Čo zahŕňa

Sociálne poistenie sa delí na päť zložiek:

• dôchodkové poistenie, ktoré slúži na financovanie starobných a invalidných dôchodkov,
• nemocenské poistenie, z ktorého sa platia dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania,
• poistenie v nezamestnanosti, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti,
• úrazové poistenie, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania,
• garančné poistenie, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a iné.

Povinne sociálne poistených samostatne zárobkovo činných osôb sa však týka len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie. Dobrovoľne si tieto povinne sociálne poistené SZČO môžu navyše platiť aj poistenie v nezamestnanosti.

Koľko činí v roku 2026

Minimálna suma, v ktorej musí povinne sociálne poistená SZČO každý mesiac odvádzať sociálne poistenie, sa odvíja od toho, či ho platí z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu (ak neprekročila stanovenú hranicu príjmov) alebo z tzv. „riadneho“ minimálneho vymeriavacieho základu (ak prekročila stanovenú hranicu príjmov). V oboch prípadoch sa táto minimálna suma sociálneho poistenia každoročne dvíha. Pre rok 2026 je suma sociálneho poistenia plateného z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu 131,34 eura a suma sociálneho poistenia plateného z tzv. „riadneho“ minimálneho vymeriavacieho základu 303,11 eura. Aj na budúci rok sa táto suma zdvihne o pár eur. Konkrétne bude pre povinne sociálne poistené SZČO v roku 2027 platiť suma 139,61 eura pre sociálne poistenie platené z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu a suma 322,21 eura pre sociálne poistenie platené z tzv. „riadneho“ minimálneho vymeriavacieho základu.

Ako už bolo naznačené, každá SZČO bude skôr či neskôr povinne sociálne poistená a musí platiť sociálne poistenie. Rozdiely medzi SZČO vo výške plateného sociálneho poistenia spočívajú v tom, z akého vymeriavacieho základu ho platia. Záleží to od dosiahnutej výšky príjmov, o čom sa dočítate ďalej v článku.

Kedy a kam platiť

V súčasnosti je vaša platba sociálneho poistenia splatná do 8. dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. To znamená, že napríklad platba sociálneho poistenia za mesiac január by mala pristáť na účte Sociálnej poisťovne najneskôr 8. februára.

Ak sa však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom je ako deň prevodu uvedený posledný deň splatnosti poistného a pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Kto ho platiť nemusí

Sociálne poistenie v určitých prípadoch platiť nemusíte. Možno povedať, že ako zamestnanec sa o neho nemusíte starať, pretože ho za vás odvádza zamestnávateľ. Platiť ho nemusíte napríklad ani v prípade, že ste evidovaný na úrade práce, ste nepracujúci študent, starobný dôchodca, dohodár s odvodovou úľavou alebo v začiatkoch podnikania, keď podnikáte ako SZČO.

Ak podnikáte ako SZČO, sociálne poistenie začínate platiť od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Spočiatku sociálne poistenie platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Následne platíte sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov iba v prípade, že ste mali príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššie, než je rozhodujúca suma. SZČO, ktorá túto rozhodujúcu sumu príjmov prekročila, vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jej skutočných príjmov od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako rozhodujúca suma. Pre príjmy za rok 2025 je táto rozhodujúca suma 9 144 eur a pre príjmy za rok 2026 bude táto rozhodujúca suma 9 720 eur. V tomto prípade sa na vás bude vzťahovať aj tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ, ktorým je 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Článek Všetko, čo potrebujete vedieť o sociálnom poistení SZČO se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Štát poistenie zhromažďuje v štátnom rozpočte a potom zo zdravotného poistenia platí prevádzku nemocníc a zdravotnú starostlivosť. Zo sociálneho poistenia vypláca:

• starobné dôchodky a invalidné dôchodky,
• vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky,
• dávky v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania,
• dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti,
• dávky v prípade pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania,
• dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Povinné dôchodkové poistenie pre SZČO

Za všetkých zamestnancov platí sociálne poistenie ich zamestnávateľ, zatiaľ čo ako SZČO si ho platíte povinne sami alebo si ho navyše k tomu platíte aj dobrovoľne.

V rámci povinného sociálneho poistenia povinne platíte prvé dve zložky sociálneho poistenia – teda dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie.

SZČO vzniká povinné sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Spočiatku povinné sociálne poistenie platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Po podaní daňového priznania SZČO povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jej skutočných príjmov vznikne vtedy, ak boli jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci rok vyššie, než je rozhodujúca suma. Pre príjmy za rok 2025 je táto rozhodujúca suma 9 144 eur. Ak ju neprekročíte, sociálne poistenie ste naďalej povinný platiť z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. SZČO, ktorá túto rozhodujúcu sumu príjmov prekročila, vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jej skutočných príjmov od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako rozhodujúca suma.

Či už si budete platiť povinné sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu alebo z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov, môžete si ho navyše k tomu platiť aj dobrovoľne. Ako SZČO s povinným dôchodkovým a nemocenským poistením si navyše k nemu môžete platiť dobrovoľne len dobrovoľné dôchodkové poistenie, len dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, alebo kombináciu dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Povinnosti SZČO vo vzťahu k sociálnemu poisteniu

Pokiaľ prevádzkujete samostatnú zárobkovú činnosť, k Sociálnej poisťovni máte:

• povinnosť oznámiť prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodov uvedených v (okrem prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti) a § 26 ods. 4 písm. b) až e) zákona o sociálnom poistení,
• povinnosť oznámiť vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodov uvedených v (platí len pre SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu),
• povinnosť platiť poistné.

Ako často sa poistné platí

Ako podnikatelia odvádzate povinné sociálne poistenie (to zahŕňa okrem platby nemocenského poistenia aj platbu dôchodkového poistenia) každý mesiac.

Vo frekvencii platenia sociálneho poistenia medzi podnikateľmi prevádzkujúcimi podnikanie ako hlavnú činnosť a vedľajšiu činnosť nie je žiaden rozdiel.

Od čoho závisí výška poistného

Pokiaľ ste na začiatku podnikania zadali v banke trvalý príkaz na dobu neurčitú, môžete sa pekne popáliť. Výška poistného na sociálne poistenie sa často mení, pretože sa odvíja od:

• dosiahnutého základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti – zisťuje sa z daňového priznania, z ktorého informácie dostane aj Sociálna poisťovňa,
• priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike spred dvoch rokov, od ktorej sa odvíja tzv. „osobitný“ vymeriavací základ (z ktorého sa vypočítava suma poistného na začiatku podnikania a po podaní daňového priznania vtedy, ak vaše príjmy za predchádzajúci rok nepresiahnu rozhodujúcu sumu) a tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ (z ktorého sa vypočítava minimálna suma poistného po podaní daňového priznania vtedy, ak vaše príjmy za predchádzajúci rok presiahnu rozhodujúcu sumu).

Vymeriavací základ pre odvod poistného si ako SZČO môžete určiť sami len pre dobrovoľné sociálne poistenie, musíte pritom ale splniť limit pre minimálne odvody a dodržať hranicu maximálnych možných odvodov.

Sadzba dôchodkového poistenia

Pri SZČO je sadzba povinného sociálneho poistenia 33,15 % z vymeriavacieho základu (nižšie bližšie vysvetlíme), z toho 4,4 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie a 4,75 % do rezervného fondu solidarity. Poistné platené na starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity tvoria spolu dôchodkové poistenie, ale vypočítavajú sa osobitne. Ak by k tomu SZČO chcela byť aj dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, tak je potrebné k tomuto povinnému sociálnemu poisteniu pripočítať aj 2 % na poistenie v nezamestnanosti.

Minimálne sociálne poistenie SZČO: podnikanie ako hlavná činnosť

V kalendárnom roku, v ktorom začnete vykonávať podnikanie ako hlavnú činnosť, platíte sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania. Spočiatku povinné sociálne poistenie platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2026 je to suma 396,24 eura a z nej vypočítané povinné sociálne poistenie činí 131,34 eura.

Povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov vám môže vzniknúť až od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom ste začali podnikať. Závisieť to bude od výšky vašich príjmov uvedených v podanom daňovom priznaní za prvý rok podnikania, či presiahnu alebo nepresiahnu tzv. rozhodujúcu sumu, ktorá je pre príjmy za rok 2025 vo výške 9 144 eur.

Ak vaše hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahnu 6-násobok priemernej mesačnej mzdy na Slovensku zistenej za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku posudzovania výšky povinného sociálneho poistenia, tak vám vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov. Napríklad pre posudzovanie výšky povinného sociálneho poistenia v roku 2026 sa do úvahy berú príjmy za rok 2025 a porovnávajú sa so 6-násobkom priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, čo je rozhodujúca suma vo výške 9 144 eur.

Ročný vymeriavací základ zistíte tak, že k svojmu základu dane z príjmov uvedenom v poslednom daňovom priznaní pripočítate zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a výsledok vydelíte koeficientom 1,486. Pokiaľ ho ďalej vydelíte 12 a zaokrúhlite na eurocenty nadol, tak získate mesačný vymeriavací základ.

Napríklad pri ročných príjmoch 33 000 eur, paušálnych výdavkoch 60 % z príjmov (19 800 eur) a zaplatenom zdravotnom poistení 1 000 eur a sociálnom poistení 2 000 eur je základ dane z príjmov 10 200 eur. Vymeriavací základ, z ktorého sa počíta sociálne poistenie, je základ dane z príjmov neznížený o zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie vydelený koeficientom 1,486, teda 8 882,9071332436 eura [(10 200 eur + 1 000 eur + 2 000 eur) / 1,486]. Keď túto sumu vydelíte 12, získate mesačný vymeriavací základ, ktorý je v tomto prípade 740,24 eura (zaokrúhlenie nadol).

Ďalej si postrážte, či váš mesačný vymeriavací základ nie je nižší ako zákonom stanovený minimálny mesačný vymeriavací základ. Pre rok 2026 je minimálny mesačný vymeriavací základ 914,40 eura. Pokiaľ je váš mesačný vymeriavací základ nižší, než tento minimálny, nepočíta sa poistné z vášho reálneho základu, ale zo zákonom stanoveného minimálneho.

Minimálna výška sociálneho poistenia teda v roku 2026 činí 303,11 eura (4,4 % z 914,40 eura + 18 % z 914,40 eura + 6 % z 914,40 eura + 4,75 % z 914,40 eura). Jednotlivé zložky sociálneho poistenia sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Musíte ho uhradiť vždy, aj keď dosahujete stratu.

Maximálnym vymeriavacím základom pre platenie sociálneho poistenia je pre rok 2026 suma 16 764 eur. Ten na výpočet poistného použijete v prípade, keď je váš reálny vymeriavací základ pre platenie sociálneho poistenia vyšší (zaplatíte vlastne menej).

Minimálne sociálne poistenie SZČO: podnikanie ako vedľajšia činnosť

V sociálnom poistení nie je medzi prevádzkovaním podnikania ako hlavnej činnosti a vedľajšej činnosti žiadny rozdiel, ako je to v prípade zdravotného poistenia. Pokiaľ teda vykonávate svoje podnikanie ako vedľajšiu činnosť napríklad popri štúdiu, zamestnaní alebo dôchodku, platí pre vás to, čo sme uviedli vyššie pri prevádzkovaní podnikania ako hlavnej činnosti.

Aj vám vzniká povinné sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania. Najskôr ho platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2026 je to suma 396,24 eura a z nej vypočítané povinné sociálne poistenie činí 131,34 eura. V tejto sume budete platiť sociálne poistenie do 1. júla (resp. do 1. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom začnete podnikať.

Následne sa pri platení sociálneho poistenia, ktoré zahŕňa aj dôchodkové poistenie, orientujete podľa tzv. rozhodujúcej sumy, ktorá v roku 2026 (resp. pre príjmy za rok 2025) predstavuje 9 144 eur. Ak sú vašej hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti:

• nižšie, naďalej odvádzate sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu,
• vyššie, musíte začať odvádzať sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov a prihliadať pritom aj na minimálny mesačný vymeriavací základ.

Minimálny mesačný vymeriavací základ je aj pri prevádzkovaní podnikania ako vedľajšej činnosti v roku 2026 vo výške 914,40 eura a minimálne sociálne poistenie z neho vypočítané po zaokrúhlení jednotlivých zložiek sociálneho poistenia nadol je 303,11 eura.

Platenie sociálneho poistenia – ukážkový príklad

Skutočnosť, že neexistuje rozdiel pri platení sociálneho poistenia pri vykonávaní podnikania ako hlavnej a vedľajšej činnosti popisujeme na nižšie uvedenom príklade.

Peter v roku 2026 začal prevádzkovať podnikanie ako hlavnú zárobkovú činnosť ako účtovník.

Z toho dôvodu v prvom roku podnikania začal platiť od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Po skončení zdaňovacieho obdobia musel podať daňové priznanie k dani z príjmov, z ktorého údaje daňový úrad sprístupnil aj Sociálnej poisťovni na účely posúdenia výšky povinného sociálneho poistenia. Na základe podaného daňového priznania zistil, že jeho hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2026 presiahli rozhodujúcu sumu (9 720 eur pre príjmy za rok 2026). Od 1. júla 2027 mu vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jeho skutočných príjmov, čo mu oznámi aj Sociálna poisťovňa spolu s výškou sociálneho poistenia, ktorú bude povinný platiť.

Ak by sa však Peter rozhodol, že zo začiatku výkonu samostatnej zárobkovej činnosti zotrvá v súčasnom zamestnaní, než si bude istý stabilným príjmom, potom by bola jeho činnosť považovaná za vedľajšiu zárobkovú činnosť. Táto skutočnosť by však na vyššie uvedenom nič nemenila – od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania by začal platiť sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu a ak by za rok 2026 presiahol rozhodujúcu sumu príjmov, bol by povinný od 1. júla 2027 platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jeho skutočných príjmov nielen ako zamestnanec, ale už aj ako SZČO. O tomto by aj jeho informovala Sociálna poisťovňa.

V sociálnom poistení je teda rozhodujúce len to, akú výšku príjmov dosiahnete a nezáleží pri tom na tom, či podnikanie prevádzkujete ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť.

Výpočet starobného dôchodku

Pri výpočte starobného dôchodku pre SZČO sa vychádza predovšetkým z:

• doby poistenia (počet rokov, za ktoré ste odvádzali dôchodkové poistenie),
• vymeriavacieho základu pre platenie dôchodkového poistenia za jednotlivé minulé roky podnikania.

To znamená, že čím dlhšie odvádzate sociálne poistenie a čím vyšší máte vymeriavací základ, z ktorého sa počíta dôchodkové poistenie, tým vyšší budete mať v starobe dôchodok. Spočítať si informatívnu sumu dôchodku môžete po vstupe do Elektronického účtu poistenca na webových stránkach Sociálnej poisťovne.

Pokiaľ chcete vyšší dôchodok, musíte platiť vyššie sociálne poistenie. Povinne alebo dobrovoľne. Ak vám kvôli nízkym príjmom nevznikla povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov, prihláste sa na dobrovoľné sociálne poistenie a určite si vyšší vymeriavací základ a potom budete platiť vyššie sociálne poistenie.

Do kedy sa sociálne poistenie platí

Sociálne poistenie je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý poistenie platíte.

Poznámka: za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Avšak ak bola platba sociálneho poistenia na účet Sociálnej poisťovne pripísaná oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas za predpokladu, že pri platení bezhotovostným prevodom je ako deň prevodu uvedený posledný deň splatnosti poistného alebo pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Pokiaľ však sociálne poistenie neodvediete včas alebo odvediete v nižšej sume, zaplatíte penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania (odo dňa splatnosti poistného).

Pokiaľ je to možné, nenechávajte úhrady platieb sociálneho poistenia na poslednú chvíľu. Môžu vás nepríjemne zaskočiť vymerané penále. A ak sa s platbou poistného významne oneskoríte, verte, že dlžné čiastky naozaj nie sú zanedbateľné a nepríjemne vám narušia cash flow.

Platba dôchodkového poistenia SZČO

Spoločne s úhradou sociálneho poistenia, ktorého súčasťou je aj dôchodkové poistenie, uveďte vždy desaťmiestny variabilný symbol, ktorý vám Sociálna poisťovňa pridelí pri vzniku povinného sociálneho poistenia alebo pri prihlásení sa na dobrovoľné sociálne poistenie. Bez neho nebude Sociálna poisťovňa schopná platbu správne priradiť k vášmu poistnému účtu. Platbu poistného identifikujte aj správnym špecifickým symbolom, ktorý označuje obdobie, za ktorý sa platí poistné. Pri platbe sociálneho poistenia trvalým príkazom je možné špecifický symbol uviesť v tvare 88.

Uhradiť sociálne poistenie môžete:

• bezhotovostne na účet,
• poštovou poukážkou,
• cez platobnú bránu v Elektronickom účte poistenca,
• platobnou kartou v pobočke Sociálnej poisťovne.

Poistenie posielajte mesačne na bankový účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne.

Článek Dôchodkové poistenie SZČO: koľko zaplatíte pri prevádzkovaní podnikania ako hlavnej a vedľajšej činnosti se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Spoločnosť založíte v 4 krokoch:

• Spíšete zakladateľský dokument: Pokiaľ spoločnosť zakladáte sami, spíšete zakladateľskú listinu, a keď je spoločníkov viac, podpíšete spoločenskú zmluvu. Podpisy spoločníkov na zakladateľských dokumentoch musia byť osvedčené.
• Splatíte základné imanie: Základné imanie, ktorého minimálna hodnota v s. r. o. je 5 000 eur, môžete splatiť peňažnými vkladmi a nepeňažnými vkladmi. Správca vkladu vypracuje vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí spoločníkmi.
• Ohlásite živnosť na živnostenskom úrade: Za poplatok 7 eur za každú voľnú živnosť a 22 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť vám živnostenský úrad do troch pracovných dní vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Ak sa ale rozhodnete živnosť namiesto osobnej návštevy živnostenského úradu založiť elektronicky, tak za voľné živnosti neplatíte žiadny poplatok a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť platíte poplatok 11 eur.
• Zapíšete s. r. o. do obchodného registra: Najneskôr do 90 dní od podpisu zakladateľského dokumentu alebo doručenia osvedčenia o živnostenskom oprávnení elektronicky podáte žiadosť o zápis s. r. o. do obchodného registra. Súdny poplatok je 220 eur. K žiadosti o zápis doložíte zakladateľský dokument, dokument preukazujúci ustanovenie do funkcie konateľa (alebo konateľov) s jeho podpisovým vzorom s osvedčeným podpisom, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladu alebo jeho častí jednotlivými spoločníkmi do základného imania. Ak je predmetom vkladu do základného imania nepeňažný vklad, prikladá sa aj znalecký posudok. A ak s. r. o. nebude mať sídlo vo vlastnej nehnuteľnosti, tak priložte aj nájomnú zmluvu alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti s osvedčeným podpisom so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra. V lehote do dvoch pracovných dní od doručenia návrhu by mala byť s. r. o. zapísaná do obchodného registra.

Nehnuteľnosť, ktorej adresu budete mať zapísanú v obchodnom registri ako sídlo, musíte vlastniť alebo mať k nej užívacie právo, teda ju mať prenajatú. V prípade jej prenajatia nájomná zmluva nemôže vylučovať zriadenie sídla na tejto adrese. Ak aj nemáte vlastnú alebo prenajatú nehnuteľnosť, môžete si sídlo zriadiť na akejkoľvek adrese na Slovensku na základe písomného súhlasu vlastníka nehnuteľnosti s úradne osvedčeným podpisom (alebo väčšiny podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti s úradne osvedčenými podpismi) so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla do obchodného registra.

Spoločnosť s ručením obmedzeným môžu založiť fyzické aj právnické osoby, slovenské aj so zahraničným trvalým pobytom alebo sídlom. Spoločnosť zakladáte vo chvíli, keď ako spoločníci podpíšete zakladateľský dokument, firma však vzniká až zápisom do obchodného registra. Vznik a fungovanie s. r. o. sa riadi Obchodným zákonníkom.

Pri zakladaní s. r. o. počítajte s časovým oneskorením, vybavenie formalít potrvá od založenia až po konečný vznik spoločnosti pokojne mesiac.

Náležitosti zakladateľskej listiny a spoločenskej zmluvy

Náležitosti sú rovnaké, rozdiel je v počte spoločníkov. Zakladateľskú listinu aj spoločenskú zmluvu musia podpísať spoločníci a ich podpisy musia byť úradne osvedčené okresným úradom, obcou alebo notárom.

Pokiaľ s. r. o. zakladá viac spoločníkov, hodí sa, keď vopred:

• spíšete čestné vyhlásenia (spoločník vyhlási, že nie je vedený v zozname daňových dlžníkov, nemá nedoplatky na sociálnom poistení a nie je vedený ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie, kvôli čomu by spoločnosť nemohla vzniknúť),
• zhodnete sa na sídle spoločnosti,
• ujasníte si spoločnú víziu firmy a tým sa vyvarujete nezhodám v budúcnosti.

Náležitosti zakladateľského dokumentu v s. r. o.:

• obchodné meno a sídlo spoločnosti,
• určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej osoby,
• predmet podnikania (vyberajte podľa zoznamu živností),
• výška základného imania a výška vkladu každého spoločníka a výška splatených vkladov pri založení spoločnosti vrátane spôsobu a lehoty splácania vkladu, a pokiaľ ide o nepeňažné vklady, aj ich predmet a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, ku ktorému sa zaviazal,
• mená a bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti (pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené),
• mená a bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady, pokiaľ sa zriaďuje (pri zahraničnej fyzickej osobe sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené),
• určenie správcu vkladov,
• výška rezervného fondu, ak spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku, a výška, do ktorej je spoločnosť povinná rezervný fond dopĺňať, a spôsob dopĺňania,
• výhody poskytnuté osobám podieľajúcim sa na založení spoločnosti alebo na činnostiach smerujúcich k nadobudnutiu oprávnenia na jej činnosť,
• predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti.

Prečítajte si 6 vecí, ktoré si musíte ustrážiť pri zmene sídla spoločnosti.

Splatenie základného imania

Minimálna hodnota základného imania s. r. o. je 5 000 eur. Počítajte však aj s nákladmi na osvedčenie podpisov, poplatky na úradoch aj s financiami do začiatku – na prenájom priestorov, nákup techniky, pečiatok alebo tlačiarne.

Koľko financií do s. r. o. vložíte, je verejne dostupná informácia a vyhľadá si ju každý, kto chce, vo verejnom obchodnom registri.

Minimálna hodnota vkladu spoločníka je 750 eur a musí byť vyjadrená celým kladným číslom. Vklad spoločníka do základného imania môže mať peňažnú a nepeňažnú podobu. Hodnota nepeňažného vkladu sa určuje znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia a údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti.

Pred podaním návrhu na zápis s. r. o. do obchodného registra musí byť každý peňažný vklad splatený na najmenej 30 % a každý nepeňažný vklad v plnej výške. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí byť aspoň 2 500 eur. Avšak v prípade, že s. r. o. má jedného zakladateľa, tak musí byť základné imanie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra splatené v plnej výške.

Ak neuvediete v spoločenskej zmluve inak, je termín splatnosti nesplatených vkladov vložených do spoločnosti najdlhšie 5 rokov od vzniku spoločnosti.

Peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov do základného imania splatené pred vznikom s. r. o. spravuje jeden zo zakladateľov, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve. Následne tento správca vkladu vypracuje vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho častí spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.

Ručenie obmedzené: koľko to je peňazí

Za dlhy spoločnosti ručíte len do výšky nesplateného vkladu. Ručí sa iba majetkom spoločnosti, nie jednotlivcov. Ide o jednu z výhod s. r. o. oproti SZČO, ktoré ručia celým svojim majetkom.

Chcete príklad? Pokiaľ má spoločnosť základné imanie 5 000 eur a spoločníci už vložili 4 000 eur, ručenie spoločníkov je v tento moment iba do výšky 1 000 eur – teda nesplateného vkladu.

Článek Postup, ako založiť s. r. o.: 4 kroky na podnikanie se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Činnosť SZČO je vedľajšou činnosťou najčastejšie vtedy, ak podnikáte a zároveň:

• ste zamestnancom, za ktorého zamestnávateľ odvádza poistné,
• ste na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
• ste študentom strednej alebo vysokej školy dennej formy štúdia,
• ste poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku.

Aj pokiaľ ide o podnikanie SZČO ako vedľajšej činnosti, musíte byť registrovaný na daňovom úrade a oznámiť to svojej zdravotnej poisťovni. Daňový úrad živnostníkov na daň z príjmov zaregistruje z vlastnej povinnosti sám a zdravotnej poisťovne vznik SZČO ako platiteľa poistného môžete oznámiť prostredníctvom formulára na ohlásenie živnosti a teda ako živnostník nemusíte už nikam chodiť.

Daň z príjmov pri podnikaní ako vedľajšej činnosti

Všetky príjmy z podnikania ako vedľajšej činnosti uvediete v daňovom priznaní za uplynulý rok a zaplatíte z nich daň. Príjmy zo zamestnania do priznania uvediete tiež a zistíte ich z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, ktoré vám vystaví zamestnávateľ. Pre uvedenie príjmov z podnikania do daňového priznania budete viesť buď zjednodušenú evidenciu pre paušálne výdavky, daňovú evidenciu, jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo. Od toho závisí aj rozsah údajov, ktoré musíte evidovať. V praxi sú veľmi populárne paušálne výdavky, pri ktorých stačí evidovať príjmy vrátane príjmových dokladov, pohľadávky (napr. na základe vystavených faktúr) a zásoby. Náklady si potom môžete uplatniť formou paušálnych výdavkov, teda vo výške 60 % z príjmov, maximálne 20 000 eur ročne.

Ak využívate fakturačný program iDoklad, môžete všetky príjmy prehľadne evidovať na jednom mieste. Podklady pre výpočet sumy príjmov uvádzaných v daňovom priznaní potom ľahko vygenerujete a uvediete ju v daňovom priznaní, ktoré podáte cez portál Finančnej správy Slovenskej republiky.

Zo základu dane odpočítate nezdaniteľné časti základu dane. V každom prípade si odpočítajte nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Avšak tým, čo boli poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia k 1. januáru zdaňovacieho obdobie alebo im bol takýto dôchodok k 1. januáru zdaňovacieho obdobia alebo predchádzajúcich zdaňovacích období priznaný spätne, sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka znižuje o sumu vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku. Od vypočítanej dane z príjmov si môžete odpočítať aj daňový bonus na vyživované dieťa a daňový bonus na zaplatené úroky.

Prvý rok ako SZČO: sociálne poistenie platíte, zdravotné doplatíte jednorazovo

Okrem daní pri podnikaní ako vedľajšej činnosti SZČO zaplatí aj zdravotné poistenie a sociálne poistenie. V kalendárnom roku začatia podnikania nemusíte platiť zdravotné poistenie, ale sociálne poistenie platiť musíte. Aj ako SZČO, ktorá má podnikanie ako vedľajšiu činnosť, sa stávate povinne sociálne poistenou osobou od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Sociálne poistenie platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (tzv. mikroodvody).

Potom za tento rok podáte daňové priznanie a na základe neho sa potom pri jednotlivých druhoch poistenia postupuje odlišne.

Pri sociálnom poistení je postup nasledujúci:

• Ak dosiahnete za prvý rok podnikania príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyššie ako je rozhodujúca suma (pre príjmy za rok 2025 a posúdenie vymeriavacieho základu pre výpočet výšky povinného sociálneho poistenia v roku 2026 je to suma 9 144 eur), budete musieť začať platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov od 1. júla (resp. 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) roka nasledujúceho po roku začatia podnikania.
• Ak dosiahnete za prvý rok podnikania príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nižšie alebo rovné ako je rozhodujúca suma, sociálne poistenie naďalej musíte platiť z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu aj po 1. júli (resp. 1. októbri pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) roka nasledujúceho po roku začatia podnikania. Za tento rok podnikania znovu podáte daňové priznanie a posudzovanie vymeriavacieho základu pre výpočet výšky povinného sociálneho poistenia sa zopakuje.

Preddavky na zdravotné poistenie nemusíte platiť nielen do konca kalendárneho roka, v ktorom ste začali podnikať, ale až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku začatia podnikania. Keďže ste predtým nepodnikali, nie je vám ich z čoho vypočítať a nevzťahuje sa na vás minimálny vymeriavací základ (podnikáte a pri tom ste zamestnaný, študujete, poberáte materskú či rodičovský príspevok alebo dôchodok), tak ich výšku si môžete určiť sami a zo začiatku môžu byť aj nulové. Pri nulových preddavkoch na zdravotné poistenie si však dajte pozor na prípadný jednorazový nedoplatok v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Čítajte ďalej.

Vaša zdravotná poisťovňa vám už aj za prvý rok podnikania vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, a to v lehote do 30. septembra (resp. do 31. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po roku začatia podnikania. Na základe údajov z podaného daňového priznania a podľa výšky vášho upraveného základu dane z príjmov vám vypočíta, aké zdravotné poistenie ste mali za prvý rok podnikania zaplatiť. Porovná ho s preddavkami, ktoré ste za tento rok zaplatili, a vyčísli preplatok alebo nedoplatok, ktoré sa vysporiadajú jednorazovo. Zároveň s tým vám zdravotná poisťovňa v rámci vykonaného ročného zúčtovania zdravotného poistenia vypočíta výšku preddavku na zdravotné poistenie, ktorú budete platiť od 1. januára nasledujúceho roka. Tento kolobeh sa následne stále opakuje.

Minimálne zdravotné poistenie sa vás netýka, sociálne poistenie áno

Ak ste SZČO a podnikanie máte ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní, štúdiu, dôchodku, materskej alebo rodičovskej dovolenke, neplatíte zákonom stanovené minimálne preddavky na zdravotné poistenie. Odvádzaná suma preddavkov na zdravotné poistenie sa vždy odvíja od vymeriavacieho základu, teda od výšky vašich skutočných príjmov, resp. presnejšie povedané od upraveného základu dane z príjmov. Pokiaľ si podnikaním privyrábate len malé sumy, budete platiť len zanedbateľné preddavky na zdravotné poistenie.

Pokiaľ v priebehu roka budete SZČO a mať podnikanie ako hlavnú činnosť (teda v prípade, že odídete zo zamestnania, ukončíte štúdium alebo vám skončí materská alebo rodičovská dovolenka a budete len podnikať), nemusíte túto skutočnosť zdravotnej poisťovni oznámiť, pretože to za vás spravia iné subjekty. Pre istotu si však môžete vo svojej zdravotnej poisťovni (postačuje napríklad v jej elektronickej pobočke) overiť, či si naozaj túto povinnosť riadne splnili. Od tohto momentu sa však už na vás začínajú vzťahovať minimálne preddavky na zdravotné poistenie.

Uvedené však neplatí o sociálnom poistení, ktoré vám vznikne už po šiestich mesiacoch podnikania a platíte ho z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu (tzv. mikroodvody). Ak však vaše príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahnu rozhodujúcu sumu (pozrite podmienky vyššie), tak budete platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov a bude sa na vás vzťahovať aj tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ, ktorým je 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. A to aj napriek tomu, že podnikanie máte ako vedľajšiu činnosť. V podstate v oblasti sociálneho poistenia sa na vás ako SZČO hľadí rovnako bez ohľadu na to, či svoje podnikanie máte ako hlavnú činnosť alebo vedľajšiu činnosť. Avšak aj v tomto prípade platí vo vyššie uvedenej poznámke spomínaná výnimka, že sociálne poistenie sa neplatí počas poberania materského v každom prípade a počas poberania rodičovského príspevku v prípade, že nepodnikáte.

Článek Ako si spočítať dane a poistné, ak máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Ako začínajúci podnikateľ DPH nemusíte platiť.

Dajte si ale pozor, existuje niekoľko situácií, v ktorých musíte podľa zákona o dani z pridanej hodnoty začať platiť DPH automaticky:

• presiahnete obrat 50 000 eur v kalendárnom roku (platiteľom DPH sa stanete až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka),
• presiahnete obrat 62 500 eur v kalendárnom roku (platiteľom DPH sa stanete už dodaním tovaru alebo služby, ktorým tento obrat presiahnete),
• nadobudnete v tuzemsku majetok v rámci nadobudnutého podniku platiteľa DPH alebo časti podniku platiteľa DPH, ktorá tvorí samostatnú organizačnú zložku,
• stanete sa právnym nástupcom platiteľa DPH, ktorý zanikol bez likvidácie,
• prejde na vás v tuzemsku majetok platiteľa DPH, ktorý sa rozdelil odštiepením,
• dodáte stavbu, časť stavby alebo stavebný pozemok alebo prijmete platbu pred ich dodaním, ak sa z dodania má presiahnuť obrat podľa druhej odrážky,
• dodáte tovar s miestom dodania v tuzemsku, ak uľahčujete dodanie tovaru na území Európskej únie uskutočnené podnikateľom neusadeným na území Európskej únie osobe inej ako podnikateľovi prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania,
• dodáte tovar alebo službu, alebo nadobudnete tovar v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, ktoré je predmetom dane, ak ste podnikateľom, ktorý má v tuzemsku výlučne prevádzkareň a nie je malým podnikom zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje oslobodenie od DPH podľa § 68f ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Najčastejšou situáciou, pri ktorej sa podnikatelia stanú platiteľmi, je prekročenie obratu. Myslite na to, že sa do neho počítajú uskutočnené dodania služieb a tovarov v tuzemsku, nie príjmy. Nezáleží teda na tom, kedy a či vôbec vám zákazníci faktúry uhradili. Dôležité je, kedy bola dodaná služba či tovar. Do obratu sa nepočítajú zálohy prijaté vopred (pred dodaním služby alebo tovaru) a predaj príležitostne dodaného hmotného majetku (napríklad firemného auta) okrem zásob a príležitostne dodaného nehmotného majetku.

Čo mám robiť, keď sa stanem platiteľom

Ako podnikateľ ste povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom ste obrat presiahli. Vzhľadom na to, že ste podnikateľom, tak žiadosť o registráciu je možné vykonať iba elektronicky. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia žiadosti. Ako už bolo spomenuté, ak presiahnete v kalendárnom roku obrat 50 000 eur, tak platiteľom DPH sa stávate až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka, ale ak presiahnete v kalendárnom roku obrat 62 500 eur, tak platiteľom DPH sa stávate už dodaním tovaru alebo služby, ktorým tento obrat presiahnete.

Po tom, ako sa stanete platiteľom DPH, podajte daňové priznanie a kontrolný výkaz za zodpovedajúci mesiac. Pokiaľ sa k DPH nezaregistrujete, neznamená to, že sa tejto povinnosti vyhnete. Navyše vám hrozí vysoká pokuta.

V súčasnosti môžete daňové priznanie k DPH a kontrolný výkaz podať jedine elektronicky.

Podmienky si strážte priebežne, vyhnete sa problémom

Ako neplatiteľ DPH si neustále strážte, či sa váš obrat neblíži k prekročeniu 50 000 eur, resp. 62 500 eur v kalendárnom roku. Pokiaľ používate fakturačný program iDoklad, vždy sa vám na domovskej stránke objaví, koľko vám do prekročenia limitu zostáva.

DPH chcem platiť dobrovoľne

V zákone existuje aj možnosť, kedy sa neplatiteľ DPH môže stať dobrovoľne platiteľom DPH. Oplatí sa to, ale iba v niekoľkých prípadoch:

• Od platiteľov DPH nakupujete viac, než im predávate. Ako platiteľ DPH môžete od štátu získať zaplatenú DPH späť.
• Vaši zákazníci sú platiteľmi DPH. Môžu si teda z ceny ponúkaného tovaru alebo služby DPH odpočítať. Niektoré väčšie firmy od neplatiteľov DPH nenakupujú vôbec.
• Máte veľkú firmu a zakladáte druhú, ktorá časť činnosti prevezme. Pokiaľ teda obchodujete s platiteľmi DPH, potrebujete to, aby aj nová firma bola platiteľom DPH.
• Poskytujete služby a slovenský tovar najmä platiteľom DPH z iných štátov EÚ.
• Tovar alebo služby nakupujete v základnej sadzbe DPH (23 %), ale predávate v zníženej (19 alebo 5 %). Ako platitelia DPH si v tomto prípade môžete navýšiť maržu.
• Nakupujete hodnotný majetok. Ako platiteľ DPH máte nárok na odpočet DPH pri jeho nákupe.

Niekedy sa neplatiteľ musí registrovať a nestane sa platiteľom

Neplatiteľ DPH by mal o DPH určite vedieť aj to, že existujú aj situácie, kedy sa musí registrovať pre DPH a napriek tomu sa nestane platiteľom DPH:

• Ak nadobúdate v tuzemsku tovar z iného členského štátu EÚ, ste povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez DPH nadobudnutého z iných členských štátov EÚ dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.
• Ak ste príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu EÚ, pri ktorej je miesto dodania určené podľa § 15 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty v tuzemsku a preto osobou povinnou platiť DPH ste vy, ste povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH pred prijatím tejto služby.
• Ak dodávate službu, pri ktorej je miesto dodania určené podľa § 15 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty v inom členskom štáte EÚ a osobou povinnou platiť DPH je príjemca služby, ste povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre DPH pred dodaním tejto služby.

Na základe vyššie uvedenej registrácie sa nestávate platiteľom DPH, iba osobou registrovanou pre DPH. To znamená, že na predávané tovary a služby neuplatňujete DPH a nemáte ani nárok na odpočet DPH. Avšak ako osoba registrovaná pre DPH máte v niektorých prípadoch z vyššie uvedených obchodov so zahraničím povinnosť platiť DPH, podať daňové priznanie k DPH aj súhrnný výkaz. Všetko o povinnostiach osoby registrovanej pre DPH si prečítate v tomto článku.

Článek Všetko, čo potrebuje neplatiteľ poznať o DPH se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

1. Ako funguje e-faktúra
2. Koho sa povinnosť e-fakturácie týka
3. Ako integrovať e-faktúru do účtovného systému

Ako funguje e-faktúra

Váš súčasný účtovný systém zvládne vystaviť elektronické PDF a možno ho zvládne aj odoslať. To ale nie je elektronická faktúra. To, ako má e-faktúra vyzerať, predpisuje európska norma EN 16931: musí ísť o štruktúrovaný strojovo čitateľný XML dokument v syntaxi UBL 2.1. Na Slovensku sa bude pre e-faktúry používať formát Peppol BIS Billing 3.0.

Zmyslom nových pravidiel pre e-fakturáciu je, aby si rôzne softvéry mohli bez problémov vymieňať dáta. Do budúcna sa totiž plánuje zavedenie e-faktúr na celoeurópskej úrovni a zjednotenie formátu je nutným technickým predpokladom toho, aby to celé fungovalo.

Pre podnikateľov to však prináša oveľa viac než len technické zjednotenie – je to hlavný kľúč k skutočnej automatizácii. Systémy ako iDoklad dokážu celú agendu spracovať kompletne za vás. Prichádzajúce faktúry sa automaticky načítajú priamo do systému bez toho, aby ste museli ručne prepisovať jediný údaj. iDoklad za vás skontroluje správnosť dát, spáruje platby a pripraví bezchybné podklady pre účtovníctvo. Výsledkom je obrovská úspora času, eliminácia chybovosti a čistá hlava, pretože všetku technologickú záťaž vyrieši program na pozadí za vás

Kto musí vystavovať a prijímať e-faktúry

Povinnosť e-fakturácie sa týka výhradne tuzemských zmluvných vzťahov medzi firmami či živnostníkmi (B2B)a inštitúciami (B2G).  To znamená, že cezhraničné obchody a faktúry do zahraničia sú z tejto povinnosti nateraz úplne vyňaté (zapoja sa až od júla 2030).

Rovnako nemusíte e-faktúru v XML formáte riešiť pri predaji bežným občanom – nepodnikateľom (B2C). Svojim koncovým zákazníkom tak faktúry vystavujete a posielate presne tak ako doteraz – napríklad v klasickom PDF e-mailom, papierovo, alebo im vytlačíte doklad z eKasy.

Kto e-fakturuje a odkedy

Od druhého štvrťroka 2026 sa podnikatelia na Slovensku môžu zapojiť do e-fakturácie dobrovoľne a vyskúšať si tak všetko nanečisto.

Ako prebieha integrácia e-faktúr do účtovných systémov 

Spôsob integrácie závisí od toho, aký robustný účtovný systém vo firme používate.

Živnostníci a menšie firmy, ktoré v účtovnom programe primárne fakturujú

Z pohľadu koncového používateľa, ktorý účtovný program využíva prakticky len na fakturáciu, bude „integrácia“ e-faktúry takmer kúzelná. O integráciu sa postará vývojár vášho účtovného softvéru, vám stačí len aktualizovať systém a môžete e-fakturovať.

Ak ste teda napríklad marketingová agentúra registrovaná na platbu DPH na Slovensku, poskytujete služby iným firmám (tzn. nemáte sklad ani napríklad e-shop) a na fakturáciu používate iDoklad, nemusíte nič riešiť a od 1. 1. 2027 vystavujete aj prijímate e-faktúry.

Menšie a stredné firmy, ktoré v účtovnom programe vedú aj sklad a/alebo majú e-shop

Ak máte svoj účtovný program prepojený s e-shopom, skladom alebo napríklad CRM systémom, z ktorého sa faktúry vystavujú automaticky, potrebujete, aby vstupné dáta pre fakturáciu obsahovali údaje, ktoré na e-faktúre povinne musia byť. 

Ako zaistiť, že má účtovný softvér dáta na to, aby mohol vystaviť e-faktúru

Nemusíte nič sami programovať, len bude potrebné skontrolovať dodávateľov softvérov. Postrážte si tieto 2 veci:

1. Aktualizácia vášho účtovného programu (napr. Money S3):
   Prvý krok je najjednoduchší. Musíte mať nainštalovanú najnovšiu verziu vášho účtovného programu pre rok 2027. Vývojári do nej pridajú schopnosť e-faktúry vytvárať a odosielať.
2. Kontrola vášho e-shopu alebo CRM:
   Spojte sa s tým, kto má na starosti váš e-shop (alebo objednávkový systém) a overte si, že od januára 2027 bude posielať do účtovného programu dáta v novom formáte pre e-faktúry. A čo je na to prípadne potrebné urobiť (typicky aktualizovať systém). 

Veľké firmy a korporácie: Implementácia v systémoch ako Money S4/S5 alebo SAP

Aj v robustných ERP systémoch typu Money S4, Money S5 alebo celosvetovo rozšírenom SAPe je z pohľadu koncového používateľa (napr. fakturantky alebo účtovníčky) práca opäť veľmi jednoduchá – v systéme vyplní rovnaké dáta ako doteraz, klikne na tlačidlo a odošle e-faktúru.

Z pohľadu vedenia firmy a IT oddelenia je to pochopiteľne zložitejšie. Veľké ERP systémy nie sú jednoduché krabicové riešenia, ktoré sa zaktualizujú samy cez noc. Ide o komplexný softvér na mieru prispôsobený interným procesom firmy – takže akékoľvek zmeny v ňom vyžadujú aj individuálny prístup.

Čo musíte vo veľkých ERP systémoch postrážiť a nastaviť?

1. Dátové mapovanie a moduly (Pre SAP):
   SAP rieši e-fakturáciu globálne cez svoj špecializovaný modul SAP Document and Reporting Compliance (DRC). Aby všetko fungovalo, váš interný IT tím alebo externý SAP integrátor musí vykonať mapovanie dát. Musí zaistiť, aby špecifické polia z vášho SAPu presne pasovali do schváleného slovenského formátu Peppol BIS 3.0.
2. Interné schvaľovacie procesy (Workflows):
   V podnikovom prostredí musí celé schvaľovacie koliesko prebiehať výhradne nad rozpracovaným konceptom (draftom) faktúry, nie nad už vystaveným dokladom. Údaje z vystavenej e-faktúry musíte totiž odoslať Finančnej správe bezodkladne. Akékoľvek zdržanie pri schvaľovaní vystaveného dokladu by znamenalo riziko pokuty a nutnosť vystavovať opravné faktúry. ERP systém preto musí pridelit oficiálne číslo a XML odoslať až po finálnom schválení konceptu. Celý interný proces je však nutné stihnúť v zákonnej 15-dňovej lehote od dodania, na čo by schvaľovateľov mali upozorňovať automatické systémové notifikácie.

Viac o tom, ako funguje digitálny poštár, sa dočítate v článku.

Berte automatizáciu ako príležitosť, nie ako byrokratickú brzdu

Integrácia e-faktúr do účtovného softvéru síce vyžaduje prípravu a kontrolu vašich systémov, ale vo výsledku vašej firme prinesie obrovskú úľavu. Ručné prepisovanie faktúr, chybné variabilné symboly a dohľadávanie zabudnutých PDF dokumentov v e-mailoch sa stanú minulosťou. 

Či už používate iDoklad, Money S3 alebo SAP, správne nastavená automatizácia vám môže ušetriť desiatky hodín práce mesačne.

Často kladené otázky (FAQ)

Odkedy je e-fakturácia na Slovensku povinná?

Povinnosť vystavovať a prijímať e-faktúry vstupuje do platnosti 1. januára 2027 pre tuzemských platiteľov DPH. Od 1. 7. 2030 sa táto povinnosť rozšíri na všetkých podnikateľov a právnické osoby.

Koho sa povinnosť týka?

E-fakturácia sa vzťahuje na vzťahy medzi firmami (B2B) a vzťahy medzi firmami a inštitúciami (B2G). Vzťahy s konečnými spotrebiteľmi (B2C) e-fakturácii nepodliehajú.

V akom formáte musí byť e-faktúra?

Musí ísť o štruktúrovaný strojovo čitateľný XML dokument v syntaxi UBL 2.1, konkrétne vo formáte Peppol BIS Billing 3.0.

Musím ako malý podnikateľ niečo programovať?

Väčšine používateľov, ktorí účtovný systém využívajú primárne na fakturáciu, stačí vykonať aktualizáciu softvéru na najnovšiu verziu pre rok 2027. O zvyšok sa postará vývojár vášho systému.

Čo potrebujem zaistiť, ak mám e-shop alebo napojený sklad?

Je nutné skontrolovať, či váš systém odosiela dáta v správnom formáte (vrátane PEPPOL ID, kódov mien a väzby na objednávky) a prípadne vykonať nové prepojenie cez API kľúč.

Ako majú postupovať veľké firmy s komplexným ERP?

Odporúčame začať s prípravou už počas jesene 2026. Je nutné kontaktovať implementačného partnera, nastaviť technické komunikačné kanály, vykonať mapovanie dát a otestovať interné schvaľovacie procesy.

Článek Ako nastaviť e-fakturáciu v účtovnom systéme se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

eFaktúra vs. elektronická faktúra

Skratka e-faktúra znamená elektronická faktúra – z pohľadu novej legislatívy teda nejde o dva rôzne druhy dokladov. Elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá bola vytvorená, odoslaná a prijatá v štruktúrovanom elektronickom formáte umožňujúcom automatizované spracovanie.

Zmätok vzniká hlavne v bežnej komunikácii. Ako elektronická faktúra sa dlho označoval prakticky každý doklad doručený digitálne – napríklad PDF priložené k e-mailu, faktúra stiahnutá zo zákazníckeho portálu alebo naskenovaný papierový dokument. Tieto súbory sú elektronické vo všeobecnom zmysle, ale nie sú e-faktúrami v zmysle zákona.

Na praktické porovnanie môžeme základné druhy faktúr rozdeliť na papierovú faktúru, PDF a štruktúrovanú e-faktúru.

Rýchly prehľad: papier, PDF a e-faktúra

Tabuľka porovnáva technickú podobu dokladov. O tom, či je konkrétna faktúra platná, rozhoduje aj jej obsah, spôsob vystavenia a to, či sa na danú transakciu vzťahuje povinná e-fakturácia.

Papierová faktúra môže byť naďalej platným dokladom

Papierová faktúra nie je automaticky zastaraná ani neplatná. Ak obsahuje všetky zákonné náležitosti a zákon pri danej transakcii nevyžaduje štruktúrovanú e-faktúru, môže ďalej slúžiť ako bežný účtovný a daňový doklad.

V roku 2026 sa pri väčšine bežných obchodov medzi podnikateľmi nič nemení. Ani po 1. januári 2027 papierové faktúry úplne nezmiznú. Ďalej ich bude možné používať napríklad pri predaji firmy koncovému zákazníkovi (teda pri B2C predaji), pri transakciách mimo povinného tuzemského režimu, pri niektorých oslobodených plneniach alebo pri zákonom vymedzených zjednodušených faktúrach.

Ak však slovenský platiteľ DPH uskutoční tuzemskú transakciu, pri ktorej zákon od roku 2027 vyžaduje e-faktúru, samotný papierový doklad už povinnosť nesplní. Môže slúžiť len ako doplnkový výtlačok.

PDF faktúra je elektronický dokument, ale nie štruktúrovaná e-faktúra

PDF zachováva vzhľad faktúry – logo, tabuľku s položkami, údaje o odberateľovi aj sumu na úhradu. Tento dokument si ľahko prečítate a môžete ho vytlačiť alebo archivovať. Pre účtovný a fakturačný program je však spravidla len digitálnou stránkou, nie súborom jednoznačne označených dát.

Program preto nemusí spoľahlivo rozpoznať, ktorá hodnota je číslo faktúry, dátum dodania, sadzba DPH alebo konečná suma. Údaje sa potom prepisujú ručne alebo vyťažujú pomocou OCR, teda technológie na rozpoznávanie textu z dokumentu. To môže prácu urýchliť, stále však nejde o priame odovzdanie štruktúrovaných dát medzi systémami.

Z PDF neurobí e-faktúru ani:

• odoslanie e-mailom alebo sprístupnenie v zákazníckom portáli,
• elektronický podpis, ktorý môže pomôcť preukázať pôvod a neporušenosť dokumentu, ale nemení jeho dátovú štruktúru,
• QR kód na platbu alebo strojovo čitateľný riadok s niekoľkými údajmi,
• naskenovanie papierovej faktúry ani automatické vyťaženie pomocou OCR.

E-faktúra je dátový súbor vo formáte XML

Hlavný rozdiel e-faktúry oproti PDF spočíva v štruktúre dát. Číslo faktúry, identifikácia dodávateľa a odberateľa, dátum dodania, položky, sadzby DPH aj platobné údaje majú v XML presne určené miesto a význam. Účtovný systém ich preto načíta bez odhadovania a ručného prepisovania.

Samotné XML nie je určené na bežné čítanie človekom. Program z neho vytvorí prehľadnú vizualizáciu podobnú dnešnej faktúre. Právne a technicky sú však rozhodujúce štruktúrované dáta. PDF môže byť priložené ako náhľad, ale nenahrádza XML a nemusí sa ukladať vedľa neho, ak je možné e-faktúru počas archivácie zobraziť v čitateľnej podobe.

XML, EN 16931 a formát Peppol: čo ktorý pojem znamená

Pri zavádzaní e-fakturácie sa často zamieňajú technické pojmy, ktoré označujú rôzne časti systému. Zjednodušene možno ich úlohy opísať takto:

• XML: technický zápis dát, v ktorom má každý údaj svoje označené pole.
• EN 16931: európsky dátový model, ktorý určuje význam a väzby údajov v e-faktúre.
• Peppol BIS Billing 3.0: konkrétne pravidlá na vytvorenie, overenie a výmenu faktúry podľa európskeho modelu.
• Peppol: bezpečná sieť na odovzdávanie štruktúrovaných obchodných dokumentov medzi poskytovateľmi.
• Digitálny poštár: certifikovaný poskytovateľ, ktorý firmu pripojí k sieti, doručí faktúru správnemu príjemcovi a zabezpečí súvisiace odovzdanie údajov finančnej správe.

Na Slovensku bude typickým riešením faktúra vo formáte XML podľa EN 16931 a Peppol BIS Billing 3.0, doručená cez certifikovaného digitálneho poštára. Zákon za stanovených podmienok umožní aj iné štandardizované spôsoby výmeny, napríklad cez existujúce EDI riešenia. Ani v takom prípade však nestačí neštruktúrované PDF.

Ako bude odoslanie e-faktúry prebiehať v praxi

1. Dodávateľ vytvorí faktúru v programe a vyplní obchodné údaje rovnakým spôsobom ako doteraz.
2. Program z údajov zostaví štruktúrované XML a skontroluje povinné polia.
3. Digitálny poštár faktúru bezpečne doručí poskytovateľovi odberateľa a odovzdá zákonom požadované údaje finančnej správe.
4. Odberateľ dostane faktúru priamo do účtovného systému alebo aplikácie, kde si ju zobrazí a spracuje bez ručného prepisovania.

Menším podnikateľom môže stačiť jednoduchá webová alebo mobilná aplikácia. Väčšie firmy si digitálneho poštára spravidla prepoja priamo s účtovným alebo ERP systémom.

Pripravte fakturáciu na éru štruktúrovaných dát

Prechod na e-faktúry nebude len o tom, že namiesto PDF začnete posielať iný typ súboru. Zmení sa celý obeh dokladu – od jeho vystavenia cez doručenie obchodnému partnerovi až po načítanie do účtovníctva a odovzdanie údajov finančnej správe.

Výhodu preto budú mať firmy, ktoré si vo fakturácii urobia poriadok už teraz. Namiesto roztrúsených tabuliek, ručne upravovaných šablón a posielania dokladov e-mailom sa oplatí prejsť na jeden online systém, ktorý s dátami pracuje prehľadne a automatizovane.

Fakturačný program iDoklad už dnes pomáha s vystavovaním faktúr, správou kontaktov, sledovaním platieb, upomienkami aj zdieľaním podkladov s účtovníkom. A pripravuje sa aj na všetky ďalšie zmeny. 

Často kladené otázky (FAQ)

Aký je hlavný rozdiel medzi e-faktúrou, PDF a papierovou faktúrou?

Hlavný rozdiel spočíva v technickej podobe a spôsobe spracovania. Papierová faktúra je vytlačený dokument, z ktorého človek údaje číta a ručne ich prepisuje.PDF faktúra je síce digitálny súbor, ale pre účtovné systémy predstavuje len „obrázok“. Údaje sa z neho musia prepisovať ručne alebo vyťažovať cez technológiu OCR.

Štruktúrovaná e-faktúra je dátový súbor vo formáte XML, kde má každý údaj (ako suma, IČO či DPH) svoje pevne definované miesto. Program ju vďaka tomu dokáže načítať a zaúčtovať úplne sám, bez ručného prepisovania.

Sú pojmy „e-faktúra“ a „elektronická faktúra“ z právneho hľadiska rozdielne?

Z pohľadu novej slovenskej legislatívy ide o to isté – teda o štruktúrovaný XML dokument, ktorý umožňuje automatizované spracovanie. Zmätok vzniká iba v bežnej reči, kde sa ako „elektronická faktúra“ dlhé roky označoval akýkoľvek súbor zaslaný digitálne (napríklad obyčajné PDF v prílohe e-mailu). Tieto súbory sú síce elektronické vo všeobecnom zmysle, ale nie sú e-faktúrami v zmysle zákona.

Skončia papierové faktúry od 1. januára 2027 úplne?

Nie, papierové faktúry úplne nezmiznú. Ak papierový doklad spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, môžete ho aj naďalej používať pri transakciách, na ktoré sa povinná e-fakturácia nevzťahuje. Ide napríklad o predaj koncovému zákazníkovi (B2C), vybrané oslobodené plnenia či zjednodušené faktúry. Avšak tam, kde zákon e-faktúru vyžaduje (tuzemské B2B a B2G transakcie platiteľov DPH), samotný papier už stačiť nebude.

Urobí elektronický podpis alebo QR kód z bežného PDF e-faktúru?

Nie. Ani elektronický podpis, ani platobný QR kód, ba dokonca ani naskenovanie papierového dokladu nemá vplyv na dátovú štruktúru samotného PDF. Hoci podpis preukazuje pôvod a QR kód uľahčuje platbu, dokument pre účtovný systém stále zostáva len neštruktúrovanou stránkou, z ktorej počítač nevie dáta automaticky načítať.

Čo je to formát XML a musím ho ako podnikateľ vedieť čítať?

XML je technický zápis dát, v ktorom má každý údaj presne označené pole. Samotný súbor XML nie je určený na bežné čítanie človekom (vyzerá ako kód pre počítač). Ako používateľ fakturačného softvéru však nemusíte XML vytvárať ani upravovať ručne. Faktúru v programe (napr. v iDoklade) vyplníte úplne rovnako ako doteraz a softvér ju na pozadí automaticky preloží do XML formátu a príjemcovi ju vizualizuje do prehľadnej podoby.

Čo znamenajú skratky EN 16931 a Peppol BIS Billing 3.0?

Tieto pojmy označujú technické pravidlá, vďaka ktorým systém funguje. XML je technický jazyk, v ktorom je e-faktúra zapísaná. EN 16931 je jednotná európska norma, ktorá určuje, aké informácie a väzby musí e-faktúra povinne obsahovať. Peppol BIS Billing 3.0 sú konkrétne pravidlá, ktoré definujú, ako má byť takáto faktúra vytvorená, overená a vymenená v súlade s touto európskou normou.

Akú úlohu hrá pri odosielaní e-faktúry „digitálny poštár“?

Digitálny poštár je certifikovaný poskytovateľ, ktorý zabezpečuje samotný prenos dokladu. Vašu faktúru prevezme z účtovného programu, skontroluje jej technickú správnosť, bezpečne ju doručí príjemcovi cez medzinárodnú sieť Peppol a postará sa o automatické odovzdanie zákonom vyžadovaných údajov Finančnej správe SR.

Článek E-faktúra, PDF a papierová faktúra: aký je medzi nimi rozdiel se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Doteraz ste mohli vystaviť faktúru vo Worde či Exceli, uložiť ju ako PDF a odoslať zákazníkovi e-mailom. Podľa novej legislatívy už tento postup nebude možný. Pravidlá pre elektronickú fakturáciu prináša novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (v znení zákona č. 385/2025 Z. z.).

Bežný PDF dokument čítajú účtovné systémy a štátna správa ako „obrázok“. Počítač z neho nedokáže spoľahlivo a automaticky vyčítať údaje ako IČO, sumu, dátum dodania alebo variabilný symbol. Niekto musí informácie z PDF ručne prepisovať do účtovníctva, čo stojí čas a vzniká tým priestor na chyby.

Oficiálna e-faktúra musí mať podobu štruktúrovaného strojom čitateľného dokumentu vo formáte XML. Ten je definovaný európskou normou EN 16931, pričom na Slovensku pôjde v praxi najčastejšie o formát Peppol BIS Billing 3.0.

Vďaka jednotnej štruktúre si môžu rôzne softvéry vymieňať dáta okamžite. PDF, na ktoré ste zvyknutí, môžete priložiť k XML súboru ako vizuálnu prílohu pre ľudské oko, ale právne záväzným daňovým dokladom je od 1. 1. 2027 už len samotný XML súbor.

Kedy musím e-faktúry riešiť a kedy nie

Je veľmi dôležité rozlišovať, s kým obchodujete a aký je váš daňový status. Povinnosti sa delia na vystavovanie a prijímanie e-faktúr:

Tuzemský platitelia DPH musia e-faktúry vystavovať aj prijímať

Ak ste na Slovensku registrovaní ako platitelia DPH a predávate tovar či služby inej firme alebo štátu, musíte od 1. januára 2027 e-faktúry povinne vystavovať.

Ostatní podnikatelia musia e-faktúry prijímať

Povinnosť prijímať e-faktúry dopadne na oveľa väčšiu skupinu ľudí. Týka sa všetkých právnických osôb, živnostníkov, slobodných povolaní aj prenajímateľov nehnuteľností s prideleným DIČ. Aj keď ste neplatiteľ DPH a sami e-faktúry ešte nevystavujete, musíte byť od roku 2027 technicky pripravení prijať e-faktúru od svojho dodávateľa (platiteľa DPH).

B2C a výnimky

Ak predávate tovar alebo poskytujete služby koncovému spotrebiteľovi (nepodnikateľovi), povinnosť vystavovať e-faktúru sa vás nateraz netýka.

Lehota na vyhotovenie e-faktúry: na čo si dať pozor

Počas prípravy zákona sa intenzívne diskutovalo o skrátení fakturačnej lehoty na 10 dní od dodania tovaru alebo poskytnutia služby, čo vyvolalo búrku nevôle. Podľa finálneho návrhu slovenskej legislatívy nateraz zostáva lehota na vyhotovenie faktúry 15 kalendárnych dní.

Zásadnou zmenou však je, že nestačí faktúru v tejto lehote iba vytvoriť. Povinnosť sa považuje za splnenú až vo chvíli, keď e-faktúru odošlete cez určený certifikovaný systém. Tým dôjde k automatickému nahláseniu dát Finančnej správe v reálnom čase. Ak túto nahlasovaciu povinnosť nesplníte (dáta neoznámite alebo ich oznámite neskoro), riskujete pokutu od daňového úradu až do výšky 10 000 EUR, pri opakovanom porušení dokonca až 100 000 EUR.

Digitálny poštár a sieť Peppol: Čo to je a prečo ich potrebujete

Systém e-fakturácie nestojí len na samotnom XML súbore, ale predovšetkým na bezpečnej doručovacej infraštruktúre. Tou je medzinárodná európska sieť Peppol, ktorá už dnes funguje na výmenu elektronických dokumentov vo viac ako 30 krajinách.

Na túto „dátovú diaľnicu“ se ale nemôžete pripojiť napriamo. Potrebujete Digitálneho poštára (oficiálne certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby).

Aby systém dobre fungoval, aplikuje sa tzv. 5-rohový model:

1. V účtovnom programe vystavíte faktúru.
2. Účtovný program ju odovzdá vášmu Digitálnemu poštárovi. Ten skontroluje technické parametre XML súboru.
3. Váš poštár odošle dokument cez bezpečnú sieť Peppol. Zároveň v tomto momente splní vašu oznamovaciu povinnosť a odošle dáta Finančnej správe.
4. Dokument dorazí k Digitálnemu poštárovi vášho odberateľa.
5. Odberateľ faktúru prijme rovno do svojho účtovníctva.

Celý tento proces prebehne na pozadí v priebehu zlomku sekundy a s maximálnym zabezpečením.

Ako vybrať digitálneho poštára a získať prístup do Peppolu

Aby ste mohli systém používať, budete si musieť vybrať poskytovateľa z oficiálneho zoznamu Finančnej správy SR a zaregistrovať sa (napr. pomocou prihlásenia cez portál Slovensko.sk). Váš poskytovateľ vám následne pridelí tzv. Peppol ID, čo je vaša unikátna adresa v sieti (tvorená spravidla vaším DIČ).

Pre používateľov iDokladu a Money S3 máme zásadné uľahčenie procesu. Spoločnosť Seyfor Slovensko, ktorá oba programy zastrešuje,  je už certifikovaným digitálnym poštárom.

Vďaka tomu nebudete muset hľadať externého sprostredkovateľa, spisovať ďalšie zmluvy a zložito integrovať systémy. Všetky nastavenia, registráciu do siete Peppol aj samotné odosielanie vybavíte pohodlne na pár kliknutí priamo vo vnútri aplikácie, na ktorú ste zvyknutí.

Ako vystavovať a prijímať e-faktúry

Myšlienka štruktúrovaných XML dát a certifikovaných poštárov môže znieť zložito, ale z pohľadu bežného používateľa sa mení len minimum vecí. Technické záležitosti sa odohrajú v útrobách vášho softvéru.

Vystavovanie e-faktúr

V programe vyplníte formulár faktúry presne tak, ako to robíte dnes. Zadáte odberateľa, vyplníte položky a sumu. Vo chvíli, keď kliknete na uloženie a odoslanie, program na pozadí prevedie faktúru do štandardu Peppol BIS Billing 3.0, odovzdá ju poštárovi a postará sa o nahlásenie štátu. K odberateľovi tak rovno dorazí bezchybný formát.

Prijímanie e-faktúr

Hneď ako vám dodávateľ odošle e-faktúru, prepíše sa cez vášho poštára rovno do systému. Podľa miery vašej digitalizácie si faktúru buď rovno naimportujete do svojho účtovníctva, alebo si ju stiahnete a vizualizujete cez webové rozhranie. Odpadne vám tak zdĺhavé hľadanie faktúr v e-mailových schránkach.

Ako hladko zvládnuť prechod na povinnú e-fakturáciu

Povinná e-fakturácia predstavuje pre slovenský trh obrovský krok vpred. Aj keď spočiatku vyžaduje drobnú zmenu zažitých firemných procesov a definitívne opustenie Wordu či PDF, výsledkom bude významné zníženie administratívy, automatizácia schvaľovania a rýchlejšie preplácanie platieb.

Základom bezproblémového prechodu je nenechávať technickú pripravenosť na koniec roka 2026. Kvalitný fakturačný systém vybavený integrovaným Digitálnym poštárom vezme celú technologickú aj legislatívnu záťaž na seba a vy sa po 1. januári 2027 budete môcť sústrediť už len na to hlavné – na rozvoj vášho podnikania.

Často kladené otázky (FAQ) o eFaktúre od roku 2027

Prečo na splnenie povinnosti od roku 2027 nestačí poslať faktúru ako bežné PDF e-mailom?

Bežný PDF dokument vnímajú účtovné systémy a štátna správa len ako „obrázok“, z ktorého počítač nedokáže automaticky a spoľahlivo vyčítať dôležité údaje, ako sú IČO, sumy či variabilný symbol. Skutočná e-faktúra musí byť štruktúrovaný a strojovo čitateľný XML súbor vytvorený podľa európskej normy EN 16931.

Kto presne musí od 1. januára 2027 e-faktúry vystavovať a kto ich musí len prijímať?

Povinnosť vystavovať e-faktúry od roku 2027 majú výhradne tuzemskí platitelia DPH. Živnostníci a firmy, ktorí nie sú platiteľmi DPH, túto povinnosť zatiaľ nemajú. Povinnosť prijímať e-faktúry sa však vzťahuje na oveľa širšiu skupinu subjektov. Od roku 2027 ich musia vedieť prijať všetky právnické a fyzické osoby – podnikatelia s prideleným DIČ (vrátane neplatiteľov DPH, živnostníkov, slobodných povolaní či osôb prenajímajúcich nehnuteľnosti), ak im fakturuje platiteľ DPH. Bežných občanov (spotrebiteľov) sa táto povinnosť netýka.

Čo je to Peppol a kto je to „digitálny poštár“?

Peppol je medzinárodná európska sieť, ktorá slúži ako bezpečná digitálna infraštruktúra na automatizovanú výmenu e-faktúr a iných obchodných dokumentov.

Na túto sieť sa však nemôžete pripojiť priamo. Potrebujete k tomu Digitálneho poštára (oficiálne certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby). Digitálny poštár prevezme e-faktúru z vášho programu, skontroluje jej technické parametre, bezpečne ju doručí príjemcovi cez sieť Peppol a automaticky oznámi potrebné údaje Finančnej správe.

Ako mi s e-fakturáciou pomôže to, že iDoklad a Money S3 majú integrovaného poštára?

Spoločnosť Seyfor Slovensko, ktorá iDoklad aj Money S3 zastrešuje, je už certifikovaným digitálnym poštárom. To pre vás predstavuje zásadné uľahčenie celého procesu. Nemusíte na trhu prácne hľadať externého sprostredkovateľa, uzatvárať ďalšie zmluvy ani riešiť zložité technické prepojenia systémov.

Ako presne prebieha vystavovanie a prijímanie e-faktúr v praxi?

V iDoklade či Money S3 vyplníte fakturačné údaje (odberateľa, položky, sumu) presne tak, ako to robíte dnes. Vo chvíli, keď kliknete na odoslanie, softvér na pozadí automaticky prevedie faktúru do XML formátu Peppol, odovzdá ju poštárovi a postará sa o nahlásenie štátu. Hneď ako vám dodávateľ odošle e-faktúru, naimportuje sa cez vášho poštára priamo do systému. Odpadne vám tak zdĺhavé hľadanie faktúr v e-mailoch.

Aké sankcie hrozia za nedodržanie e-fakturácie?

Za neoznámenie, oneskorené oznámenie alebo zaslanie nesprávnych údajov z faktúry Finančnej správe hrozí pokuta až do výšky 10 000 EUR, pri opakovanom porušení až do 100 000 EUR. Zákon však pamätá na technické komplikácie. Ak dôjde k preukázateľnému výpadku na strane vášho Digitálneho poštára (čo doložíte písomným potvrdením), sankcia sa neuplatní pod podmienkou, že údaje Finančnej správe doručíte bezodkladne po obnovení funkčnosti systému.

Článek Ako vystavovať a prijímať e-faktúry od roku 2027 se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Ak vás zaujíma, ako je to s podnikaním na s.r.o., prečítajte si rovno tento text >>

Kto je to podnikajúci dôchodca

Ak poberáte starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a zároveň máte aktívnu živnosť, hovoríme o vás, že ste SZČO, ktorá prevádzkuje podnikanie ako vedľajšiu činnosť rovnako ako napríklad podnikajúci študenti alebo matky a otcovia na rodičovskej dovolenke). Najčastejšou motiváciou na podnikanie na dôchodku býva:

• privyrobenie,
• sebarealizácia
• a pravidelný kontakt s ľuďmi.

Často je to kombinácia viacerých faktorov a z rôznych rozhovorov so seniormi-živnostníkmi vyplýva, že sa chcú aj naďalej cítiť užitoční.

V čom podnikať na dôchodku

Podnikajúci seniori buď využívajú svoje predchádzajúce pracovné skúsenosti a znalosti, alebo si chcú vyskúšať niečo úplne nové. Pokiaľ patríte do druhej kategórie a nemáte jasno, pomôže vám s výberom japonská metóda ikigai. Ide o jednoduchý nástroj, ktorý identifikuje oblasti, v ktorých:

• ste dobrý,
• máte ich radi,
• sú prínosné pre svet (ak chcete tak pre okolie)
• a dá sa na nich zarobiť.

Prienikom je práve ikigai. Čo skúsiť podnikanie práve v tejto oblasti?

Graficky zobrazené ikigai, odpovede si môžete tiež rozkresliť do kruhov. Zdroj: Veškole.cz

Pokiaľ ste nastavením pragmatik a na sebapoznávanie toľko nehráte, spísali sme hneď niekoľko oblastí, v ktorých sa dá podnikať bez veľkej vstupnej investície. U pracujúcich dôchodcov to bývajú napr.:

• remeselné práce,
• výtvarná či ručná tvorba,
• stráženie detí,
• upratovanie,
• drobné údržbárske služby ako hodinový manžel,
• predaj na trhoch,
• poskytovanie ubytovania,
• gastronómia,
• konzultácie a poradenstvo,
• online aj offline doučovanie,
• rozvoz jedla, objednávok či tovaru.

Pamätajte tiež na to, že niektoré činnosti nemôže vykonávať každý, pretože vyžadujú špeciálne povolenie – o živnostenskom oprávnení a rôznych typoch živností píšeme nižšie.

Podnikateľský zámer a cenotvorba

Do niektorých činností sa môžete pustiť rovno. Pokiaľ ale nechcete stavať na domnienkach, zaslúži si to, aby ste si úvodný nápad premysleli. Odporúčame ho rozpracovať do tzv. podnikateľského zámeru. Je to jednoduchý dokument, ktorý poslúži ako spoľahlivý kompas vášho podnikania. Ujasníte si v ňom svoje očakávania, ciele i riziká.

Ako na to? Vezmite prvotnú myšlienku a pridajte k nej:

• odôvodnenie, prečo by o službu alebo produkt mal byť na trhu záujem,
• kto je typický zákazník a s čím mu vaše podnikanie pomôže,
• aká je na trhu konkurencia,
• ako budete službu poskytovať,
• prípadne ako nastavíte výrobu,
• koľko to bude stáť,
• ako sa o vás dozvedia zákazníci,
• ako budete financovať rozjazd živnosti,
• a časový harmonogram vrátane dôležitých míľnikov podnikania.

Z praxe vieme, že často stačí s niekoľkými známymi, príbuznými alebo bývalými kolegami prebrať vyššie uvedené otázky. Vypočujete si ich názor a dáte dokument dohromady.

Určite sa zamyslite aj nad svojou cenou. Pokiaľ ju tzv. podrazíte, príliš nezarobíte. V opačnom prípade vysoká cenovka zákazníkov odradí. Pri stanovení ceny za svoju prácu sa vyhnite chybám, ktoré podnikatelia robia najčastejšie:

• pokrývajú iba náklady na výrobu alebo poskytnutie služby, nepripočítajú zisk (práve z neho si prilepšíte k dôchodku),
• dopredu si aspoň rádovo nestanovia, koľko si chcú za mesiac alebo rok zarobiť,
• nespočítajú si, koľko hodín mesačne sú schopní podnikaniu venovať,
• zabudnú do ceny premietnuť aj dni, kedy sú na dovolenke alebo nepracujú,
• zabudnú, koľko času zaberie príprava, dohováranie zákaziek, papierovanie a podobné neplatené práce (nie je výnimočné, že vám to zaberie až tretinu „aktívneho“ času).

Keď budete počítať hodinovú sadzbu, postupujte takto:

1. Vyčíslite mesačné náklady (nájom, energia, poistenie, splátky pôžičiek, jedlo, oblečenie, lieky, telefón, internet, MHD, pohonné hmoty atď.). Vynásobte ich 12, nech viete, koľko potrebujete za rok.
2. Myslite aj do budúcnosti a počítajte s odvodmi na poistenie a daňami.
3. Stanovte, koľko hodín denne ste schopný odpracovať. Zaujíma vás však čas na zákazke, doba, ktorú vám niekto zaplatí. Vynásobte číslo počtom dní v roku.
4. Vydeľte ročné náklady počtom „klientských“ hodín, ktoré odpracujete za rok.
5. Pridajte k výsledku aspoň 15–25 %, aby ste pokryli neplatené aktivity.
6. Zhodnoťte svoje know-how alebo čo vaše služby/výrobky klientom prinesú. Premietnite to percentuálne do výpočtu.
7. Tým máte hodinovú sadzbu, pri ktorej ste na nule. Tzn. stále netvoríte zisk z podnikania. A ten musíte k sume pridať.

Ak vnímate živnosť len ako privyrobenie k dôchodku, nemusíte byť taký prísny (predovšetkým v bode 1 máte istotu, že dostanete každý mesiac peniaze od štátu), určite si ale dajte pozor, nech vám podnikanie zarába. Cenotvorba je zložitá disciplína a dôležité princípy cenotvorby pre SZČO vysvetľujeme v samostatnom článku.

Pokiaľ chcete financie vziať naozaj od základov, prečítajte si, ako vypracovať kvalitný finančný plán >>

Živnostenské oprávnenie: na čo je dobré a ako ho získať

Predpokladom podnikania ako SZČO v činnostiach, ktoré sú živnosťou, je živnostenské oprávnenie. Na jeho získanie musíte určite splniť všeobecné podmienky:

• dosiahli ste vek 18 rokov,
• ste spôsobilý na právne úkony
• a trestne bezúhonný (bezúhonnosť je však vymedzená užšie, podmienku nesplníte, ak ste boli právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania).

Pri splnení týchto podmienok si môžete zriadiť voľnú živnosť. Existujú ale živnosti, na získanie ktorých musíte doložiť aj vzdelanie alebo prax:

• viazané živnosti (očná optika, prevádzkovanie autoškoly, realitná činnosť…),
• alebo remeselné živnosti (inštalatérstvo, zámočníctvo, stolárstvo, hodinárstvo…).

Pokiaľ potrebný výučný list, vysvedčenie o maturitnej skúške, diplom, osvedčenie, oprávnenie alebo prax nemáte, môžete využiť tzv. zodpovedného zástupcu. To je človek, ktorý nimi disponuje a za vás sa zaručí a bude na vykonávanú činnosť dohliadať.

Oprávnenie získate buď osobne na živnostenskom úrade (nájdete ho ako odbor živnostenského podnikania na okresnom úrade v mieste svojho bydliska), alebo môžete využiť aj na to určenú elektronickú službu na portáli www.slovensko.sk.

Na získanie živnostenského oprávnenia potrebujete:

• vyplnený formulár ohlásenia živnosti (stiahnete ho z webu ministerstva vnútra) alebo alternatívne všetky potrebné údaje oznámite zamestnancovi živnostenského úradu ústne,
• občiansky preukaz,
• uhradiť jednorazový poplatok (7 eur za každú voľnú živnosť a 22 eur za každú viazanú alebo remeselnú živnosť, resp. pokiaľ to urobíte elektronicky, tak za voľnú živnosť sa neplatí a za každú viazanú alebo remeselnú živnosť sa platí poplatok 11 eur),
• doklady preukazujúce vašu odbornú spôsobilosť (len pre viazané a remeselné živnosti),
• nájomnú zmluvu alebo písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti s úradne osvedčeným podpisom so zápisom nehnuteľnosti ako miesta podnikania do živnostenského registra (pokiaľ sa miesto vášho podnikania nezhoduje s adresou vášho trvalého pobytu alebo s adresou inej vami vlastnenej nehnuteľnosti).

Najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa, keď ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené živnostenskému úradu, úradníci zapíšu údaje do živnostenského registra, vydajú vám osvedčenie o živnostenskom oprávnení a oznámia vám IČO. Avšak ako fyzická osoba môžete začať podnikať už dňom ohlásenia živnosti (alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, tak týmto dňom).

Pripravili sme detailný návod, ako získať živnostenský list >>

Od roku 2014 vám štát pri rozjazde živnosti automaticky zriadi aj osobitnú elektronickú schránku fyzickej osoby – podnikateľa. Využijete ju na všetku komunikáciu s úradmi, ale len ak si ju aktivujete na elektronické doručovanie. Niektoré povinnosti ako je napríklad podanie daňového priznania alebo výkazov zdravotného poistenia za zamestnancov však naďalej musíte robiť cez osobitné elektronické podateľne.

Tu je pár tipov na používanie elektronických schránok:

• Nezabúdajte na ňu. V deň nasledujúci po prijatí úradného dokumentu do schránky a v 16. deň nasledujúci po prijatí úradného dokumentu doručovaného do vlastných rúk do schránky štát predpokladá, že ste si správu prečítali. Preto si zapnite notifikácie na prichádzajúce správy. S každou prichádzajúcou správou vám príde avízo do e-mailu alebo SMS.
• Splnomocnite niekoho na prístup do nej. V prípade, že je pre vás ovládanie elektronickej schránky zložité alebo na to pre svoje podnikateľské aktivity nemáte čas, môžete umožniť prístup do vašej elektronickej schránky aj inej osobe. Napríklad svojej asistentke. V nastavení elektronickej schránky môžete vybrať rozsah jej oprávnení, teda či jej poskytnete čiastočné alebo úplné disponovanie s elektronickou schránkou.

Odvody: zdravotné a sociálne poistenie

Bežne podnikatelia platia preddavky na zdravotné poistenie a aj poistné na sociálne poistenie. Vy ako pracujúci dôchodca v prvom roku podnikania zdravotné odvody neplatíte a sociálne odvody začnete platiť až po polroku. Presnejšie povedané, pri zdravotnom poistení si môžete určiť aj nulové preddavky a povinné sociálne poistenie vám zniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste začali podnikať. To však neznamená, že sa zdravotným odvodom vyhnete úplne. Akurát ich zaplatíte až zo skutočného zisku, resp. základu dane z príjmov.

Po prvom roku podnikania teda podáte daňové priznanie a následne si údaje z neho prevezme aj vaša zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa. Až na jeho základe spätne doplatíte zdravotné poistenie alebo začnete platiť sociálne poistenie v inej sume, než z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Ak máte podnikanie ako privyrobenie, pravdepodobne na zdravotnom poistení odvediete sumu rádovo v desiatkach eur (nanajvýš nižšie jednotky stoviek eur).

Po skončení prvého kalendárneho roka podnikania vám v druhom kalendárnom roku podnikania zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.

• Výška zdravotného poistenia sa počíta ako 16 % (pre poberateľa invalidného dôchodku je sadzba poistného 8 %) z vymeriavacieho základu,
• ten sa vypočíta podľa vzorca: (základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti + zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie) / 1,486. Zohľadnia sa prípadne zaplatené preddavky na zdravotné poistenie a vypočíta sa preplatok alebo nedoplatok na zdravotnom poistení.

Od začiatku tretieho kalendárneho roka podnikania už platíte mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Ich výška sa počíta z vašich reálnych príjmov za prvý kalendárny rok podnikania – tu máte veľkú výhodu oproti SZČO, ktoré prevádzkujú podnikanie ako hlavnú činnosť, kedy sa každý mesiac odvádzajú preddavky na zdravotné poistenie aspoň v minimálnej výške bez ohľadu na to, či už si niečo zarobia, alebo ssú na nule. Na vás, ako na poberateľa dôchodku, za ktorého platí zdravotné poistenie štát, sa minimálne preddavky na zdravotné poistenie nevzťahujú.

Pri sociálnom poistení to funguje trochu inak. Od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste začali podnikať, platíte povinné sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu a v roku 2026 je výška takto plateného sociálneho poistenia pre poberateľa starobného alebo predčasného starobného dôchodku 107,57 eura. Vznik povinnosti ho platiť po podaní daňového priznania v inej výške závisí od príjmu (nie od zisku alebo základu dane z príjmov) a od toho, či je vyšší alebo nižší ako rozhodujúca suma (pre vznik povinnosti platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov v roku 2026 je to suma 9 144 eur). Pokiaľ tento limit za predchádzajúci rok neprekročíte, sociálne poistenie naďalej platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Ak je váš hrubý príjem vyšší, tak od 1. júla druhého kalendárneho roka podnikania platíte sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov, avšak je tu aj minimálna výška sociálneho poistenia (pre rok 2026 je to pre dôchodcov suma 248,25 eura mesačne). Aj tu však máte ako poberateľ starobného alebo predčasného starobného dôchodku úľavu, pretože neplatíte invalidné poistenie ako jednu zo zložiek sociálneho poistenia SZČO.

Väčšina pracujúcich dôchodcov má živnosť ako privyrobenie. Na daniach zaplatí skôr drobné.

Odvody: dane

Ak si za rok zarobíte viac ako 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (za rok 2026 je to suma 2 983,37 eura), prípadne aj menej, ale dosiahnete daňovú stratu, musíte podať daňové priznanie a odviesť daň z príjmov. Zárobky z podnikania prevádzkovaného ako vedľajšiu činnosť vám štát zdaní sadzbou 15 % (ak by ale vaše príjmy presiahli 100 000 eur, tak sa uplatní 19 %, 25 %, 30 % a/alebo 35 % sadzba dane z príjmov v závislosti od výšky dosiahnutého základu dane z príjmov). Čo to v praxi znamená? Sami si na výpočet dane vyberiete, či využijete skutočné alebo paušálne výdavky.

Zjednodušene povedané:

• pri skutočných výdavkoch zhromažďujete všetky doklady súvisiace s podnikaním a výdavky potom uvediete v daňovom priznaní – tento spôsob uplatňovania výdavkov musí byť spojený s vedením jednoduchého účtovníctva, podvojného účtovníctva alebo daňovej evidencie,
• pri paušálnych výdavkoch využijete fixné percento výdavkov bez ohľadu na skutočnú výšku nákladov.

Čo sa vám oplatí viac, to sa líši prípad od prípadu. Pokiaľ máte v podnikaní len minimum nákladov (napr. pracujete na počítači, nenakupujete nič drahé), pravdepodobne sa vám oplatia paušálne výdavky.

Pokiaľ sa rozhodnete pre skutočné výdavky, musíte viesť jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo alebo daňovú evidenciu – zjednodušenú formu účtovníctva. Pre väčšinu pracujúcich seniorov to však znamená veľa papierovania. Preto agendu odovzdajú účtovníkovi.

Ak hľadáte schopného účtovníka, nájdete ho v našom katalógu >>

Základ dane z príjmov si ako pracujúci alebo podnikajúci dôchodca môžete znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka s určitými obmedzeniami. Ak ste boli 1. januára poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia alebo vám bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. januáru tohto alebo predchádzajúci rokov, nemôžete si uplatniť plnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V tomto prípade si ju môžete uplatniť len vo výške kladného rozdielu medzi ročnou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a ročnou sumou vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Okrem toho si v rovnakej miere ako iní daňovníci môže pracujúci alebo podnikajúci dôchodca základ dane z príjmov znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) a nezdaniteľnú časť základu dane v podobe príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.

Výslednú daň si ako pracujúci alebo podnikajúci dôchodca môžete znížiť o daňový bonus na vyživované dieťa. Podmienky pre daňový bonus na zaplatené úroky z úveru na bývanie dôchodca asi spĺňať nebude pre podmienku veku najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver.

O daňových úľavách máme na blogu samostatný článok.

Riadny termín podania daňového priznania je 31. marec a ak tento deň pripadne na víkend alebo deň pracovného pokoja, posúva sa na najbližší pracovný deň. Oznámením je možné si lehotu na podanie daňového priznania o niekoľko mesiacov predĺžiť. Vďaka zavedeniu povinnej elektronickej komunikácie pre podnikateľov vás už nečaká neobľúbený zelený formulár v papierovej podobe. Všetko vyriešite (povinne) elektronicky.

Aj ako SZČO prevádzkujúca podnikanie ako vedľajšiu činnosť sa môžete stať platiteľom DPH – podnikajúcim seniorom sa to nedeje príliš často, pretože limit pre povinnú registráciu k DPH je stanovený na 50 000 eur obratu v kalendárnom roku (vtedy sa platiteľom DPH stanete až od 1. januára nasledujúceho roka), resp. 62 500 eur obratu v kalendárnom roku (vtedy sa platiteľom DPH stanete okamžite). Sú však situácie, kedy sa byť platiteľom DPH oplatí aj dobrovoľne, napr.:

• vašimi zákazníkmi sú najmä platitelia DPH,
• nakupujete tovar na Slovensku a predávate ho podnikateľom v EÚ (alebo zákazníkom mimo EÚ bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podnikatelia),
• kupujete drahý majetok,
• nakupujete tovar alebo služby v základnej sadzbe DPH, ale svoje produkty predávate so zníženou sadzbou DPH.

Agenda DPH si už vyžaduje špecialistu – účtovníka alebo daňového poradcu. Pokiaľ sa chcete zorientovať v základoch, prečítajte si nasledujúci článok, ktorý vás na DPH pripraví.

Fakturácia: s akými typmi dokladov sa ako podnikajúci dôchodca stretnete

Aby vám zákazník zaplatil, musíte mu vystaviť faktúru. Bežne sa faktúry delia na vydané a prijaté:

• vydané faktúry vystavujete vy,
• prijaté vystavujú dodávatelia vám.

Ako u vydaných, tak u prijatých faktúr sa bežne stretnete hneď so 4 typmi dokladov:

1. Zálohové faktúry. Používajú sa, keď podnikateľ chce od zákazníka časť peňazí vopred. Napríklad pri náročných alebo dlhodobých zákazkách. Zálohovka nie je účtovným ani daňovým dokladom – laicky to znamená, že ju nemusíte evidovať a bežne sa používa ako ponuka alebo výzva na platbu. To už ale neplatí o úhrade na základe zálohovej faktúry.
2. Proforma faktúry. Podobne ako zálohovky sa proformy používajú, keď chcete peniaze vopred. V tomto prípade ale chcete uhradiť celú sumu. Ani proforma faktúra nie je účtovným a daňovým dokladom – pokiaľ by ju zákazník neuhradil, nemusíte ju stornovať.
3. (Riadne) faktúry. Klasický doklad, ktorý podnikateľ obvykle vystaví po dokončení zákazky. Jej presná podoba nie je zákonom stanovená, ale predpisy definujú položky, ktoré tam byť musia (venujeme sa im nižšie).
4. Vyúčtovacie faktúry. Tieto doklady slúžia na vyrovnanie zálohových alebo proforma faktúr.

V minulosti sa faktúry vypisovali ručne, časť podnikateľov dnes vystavuje faktúry v Exceli, väčšina ale fakturáciu rieši cez fakturačný program.

• Je to rýchlejšie,
• v súlade s legislatívou,
• reprezentatívne,
• pohodlnejšie, pretože faktúru vystavíte aj z mobilného telefónu,
• a uľahčuje to aj ďalšie podnikateľské aktivity ako prehľad cashflow, zasielanie upomienok, analýzu predajov, odovzdávanie dokladov účtovníkovi alebo k archivácii.

Ako pracujúci dôchodcovia pravdepodobne nebudete platiteľmi DPH a nebudete viesť účtovníctvo, ale skôr daňovú evidenciu alebo zjednodušenú daňovú evidenciu spojenú s paušálnymi výdavkami. Napriek tomu sa na vás vzťahujú pravidlá pre archiváciu dokladov – robí sa to kvôli kontrolám z daňového úradu.

• Ak ste neplatiteľ DPH bez účtovníctva, archivujte doklady aspoň 5 rokov od konca toho roka, v ktorom vám za príslušný rok vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Detailne sa archivácii dokladov venujeme v tomto texte >>

Príklad správne vystavenej faktúry – obsahuje všetky údaje a je prehľadná. Zákazník ju uhradí aj cez mobil s pomocou QR kódu (voliteľná položka na faktúre). Vo fakturačnom programe iDoklad takú faktúru vystavíte za minútku.

Fakturácia: ako vystaviť faktúru správne

Opäť si problematiku zúžime, aby sme vás nezaťažovali výnimkami – ako podnikajúci dôchodca ste neplatiteľom DPH a nevediete účtovníctvo. V takom prípade sa vaše faktúry pre slovenských zákazníkov nezaobídu bez nasledujúcich údajov:

• vaše obchodné meno, t. j. meno a priezvisko,
• miesto podnikania, t. j. fakturačná adresa,
• IČO – identifikačné číslo organizácie,
• register, ktorý vás ako podnikateľa zapísal (napríklad živnostenský register), a číslo zápisu.

Ďalšie zákonné povinnosti nemáte. Dobrá prax ale hovorí, aby ste na faktúru pridali aj nasledujúce informácie:

• oznámenie, že nie ste platiteľom DPH,
• informácie o svojom odberateľovi v rovnakom rozsahu ako o sebe,
• slovné a číselné označenie dokladu (napr. Faktúra 202501),
• popis fakturovaného tovaru alebo služby,
• fakturovanú sumu,
• dátum vystavenia faktúry
• a dátum splatnosti.

Ak ste platiteľom DPH alebo vediete účtovníctvo, náležitosti faktúr sú iné. Zrozumiteľne sme ich vysvetlili v článku Čo nesmie chýbať na vašich faktúrach.

Pri faktúrach do zahraničia je potrebné uvádzať aj ďalšie informácie, zhrnuli sme ich v tomto článku.

Čo robiť, keď vám zákazník nezaplatil

Na papieri vyzerá dátum splatnosti jasne. V praxi sa ale stáva, že sa peniaze na účte neobjavia. Niekedy váš zákazník zabudne, niekedy je to šlendrián, niekedy dokonca úmysel. Uhradenie faktúr si dobre strážte a pokiaľ platba neprichádza, nebojte sa ozvať.

Možno vám nie je také „doprosovanie“ príjemné, ale prekonajte to a pošlite zákazníkovi upomienku. Keby sa klient dostal do veľkých problémov, je výhodné pripomenúť sa medzi prvými.

Forma upomienky je na vás. Odporúčame, aby bolo z textu e-mailu zrejmé:

• koľko vám zákazník dlhuje,
• dátum splatnosti,
• ku ktorej faktúre sa dlh viaže,
• aká je sankcia za oneskorenie.

Pokiaľ upomienky nepomôžu, môžete využiť tzv. predžalobné výzvy. Doporučený list na hlavičkovom papieri od advokáta väčšinou platbu urýchli.

Zistite detaily o postupe, keď zákazník neprejavuje záujem o uhradenie faktúry >>

Článek [Podnikanie na dôchodku] Jediná príručka, ktorú ako SZČO potrebujete se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

E-faktúra obsahuje viac informácií než obyčajné PDF

Faktúra vytvorená v počítači a odoslaná e-mailom je síce elektronickým dokumentom v bežnom zmysle slova, pre režim e-fakturácie však samotné PDF nestačí. Účtovný program z neho totiž nedokáže bez ďalšieho spracovania spoľahlivo načítať všetky údaje.

E-faktúra je faktúra, ktorá vzniká, odosiela sa aj prijíma v jednotnom štruktúrovanom elektronickom formáte. Na Slovensku pôjde o XML podľa európskej normy EN 16931, v praxi najčastejšie vo formáte Peppol BIS Billing 3.0.

Vďaka tejto jednotnej štruktúre si fakturačné a účtovné systémy dokážu automaticky odovzdať všetky dôležité údaje – napríklad informácie o dodávateľovi a odberateľovi, sumách, DPH, dátumoch splatnosti alebo jednotlivých položkách faktúry.

Prečo Slovensko zavádza e-fakturáciu

Smernica Európskej únie 2014/55/EU zjednotila pravidlá pre e-faktúry vo verejnom obstarávaní tak, aby ich úrady naprieč členskými štátmi dokázali prijímať a automaticky spracovávať v spoločnom štandarde. Slovensko túto smernicu premietlo do zákona č. 215/2019 Z. z. o zaručenej elektronickej fakturácii.

Výrazne širšiu zmenu prináša balíček ViDA, teda VAT in the Digital Age. Ten prepája štruktúrované elektronické faktúry s rýchlym digitálnym oznamovaním údajov finančným správam. Cieľom je obmedziť daňové úniky a postupne zjednotiť pravidlá naprieč EÚ.

Zmena však nemá pomôcť len štátu. Prínosná môže byť aj pre firmy – zníži množstvo ručného prepisovania dokladov, obmedzí chybovosť, zrýchli obeh faktúr a uľahčí ich výmenu medzi rôznymi systémami aj naprieč štátmi.

Legislatíva e-fakturácie: časová os 2025–2030

Čo platí v roku 2026

V roku 2026 môžu bežné firmy a živnostníci stále fakturovať doterajším spôsobom. Povinnosti sa zatiaľ týkajú len vybraných vzťahov s verejnou správou, pre ktoré už pravidlá elektronickej fakturácie platia. Novú doručovaciu službu však možno využívať dobrovoľne.

Od júna 2026 umožnila Finančná správa podnikateľom vybrať si na svojom portáli certifikovaného poskytovateľa doručovacej služby. Firmy si tak budú môcť v predstihu overiť, či ich softvér zvláda vytváranie aj príjem XML faktúr, a vyskúšať si celý obeh dokladu ešte pred spustením povinného režimu.

Kto musí od roku 2027 vystavovať e-faktúry

Od 1. januára 2027 platí povinnosť vystavovať e-faktúry predovšetkým pre platiteľov DPH so sídlom na Slovensku. Povinnosť vznikne pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania na Slovensku tuzemskej zdaniteľnej osobe alebo tuzemskej nezdaniteľnej právnickej osobe.

V praxi pôjde najmä o:

• fakturáciu medzi dvoma firmami alebo podnikateľmi (teda B2B),
• fakturáciu živnostníkovi či inej osobe vykonávajúcej ekonomickú činnosť,
• fakturáciu orgánu verejnej správy alebo inej organizácii (teda B2G),
• faktúru k platbe prijatej pred uskutočnením takéhoto dodania, ak už vznikla povinnosť vystaviť daňový doklad.

Neplatitelia DPH nebudú mať od januára 2027 povinnosť vystavovať štruktúrované e-faktúry, do systému sa však môžu zapojiť dobrovoľne.

Prechodný režim do 30. júna 2030 sa vzťahuje na tuzemské osoby a tuzemské transakcie. Zahraniční podnikatelia, ktorí sú na Slovensku iba registrovaní na DPH, v tomto období nemusia povinne vystavovať ani prijímať e-faktúry prostredníctvom slovenskej doručovacej služby.

Prijímať e-faktúry budú musieť aj neplatitelia DPH

Okruh príjemcov je širší než okruh povinných vystavovateľov. Schopnosť prijímať e-faktúry musia zabezpečiť tuzemské subjekty, ktorým môže slovenský platiteľ DPH povinnú e-faktúru vystaviť. Nezáleží teda len na tom, či je príjemca platiteľom DPH.

Povinnosť prijímať sa bude týkať napríklad:

• živnostníkov a ďalších samostatne zárobkovo činných osôb,
• spoločností s ručením obmedzeným, akciových spoločností a ďalších firiem,
• advokátov, notárov, architektov, umelcov a ďalších slobodných povolaní,
• samostatne hospodáriacich roľníkov,
• osôb prenajímajúcich nehnuteľnosti v rámci ekonomickej činnosti,
• neziskových organizácií, nadácií a verejných inštitúcií, ak im môže byť e-faktúra podľa zákona vystavená.

Bežných občanov, ktorí nakupujú ako spotrebitelia, sa nový režim netýka. Faktúry za súkromný telefón, energie alebo iné spotrebiteľské služby môžu ďalej dostávať e-mailom, poštou či cez zákaznícky portál tak ako doteraz.

Kedy e-faktúru vystavovať nemusíte

Povinnosť od roku 2027 sa nevzťahuje na každú faktúru. E-faktúru nebude potrebné vystaviť najmä:

• bežnému koncovému spotrebiteľovi (B2C),
• pri vybraných plneniach oslobodených od DPH, pri ktorých zákon nestanovuje povinnosť vystaviť faktúru,
• ak je možné vystaviť zákonom stanovenú zjednodušenú faktúru,
• pri doklade z pokladnice eKasa do sumy 400 eur vrátane DPH alebo pri vybranom doklade z bezobslužného tankovacieho automatu do rovnakého limitu,
• pri transakciách spojených s utajovanými skutočnosťami a v ďalších osobitných bezpečnostných prípadoch stanovených zákonom.

Výnimka z vystavovania zároveň neznamená, že daný subjekt nemusí byť pripravený prijímať e-faktúry od svojich dodávateľov.

Ako bude odosielanie a prijímanie e-faktúr fungovať

Slovenský model stojí na sieti Peppol a na certifikovaných poskytovateľoch doručovacej služby, ktorým sa hovorí digitálni poštári. Nejde o jeden štátny portál. Každý podnikateľ si vyberie poskytovateľa zo zoznamu finančnej správy.

• Pri prepojenom riešení vytvoríte faktúru vo svojom fakturačnom alebo účtovnom programe a systém ju automaticky odošle cez digitálneho poštára.
• Pri jednoduchšom variante nahráte faktúru do webovej alebo mobilnej aplikácie poskytovateľa, ktorá zabezpečí odoslanie, príjem aj odovzdanie dokladu účtovníkovi.

Digitálny poštár skontroluje formát, bezpečne doručí faktúru správnemu príjemcovi a automaticky odovzdá príslušné údaje finančnej správe. Na strane odberateľa sa doklad načíta do programu alebo aplikácie bez ručného prepisovania.

Lehoty, digitálny reporting a sankcie od roku 2027

V prechodnom období od 1. januára 2027 do 30. júna 2030 zostane pre vystavenie e-faktúry zachovaná 15-dňová lehota. Tá spravidla začne plynúť dňom dodania tovaru alebo služby, prípadne dňom prijatia platby, ak k nej dôjde ešte pred dodaním. Pri súhrnnej e-faktúre sa lehota počíta od konca kalendárneho mesiaca, za ktorý sa faktúra vystavuje.

S povinnou e-faktúrou bude v tomto období spojená aj oznamovacia povinnosť voči finančnej správe. Týkať sa bude faktúr odoslaných alebo prijatých prostredníctvom doručovacej služby. Dodávateľ údaje oznámi pri vystavení faktúry. V praxi by však tento reporting mal automaticky zabezpečiť takzvaný digitálny poštár spolu s používaným účtovným alebo fakturačným softvérom.

Za nesplnenie oznamovacej povinnosti, oneskorené oznámenie alebo zaslanie neúplných či nesprávnych údajov môže finančný úrad uložiť pokutu až 10 000 eur. Pri opakovanom porušení môže sankcia dosiahnuť až 100 000 eur.

Pokuta sa neuplatní napríklad vtedy, ak k pochybeniu dôjde pre preukázateľnú technickú poruchu na strane poskytovateľa doručovacej služby a chýbajúce údaje sa doplnia bezodkladne po jej odstránení.

Čo sa zmení od 1. júla 2030

Obdobie 2027–2030 je slovenskou prechodnou etapou zameranou hlavne na tuzemské transakcie. Od 1. júla 2030 sa naplno uplatnia európske pravidlá ViDA a elektronická fakturácia sa rozšíri aj na cezhraničné dodania tovaru a služieb v rámci EÚ.

Pre firmy budú najdôležitejšie tieto zmeny:

• povinné štruktúrované e-faktúry a digitálne oznamovanie údajov sa rozšíria na vybrané cezhraničné transakcie,
• všeobecná lehota na vystavenie faktúry sa skráti z 15 na 10 dní,
• zanikne súhrnný výkaz a údaje o cezhraničných transakciách nahradí digitálny reporting,
• zanikne aj kontrolný výkaz; jeho údaje sa budú oznamovať priebežne prostredníctvom nového systému a vykazovať v daňovom priznaní,
• pri tuzemských transakciách podliehajúcich oznamovacej povinnosti bude elektronická faktúra podmienkou na uplatnenie odpočtu DPH.

Pre slovenské firmy obchodujúce so zahraničím tak postupne zmizne časť rozdielov medzi domácou a cezhraničnou fakturáciou.

Ako sa na e-fakturáciu pripraviť počas roka 2026

Príprava nemusí byť zložitá. Zamerajte sa hlavne na tieto štyri kroky:

1. Zistite, či budete e-faktúry povinne vystavovať, iba prijímať, alebo oboje.
2. Overte si u dodávateľa svojho fakturačného či účtovného programu podporu XML podľa EN 16931, siete Peppol a zákonného reportingu.
3. Vyberte si certifikovaného digitálneho poštára a otestujte vytvorenie, odoslanie, príjem, opravu a odovzdanie dokladu účtovníkovi.
4. Skontrolujte identifikačné údaje obchodných partnerov a nastavte uchovávanie pôvodných XML faktúr počas zákonnej lehoty desiatich rokov.

Ak ste platitelia DPH a faktúry dnes vytvárate vo Worde alebo Exceli a odosielate ich ako PDF, budete potrebovať nástroj, ktorý vytvorí požadovaný štruktúrovaný formát a zabezpečí jeho správne doručenie.

Fakturačný nástroj iDoklad vám už dnes uľahčí bežnú online fakturáciu, udrží doklady prehľadne na jednom mieste a umožní ich jednoduché odovzdávanie účtovníkovi alebo prepojenie s účtovnými systémami.

Často kladené otázky (FAQ) k eFaktúre na Slovensku

Je e-faktúra to isté ako PDF faktúra poslaná e-mailom?

Nie. Tradičné PDF, ktoré vytvoríte v počítači a pošlete e-mailom, nie je z pohľadu nového zákona považované za e-faktúru. E-faktúra je štruktúrovaný elektronický dokument vo formáte XML. Na rozdiel od PDF ju účtovné a fakturačné systémy dokážu načítať a spracovať plne automaticky bez ručného prepisovania. PDF dokument môžete k XML súboru priložiť už len ako vizuálnu prílohu pre ľudské oko.

Koho sa týka povinnosť vystavovať e-faktúry od 1. januára 2027?

Táto povinnosť sa od 1. januára 2027 vzťahuje výhradne na tuzemských platiteľov DPH. Živnostníci a firmy, ktorí nie sú platiteľmi DPH, nemajú od tohto dátumu povinnosť e-faktúry vystavovať.

Musím e-faktúry riešiť, aj keď nie som platiteľom DPH?

Áno, minimálne z pohľadu ich prijímania. Okruh príjemcov e-faktúr je totiž oveľa širší ako okruh tých, ktorí ich musia vystavovať. Od 1. januára 2027 musia byť na príjem e-faktúr technicky pripravené všetky právnické aj fyzické osoby – podnikatelia s prideleným DIČ (vrátane neplatiteľov DPH, lekárov či neziskových organizácií). Ak vám váš dodávateľ (ktorý je platiteľom DPH) vystaví e-faktúru, musíte ju vedieť prijať cez certifikovaný systém.

Čo presne platí počas roku 2026?

Rok 2026 slúži ako prípravná a dobrovoľná fáza. Bežní podnikatelia a živnostníci môžu počas tohto roka fakturovať rovnakým spôsobom ako doteraz. Firmy tak majú dostatok času na to, aby si bezpečne a bez rizika sankcií vyskúšali obeh dokladov v predstihu.

Čo je to „digitálny poštár“ a aká je jeho úloha?

Digitálny poštár je certifikovaný poskytovateľ doručovacej služby, ktorého schválila Finančná správa SR. Funguje ako bezpečný technologický prostredník. V praxi odosiela a prijíma vaše e-faktúry cez medzinárodnú sieť Peppol a zároveň automaticky v reálnom čase oznamuje potrebné údaje o transakcii Finančnej správe, čím za vás plní zákonnú oznamovaciu povinnosť.

Mení sa od roku 2027 lehota na vystavenie faktúry?

Nie, prechodná lehota zostáva rovnaká. Faktúru je stále potrebné vystaviť do 15 kalendárnych dní od dodania tovaru, služby alebo prijatia platby vopred. Zásadnou zmenou však je, že lehota sa považuje za splnenú až v momente, keď je e-faktúra reálne odoslaná cez certifikovaný systém digitálneho poštára, čím sa dáta okamžite odošlú štátu.

Aké sankcie hrozia v prípade porušenia nových pravidiel?

Ak údaje z faktúry neoznámite Finančnej správe, oznámite ich oneskorene alebo pošlete neúplné či nesprávne informácie, hrozí vám pokuta až do výšky 10 000 EUR. Pri opakovanom porušení predpisov sa táto pokuta môže vyšplhať až na 100 000 EUR. Pokuta sa neuplatní, ak k chybe došlo preukázateľným technickým zlyhaním na strane digitálneho poštára alebo ak išlo o zjavný omyl, ktorý ste okamžite opravili.

Článek eFaktúra na Slovensku: čo platí v roku 2026 a koho čaká povinnosť od roku 2027 se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.