám podpísať vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane?

Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka môžete mať za daný mesiac podpísané vždy len u jedného zamestnávateľa. Keď je aktuálna DVP alebo DPČ váš jediný príjem, vyhlásenie podpíšte. Zo základu dane z príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vám zamestnávateľ nebude zrážať daň z príjmov. Pokiaľ máte viac brigád, podpíšte vyhlásenie u tej s najvyšším príjmom.

Pre úplnosť uvádzame, že tí, čo sú k 1. januáru poberatelia starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia či výsluhového dôchodku (alebo obdobného dôchodku zo zahraničia), si nemôžu u zamestnávateľa uplatniť vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Prihliadne sa na ňu až pri vykonaní ročného zúčtovania alebo v daňovom priznaní, a to vo výške prípadného kladného rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Po skončení roka nezabudnite svojho zamestnávateľa do 15. februára požiadať o vykonanie ročného zúčtovania (ak ste počas roka pracovali u viacerých zamestnávateľov, môžete tak urobiť u ktoréhokoľvek z nich), inak pravdepodobne budete musieť podať daňové priznanie.

Namiesto dohody o vykonaní práce (DVP) môžem podpísať dohodu o pracovnej činnosti (DPČ)

Tieto dve dohody bývajú často zamieňané kvôli podobnému názvu. Ich účel je však trochu iný. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (napríklad vymaľovanie interiéru presne určeného rodinného domu) a dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená druhom práce (napríklad maľovanie interiérov). DPČ musí byť rovnako ako DVP uzatvorená písomne.

Od 1. januára 2023 sa rozlišujú dve DPČ:

• bežná dohoda o pracovnej činnosti a
• dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Dôležitý rozdiel medzi DVP a bežnou DPČ spočíva v tom, že DPČ obmedzuje maximálny počet odpracovaných hodín na 10 hodín týždenne (štvrtina klasickej pracovnej doby). Bežná DPČ môže byť uzatvorená najdlhšie na 12 mesiacov.

Od 1. januára 2023 existuje aj osobitný poddruh DPČ – DPČ na výkon sezónnej práce, ktorá má obmedzenie 520 hodín v kalendárnom roku. Do tohto rozsahu sa započítava aj pracovná činnosť vykonávaná zamestnancom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej DPČ na výkon sezónnej práce. Je možné ju použiť len na činnosti podľa prílohy č. 1b Zákonníka práce v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, potravinárstve pri spracovaní poľnohospodárskych produktov a lesnom hospodárstve.

Priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. V praxi sa 40 hodín priemeruje za celú dobu trvania DPČ na výkon sezónnej práce (najviac však za štyri mesiace), ktorá môže byť uzavretá najdlhšie na 8 mesiacov. To znamená, že v niektoré týždne môžete odpracovať pokojne aj viac ako 40 hodín, ale musí sedieť celkový priemer za dobu trvania dohody (najviac však za štyri mesiace).

Na rozdiel od DVP tak môže pri DPČ bežnej aj DPČ na výkon sezónnej práce počet odpracovaných hodín u jedného zamestnávateľa presiahnuť 350 hodín ročne.

Výška odmeny sa riadi rovnakými pravidlami ako pri DVP, takže minimálne 5,259 eura za hodinu odvedenej práce v roku 2026. Ani v tomto prípade sa minimálna výška odmeny nezvyšuje v závislosti od stupňa náročnosti práce.

DPČ: Kto platí sociálne a zdravotné poistenie

Z hľadiska platenie poistného je potrebné rozlišovať:

• bežnú dohodu o pracovnej činnosti a
• dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Pri bežnej DPČ platí zdravotné poistenie a sociálne poistenie zamestnanec aj zamestnávateľ. Poberatelia dôchodku si môžu určiť jednu DPČ alebo DVP, na ktorú sa im bude uplatňovať tzv. odvodová odpočítateľná položka zo sociálneho poistenia vo výške 200 eur za kalendárny mesiac. Ak si dôchodca vyberie DPČ ako dohodu s odvodovou odpočítateľnou položkou, tak až po presiahnutí príjmu 200 eur bude z presahujúcej sumy zamestnanec aj zamestnávateľ platiť plné sociálne poistenie. Do sumy 200 eur bude platiť 1,05 % sociálne poistenie len zamestnávateľ.

Pri DPČ na výkon sezónnej práce platí tiež zdravotné poistenie a sociálne poistenie zamestnanec aj zamestnávateľ. Ale automaticky, bez toho aby bolo potrebné o ňu žiadať, sa na ňu uplatňuje odvodová odpočítateľná položka zo starobného poistenia a poistenia v nezamestnanosti vo výške 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2026 bude jej výška 762 eur. Z príjmu z DPČ na výkon sezónnej práce do výšky odvodovej odpočítateľnej položky tak zamestnanec ani zamestnávateľ nebudú platiť starobné poistenie (zamestnanec 4 %, zamestnávateľ 14 %) a poistenie v nezamestnanosti (zamestnanec 1 %, zamestnávateľ 1 %), ale len ostatné druhy sociálneho poistenia a zdravotné poistenie. Ak budete mať uzavreté DPČ na výkon sezónnej práce s viacerými zamestnávateľmi, odvodová odpočítateľná položka sa uplatní u každého z nich.

Aj v súvislosti s dohodou o pracovnej činnosti, bežnou aj na výkon sezónnej práce, platí to, že zdravotné poistenie zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia, ak ide o poberateľa dôchodku.

DVP aj DPČ: ukončenie zmluvy

DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od DVP odstúpiť len vtedy, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky.

DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode. Okamžité skončenie je možné len v prípadoch, kedy je možné okamžite skončiť trvalý pracovný pomer.

Článek Dohody o práci (DVP, DPČ): ich limity aj výhody se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Platia pre vás podobné pravidlá ako pre ďalšie SZČO, ktoré majú podnikanie ako vedľajšiu činnosť (napr. študentov, rodičov na rodičovskej dovolenke alebo zamestnancov, ktorí si podnikaním privyrábajú). Zo zárobkov v podnikaní odvádzate daň z príjmov a podávate daňové priznanie. Ak vaše zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahnu 100 000 eur, tak z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti odvediete 15 % daň z príjmov, ak túto sumu presiahnu, tak to bude:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 je to suma 43 983,32 eura),
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 je to suma 60 349,21 eura),
• 30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 je to suma 75 010,32 eura),
• 35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima.

Do daňového priznania medzi svoje príjmy neuvádzate starobný dôchodok – ten je od dane z príjmov oslobodený.

V daňovom priznaní si však dajte pozor na to, že ako dôchodca nemáte nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si nemôžete v daňovom priznaní uplatniť, ak ste boli k 1. januáru príslušného roka poberateľom dôchodku alebo vám bol dôchodok priznaný spätne k 1. januáru príslušného roka alebo k 1. januáru predchádzajúcich rokov. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môžete uplatniť jedine v prípade, že je jej suma vyššia ako suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v príslušnom roku, a to vo výške rozdielu medzi nimi.

Dôchodca SZČO a zdravotné poistenie

Ako podnikajúci dôchodca v kalendárnom roku, v ktorom ste začali podnikať, a ani v nasledujúcom kalendárnom roku nemusíte platiť preddavky na zdravotné poistenie. Ich výšku si môžete určiť sami a môže byť aj nulová. Po prvom roku podnikania podáte na jar daňové priznanie, na jeseň vám zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie a zdravotné poistenie doplatíte spätne.

Jeho výška sa odvíja od vašich reálnych príjmov. Sadzba je 16 % z vymeriavacieho základu. Ten u SZČO predstavuje podiel základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutého v minulom roku, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie, a koeficientu 1,486.

Od 1. januára tretieho kalendárneho roku podnikania začnete platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Oproti SZČO, ktoré vykonávajú podnikanie ako hlavnú činnosť, máte veľkú výhodu. Aj keď si SZČO v daný mesiac nič nezarobí, musí platiť aspoň minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý pre rok 2026 činí 121,92 eura mesačne. Vás ako dôchodcu sa minimálny vymeriavací základ a teda ani minimálny preddavok na zdravotné poistenie netýka, odvádzate ho podľa svojich reálnych príjmov za minulý rok.

Ak sú vaše príjmy nízke, môže sa stať, že mesačne na zdravotnom poistení zaplatíte napríklad len niekoľko desiatok eur.

Dôchodca SZČO a sociálne poistenie

Povinné sociálne poistenie vám ako podnikajúcemu dôchodcovi (rovnako ako iným SZČO) vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste začali podnikať. Na začiatku podnikania budete platiť sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2026 je to suma 396,24 eura. Následne, po podaní vášho prvého daňového priznania k dani z príjmov dôchodcu ako SZČO, platby sociálneho poistenia závisia od vašich hrubých príjmov. Pokiaľ váš hrubý príjem za predchádzajúci kalendárny rok nepresiahne rozhodujúcu sumu, sociálne poistenie naďalej platíte vo výške určenej z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Rozhodujúca suma sa každý rok mení. Pre príjmy za rok 2025 a vznik povinného sociálneho poistenia vypočítavaného z riadneho vymeriavacieho základu v roku 2026 je to suma 9 144 eur. Ak ju vaše príjmy prekročia, bude sa vám sociálne poistenie vypočítavať z vašich skutočných príjmov a bude sa na vás vzťahovať aj tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ, ktorý je v roku 2026 v sume 914,40 eura.

Tento limit si strážte. Pokiaľ ho prekročíte len o trochu, je to pre vás nevýhodné. Sociálne poistenie vám odhryzne časť zisku. Na druhej strane vám ale dôchodkové poistenie zvýši dôchodok. Ak limit prekročíte o veľa (t. j. aj po odpočítaní sociálneho poistenia si zarobíte viac), môže to pre vás byť výhodné. Spočítajte si rôzne scenáre, napríklad v tejto kalkulačke, aby ste vedeli, čo sa vám oplatí.

Predčasný starobný dôchodok a podnikanie na SZČO

Ak ste v predčasnom starobnom dôchodku, platí pre vás niekoľko jedno veľké obmedzenie. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vám totižto zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia povinne dôchodkovo poistenej SZČO. A ako už bolo spomenuté, týmto dňom je prvý deň šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste začali podnikať. Prvých šesť kalendárnych mesiacov by ste teda ešte mohli podnikať a Sociálna poisťovňa by vám výplatu predčasného starobného dôchodku nezastavila. Ak by vám potom povinné sociálne poistenie vzniklo, tak po skončení podnikania a tým pádom aj povinného sociálneho poistenia vám nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vznikne. Akonáhle nastúpite do riadneho starobného dôchodku, toto obmedzenie sa vás už netýka a môžete podnikať bez toho, aby povinné sociálne poistenie malo vplyv na výplatu vášho riadneho starobného dôchodku.

Článek SZČO dôchodca: aké pravidlá pre vás platia se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.