Uplatňujete paušálne výdavky alebo evidujete skutočné výdavky?

Pri začatí podnikania máte na výber štyri možnosti, ako riešiť doklady a dane. Ako začínajúca SZČO si pravdepodobne nebudete komplikovať rozbeh živnosti a vyhnete sa najzložitejším variantom – vedenie jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Pokiaľ máte ako živnostník vysoké náklady (napríklad vyrábate výrobky alebo predávate tovary), môže sa vám oplatiť evidencia skutočných príjmov a výdavkov. Tento variant sa označuje ako daňová evidencia.

Existuje však ešte jeden jednoduchší variant – uplatňovanie výdavkov percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky). Využívajú ich predovšetkým začínajúci živnostníci, ktorí nevyrábajú alebo nepredávajú. Obľúbené sú predovšetkým u tzv. bielych golierov.

Daň z príjmov SZČO pri paušálnych výdavkoch

Keďže ste úplne na začiatku podnikania, budú pre vás zrejme najvýhodnejšie paušálne výdavky. V praxi to znamená, že uchovávate vystavené faktúry a evidujete prijaté platby, pohľadávky a zásoby a v nasledujúcom roku podáte daňové priznanie:

• najneskôr do konca marca, pokiaľ si lehotu na podanie daňového priznanie nepredĺžite,
• najneskôr do konca júna, pokiaľ si lehotu na podanie daňového priznanie predĺžite a nemali ste príjmy zo zdrojov v zahraničí,
• najneskôr do konca septembra, pokiaľ si lehotu na podanie daňového priznanie predĺžite a mali ste príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Paušálne výdavky si môže uplatňovať len daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia.

Výhodou paušálnych výdavkov je možnosť uplatniť si pri výpočte dane z príjmov výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov najviac do výšky 20 000 eur, pričom k týmto výdavkom je možné ešte pripočítať výdavky na zaplatené sociálne a zdravotné poistenie. Zároveň je možné pri výpočte dane využiť rôzne odpočty a zvýhodnenia, napríklad daňový bonus na dieťa alebo nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku.

Daň z príjmov zaplatíte naraz až po podaní daňového priznania. Preddavky na daň z príjmov ako začínajúca SZČO v prvom roku neplatíte, ale odporúčame, aby ste si na zaplatenie dane z príjmov nechali rezervu aspoň pár stoviek eur. Povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov vám môže vzniknúť až po podaní prvého daňového priznania. Bude to záležať od toho, či vaša posledná známa daňová povinnosť presiahne alebo nepresiahne 5 000 eur. Výšku preddavkov na daň z príjmov vám oznámi daňový úrad najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku.

Poistenie SZČO pri paušálnych výdavkoch

Každý mesiac – už od chvíle, kedy začnete podnikanie – ale musíte platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie. V roku 2026 je výška minimálnych preddavkov na zdravotné poistenie 121,92 eura mesačne. Potom, čo v nasledujúcom roku podáte daňové priznanie, vám vaša zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Zároveň vám zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia oznámi aj novú výšku preddavku na zdravotné poistenie.

Povinnosť platiť sociálne poistenie vám vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste oprávnený na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Spočiatku sa jeho výška počíta z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu a v roku 2026 takto platené sociálne poistenie predstavuje sumu 131,34 eura mesačne. Následne vám povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov (pričom sa na vás bude vzťahovať aj tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ) môže vzniknúť až po podaní prvého daňového priznania. Bude to záležať od výšky vašich príjmov, či presiahnu alebo nepresiahnu určenú hranicu, ktorá sa každý rok mení. Vznik povinnosti platiť sociálne poistenie vám oznámi Sociálna poisťovňa spolu s výškou poistného, dátumom splatnosti poistného a údajmi týkajúcimi sa úhrady poistného.

Článek Začiatok podnikania SZČO: čo vás čaká v prvom roku se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Voľná živnosť je činnosť, ktorú môže vykonávať hocikto, čiže nevyžaduje sa žiadne povolenie, vzdelanie, výučný list, certifikáty či skúšky. O túto živnosť stačí požiadať. Žiadne doklady o vyučení alebo vzdelaní sa neprikladajú.

Remeselná živnosť je činnosť, na ktorú je potrebné mať výučný list, prípadne iné adekvátne vzdelanie, ktorého úspešné absolvovanie sa preukazuje dokladom pri zakladaní živnosti.[2] Príkladom remeselnej činnosti je napr. kominár, klampiar alebo cukrár.

Viazané živnosti sú činnosti, pri ktorých sa preukazuje príslušné požadované vzdelanie a častokrát aj prax. Napríklad, ak živnostník chce otvoriť autoškolu, musí mať živnosť Prevádzkovanie autoškoly. Na jej otvorenie je požadované úplné stredoškolské vzdelanie a najmenej dva roky praxe prevádzkovateľa autoškoly zodpovedného zástupcu v autoškole alebo inštruktora autoškoly počas troch rokov pred podaním ohlásenia živnosti alebo pred podaním žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

Vo formulári, ktorý sa vypĺňa pri otvorení živnosti, je možné zároveň požiadať aj o registráciu v príslušnej zdravotnej poisťovni, registrácia u správcu dane prebehne automaticky a jednotné kontaktné miesto, ktoré vybavenie žiadosti spracováva, vám automaticky pridelí aj IČO (identifikačné číslo organizácie).

Zdravotné a sociálne poistenie

Na začiatku podnikania sa platí zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu.[3] Na zdravotné poistenie sa platí minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie 16 % z vymeriavacieho základu. Prečo preddavok? Pretože zdravotné poisťovne urobia po skončení kalendárneho roka, najneskôr do konca septembra nasledujúceho roka, zúčtovanie zdravotného poistenia a na základe podaného daňového priznania za predchádzajúci rok vypočítajú, či boli preddavky na zdravotné poistenie odvedené v dostatočnej výške alebo nie. A podľa príjmov vypočítajú výšku preddavkov na ďalšie obdobie.

Špecifické postavenie má živnostník, ktorý má zároveň aj iný poistný vzťah so svojou zdravotnou poisťovňou. Iný poistný vzťah je napr. uzavretá pracovná zmluva, dohoda o vykonaní práce, prípadne dohoda o pracovnej činnosti alebo je živnostník zároveň študent (poistenec štátu), je na materskej alebo rodičovskej dovolenke, prípadne je dôchodca. Takejto situácii hovoríme, že živnostník „je v súbehu“.

Zákon o zdravotnom poistení umožňuje živnostníkovi v súbehu rozhodnúť sa, aký vymeriavací základ si zvolí. Môže si zvoliť aj nulový vymeriavací základ a nebude platiť preddavok na zdravotné poistenie zo živnosti.

Avšak, po podaní daňového priznania zdravotná poisťovňa urobí ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, vypýta si úhradu nedoplatku a vypočíta výšku preddavkov na ďalšie obdobie, ktorú živnostníkovi oznámi.

Sociálne poistenie je povinné od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste začali podnikať, ale zatiaľ sa platí len z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca na Slovensku spred dvoch rokov. Sociálne poistenie vypočítavané z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu je povinné až do podania prvého daňového priznania zo živnosti. Aktuálne je výška sociálnych odvodov 33,15 %. Existuje hranica príjmov, od ktorej je platba sociálneho poistenia povinná z vymeriavacieho základu vypočítavaného zo skutočných príjmov. Pre príjmy za rok 2025 je to suma 9 144 €, pre príjmy za rok 2026 to bude suma 9 720 €.[4]

Daňové priznanie sa štandardne podáva do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Oznámením na príslušný daňový úrad je možné posunúť podanie daňového priznania o ďalšie tri mesiace, prípadne až o šesť mesiacov, pokiaľ má živnostník príjmy zo zahraničia.  Do troch mesiacov od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania Sociálna poisťovňa prepočíta, či živnostník už bude platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jeho skutočných príjmov (alebo naďalej z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu) a ak áno, tak novú výšku poistného oznámi živnostníkovi.

Vedenie účtovníctva v živnosti

Paušálne výdavky: veľká výhoda živnosti. Paušálne výdavky môže živnostník použiť vtedy, ak nie je platiteľom  DPH, prípadne sa ním stane počas roka a rozhodne sa uplatniť ich. V ďalšom roku, keď je platiteľom DPH od začiatku roka a je ním celý rok, už paušálne výdavky použiť nemôže.

Aktuálne platí, že si živnostníci môžu uplatniť 60% paušálnych výdavkov zo zdaniteľných príjmov, maximálne však 20 000 € za rok. Do akej hranice príjmov sa oplatí živnostníkovi používať paušálne výdavky a kedy by mal prejsť na skutočné výdavky?  Jedinou správnou odpoveďou na túto otázku je sledovanie skutočných výdavkov počas zdaňovacieho obdobia a ich porovnanie s výškou paušálnych výdavkov. A čísla ukážu, či je výhodnejšie uplatniť paušálne výdavky, alebo skutočné výdavky. K paušálnym výdavkom sa do výdavkov v daňovom priznaní pripočítavajú aj skutočne zaplatené poistné na sociálne poistenie a preddavky na zdravotné poistenie.

Vedenie účtovníctva[5]: živnostník si môže zvoliť niekoľko foriem vedenia účtovníctva, resp. účtovných a daňových dokladov tak, aby vedel vypočítať daň a  preukázať doklady prípadnej daňovej kontrole.

Možnosti:

1. Živnostník uplatňuje paušálne výdavky: vedie evidenciu o príjmoch v časovom slede a príslušné doklady k tomu, a evidenciu o zásobách a pohľadávkach.[6] Tieto evidencie živnostník neposiela na daňový úrad s daňovým priznaním k dani z príjmov FO typ B, ale eviduje ich u seba.
2. Živnostník uplatňuje skutočné výdavky: vedie

2A  Daňovú evidenciu, ktorá zahŕňa :

• evidenciu príjmov v časovom slede a príslušné doklady,
• evidenciu výdavkov v časovom slede a príslušné doklady,
• evidenciu hmotného, nehmotného a finančného majetku zaradeného do obchodného majetku,
• evidenciu o zásobách a pohľadávkach,
• evidenciu o záväzkoch.

Daňová evidencia sa neposiela na daňový úrad s daňovým priznaním k dani z príjmov FO typ B, ale živnostník ju eviduje u seba.

2B Jednoduché účtovníctvo – pre živnostníka asi najbežnejšia forma vedenia účtovníctva. S daňovým priznaním k dani z príjmov FO typ B sa v tom istom termíne daňovému úradu dokladá účtovná závierka, čiže výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch.

2C Podvojné účtovníctvo – pre živnostníka nie je povinné, ale môže si zvoliť aj tento spôsob vedenia účtovníctva. Ak živnostník účtuje v podvojnom účtovníctve, podáva stále daňové priznanie k dani z príjmov FO typ B, ale účtovnú závierku podá v zložení: súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky.

Živnostníci pri predaji svojich produktov vystavujú daňové doklady, ktoré musia splniť náležitosti podľa viacerých zákonov. Základné údaje obchodných dokumentov, medzi ktoré patria aj daňové doklady, rieši Obchodný zákonník[7]. Ďalším predpisom, ktorý hovorí o povinných náležitostiach účtovných dokladov vystavených podnikateľom, je zákon o účtovníctve[8]. A posledným zákonom, ktorý definuje pojem faktúra, je zákon o DPH[9]. Pri vyhotovovaní faktúr musí živnostník dodržať povinné náležitosti všetkých spomenutých zákonov, a to bez ohľadu na formu vedenia účtovníctva. Mimoriadnou pomocou pre vystavovanie faktúr je fakturačný nástroj www.idoklad.sk, ktorý poskytuje živnostníkovi perfektný prehľad o vystavených a uhradených faktúrach s istotou, že všetky doklady obsahujú povinné údaje podľa platnej legislatívy.

Veľkou výhodou živnosti je uplatnenie odpočítateľnej položky alebo inak povedané, nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v daňovom priznaní k dani z príjmov do výšky 21-násobku životného minima. To platí pri dosiahnutí základu dane do výšky 91,8-násobku sumy životného minima. Po prekročení tejto sumy základu dane sa odpočítateľná položka znižuje postupne až na nulu.[10]

Ručenie za záväzky je v živnosti vždy celým majetkom, čo môže byť v prípade neúspechu podnikania fatálne. Pokiaľ podniká na živnosť aspoň jeden z manželov, je vhodné premyslieť a uskutočniť zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby sa ochránil osobný majetok a v prípade problémov v podnikaní neprišla rodina o všetko. Treba povedať, že dlhy z podnikania siahajú až za hrob. Fyzická osoba – podnikateľ ručí za svoje záväzky do smrti a tieto dlhy vstupujú aj do dedičstva. Dlhov sa dá zbaviť iba vyhlásením bankrotu alebo ideálne ich splatením.

ZHRNUTIE ŽIVNOSTI

Autorkou článku je Katarína Serinová

[1] www.slovensko.sk_zivnost poplatky

[2] Na webe ministerstva vnútra nájdete vždy aktuálny zoznam aj voľných aj remeselných a aj viazaných živností, ktorý sa neustále aktualizuje. Napr. remeselné živnosti tu: Ministerstvo vnútra SR remeselné živnosti.

[3] Vymeriavací základ sa mení každý rok podľa zmeny priemernej mzdy v hospodárstve SR, ktorú zisťuje a vyhlasuje Štatistický úrad SR. Zatiaľ sa každoročne zvyšuje, takže aj minimálny preddavok na zdravotné poistenie sa každoročne zvyšuje. Živnostník nemôže platiť nižší preddavok na zdravotné poistenie, než z minimálneho základu, jedine, ak by bol v súbehu.

[4] Táto výška závisí od výšky všeobecného vymeriavacieho základu (12-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca na Slovensku) na sociálne poistenie. Hranica na latenie sociálnych odvodov z vymeriavacieho základu vypočítavaného zo skutočných príjmov je 50 % všeobecného vymeriavacieho základu na sociálne poistenie spred dvoch rokov.

[5]  Za účtovníctvo zodpovedá vždy podnikateľ.

[6] §6 ods. 10 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

[7] § 3a  zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

[8] §10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve

[9] §71 až 76 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH

[10] Pokiaľ sa zmení výška životného minima, zmení sa aj výška odpočítateľnej položky. V roku 2026 je výška životného minima na plnoletú fyzickú osobu. 284,13 €. Je potrebné zistiť pre každý rok platnú výšku životného minima na plnoletú fyzickú osobu: https://podpora.financnasprava.sk/148245-Nezdanite%C4%BEn%C3%A9-%C4%8Dasti-z%C3%A1kladu-dane

Článek Založenie a vedenie živnosti se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

• samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO),
• spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.),
• akciová spoločnosť (a. s.),
• jednoduchá spoločnosť na akcie (j. s. a.),
• verejná obchodná spoločnosť (v. o. s.),
• komanditná spoločnosť (k. s.),
• družstvo.

V článku sa zameriavame predovšetkým na výhody a nevýhody pri podnikaní ako SZČO a s. r. o.

Podnikateľ ako SZČO má jednoduchý začiatok

SZČO podniká na základe živnostenského listu (osvedčenia o živnostenskom oprávnení), ktorý mu vydá živnostenský úrad miestne príslušný podľa jej trvalého pobytu. Rozjazd tohto druhu podnikania je rýchly a prístupný všetkým – záleží ale aj na odvetví, ktorému sa venujete.

Živnosti sa podľa rozsahu a spôsobu získania odbornej spôsobilosti potrebnej na jej založenie delia na remeselné živnosti, viazané živnosti a voľné živnosti.

Najľahšie získate živnosť voľnú, pri ktorej nedokladujete odborné vzdelanie – stačí napríklad na prácu v marketingu na riadenie projektov.

Ako už bolo spomenuté, živnosti sa delia na 3 základné typy:

1. Remeselná: odbornosť získanú vyučením v remesle preukážete napr. výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného alebo študijného odboru (stolárstvo, pekárstvo, murárstvo a ďalšie).
2. Viazaná: preukážete požadovanú odbornú spôsobilosť získanú inak ako vyučením v odbore (napr. sprostredkovanie zamestnania, prevádzkovanie autoškoly, výroba zbraní).
3. Voľná: živnosť iba ohlásite, nemusíte preukazovať odbornú spôsobilosť (napr. marketing, veľkoobchod a maloobchod, vedenie účtovníctva a ďalšie).

Pokiaľ nemáte požadovanú prax ani vzdelanie a chcete prevádzkovať remeselnú alebo viazanú živnosť, využite možnosť prevádzkovania týchto živností prostredníctvom zodpovedného zástupcu – osoby s kvalifikáciou, ktorá zabezpečí odborné vykonávanie činností spadajúcich pod remeselné a viazané živnosti. So zodpovedným zástupcom uzavrite pracovnú zmluvu a na remeselnú alebo viazanú živnosť bude dohliadať po celú dobu podnikania.

Poplatok za vystavenie živnostenského listu (osvedčenia o živnostenskom oprávnení) je 7 eur za každú voľnú živnosť a 22 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť. Ak sa však rozhodnete ohlásiť živnosť elektronicky cez portál www.slovensko.sk, tak za voľnú živnosť neplatíte nič a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť sa platí poplatok 11 eur, teda polovičný. Vybavenie žiadosti obvykle trvá len zopár pracovných dní. Živnostenský úrad vám vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov budú doručené. Podnikať však už môžete odo dňa ohlásenia živnosti.

Papierovanie nie je náročné, živnostenský úrad novú SZČO zaregistruje aj k zdravotnému poisteniu a registráciu na daň z príjmov pošle aj na daňový úrad. Ako SZČO buď prevádzkujete podnikanie ako hlavnú činnosť alebo vedľajšiu činnosť– napríklad zároveň so zamestnaním v pracovnom pomere. Hlavný rozdiel je v tom, že pri prevádzkovaní podnikania ako vedľajšej činnosti sa na vás nevzťahuje minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie a platíte ich vo výške vypočítanej z vašich skutočných príjmov.

Nevýhodou podnikania ako SZČO je to, že ručí celým svojim majetkom. Ak sa dostanete do dlhov, nesplácate svoje záväzky iba financiami určenými pre podnikanie, ale všetkým, čo vlastníte.

Pokiaľ pri vašej činnosti ako SZČO môže dôjsť k vysokej finančnej škode, zvážte radšej s. r. o. ako právnu formu podnikania.

Podnikanie ako s. r. o.: 4 výhody oproti SZČO

1. Neručíte všetkým svojím osobným majetkom.
2. Ako právnická osoba môžete budiť väčšiu dôveru: medzi veriteľmi alebo investormi.
3. Nemusíte podnikať na vlastné meno, ale pod názvom spoločnosti.
4. Investičná príležitosť: budujete meno aj hodnotu spoločnosti a časom ju môžete odpredať.

Spoločnosť s ručením obmedzeným: nízky kapitál, veľa administratívy

Obchodné spoločnosti na podnikanie potrebujú rovnako ako SZČO živnostenský list (osvedčenie o živnostenskom oprávnení), pri založení firmy sa však spisuje zakladateľský dokument a spoločnosť vznikne až v momente zápisu do obchodného registra.

Minimálny základný kapitál (základné imanie) je pri založení s. r. o. 5 000 eur a za dlhy spoločník ručí iba do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

Spoločnosť založíte v 4 krokoch:

1. Spíšete zakladateľský dokument: Ak spoločnosť zakladáte sami, spíšete zakladateľskú listinu a ak je spoločníkov viac, spíšete spoločenskú zmluvu.
2. Splatíte základné imanie: Splácate ho správcovi vkladov formou peňažných vkladov a nepeňažných vkladov. Minimálna výška vkladu jedného spoločníka do základného imania je 750 eur. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť základné imanie splatené aspoň vo výške 2 500 eur, ale ak budete s. r. o. zakladať sami ako jediný spoločník, tak musí byť základné imanie splatené v plnej výške.
3. Ohlásite živnosť na živnostenskom úrade: za poplatok 7 eur za voľnú živnosť a 22 eur za viazanú alebo remeselnú živnosť (prípadne 0 eur za voľnú živnosť a 11 eur za viazanú alebo remeselnú živnosť pri elektronickom ohlásení cez www.slovensko.sk) vám živnostenský úrad do 3 pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov budú doručené, vydá živnostenské oprávnenie.
4. Zapíšete s. r. o. do obchodného registra: musíte to urobiť najneskôr do 90 dní od podpisu zakladateľského dokumentu alebo od doručenia živnostenského oprávnenia, k žiadosti o zápis doložíte zakladateľský dokument, živnostenské oprávnenie a ďalšie dokumenty.

Spoločnosť s ručením obmedzeným má oproti SZČO tieto nevýhody:

• Založenie je zložitejšie na administratívu: sami alebo s právnikom spíšete zakladateľský dokument, osvedčíte na ňom pravosť podpisov, potom splatíte základné imanie a musíte obehať tie správne úrady, na ktorých vypĺňate ďalšie formuláre.
• Nutnosť viesť zložitejšie podvojné účtovníctvo.
• So založením s. r. o. sú spojené aj vyššie poplatky na jej založenie: okrem poplatku za ohlásenie živnosti zaplatíte registrovému súdu aj poplatok vo výške 220 eur za podanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.
• Prípadné ukončenie podnikanie je zložitejšie, drahšie a zdĺhavejšie: v prípade, že by sa vám v podnikaní nedarilo a chceli by ste ho ukončiť, tak počítajte s tým, že to nemôžete urobiť zo dňa na deň ako v prípade SZČO.
• Dvojité zdanenie: od zisku spoločnosti sa najskôr odpočíta 10 %, 21 % alebo 24 % daň z príjmov právnických osôb, zisk sa potom rozpočíta na jednotlivých spoločníkov a tí si ho následne znížia o 7 % daň z príjmov z podielov na zisku (dividend) vyberanú zrážkou.

Akciová spoločnosť: najvyšší základný kapitál

Akciovými spoločnosťami sú napríklad Slovenský plynárenský priemysel, Letisko Poprad – Tatry, Všeobecná zdravotná poisťovňa alebo Slovenské elektrárne.

Výška minimálneho základného imania je 25 000 eur. Akciová spoločnosť má obvykle viac spoločníkov, teda akcionárov, ktorí sa na základné imanie skladajú. Základný podiel v tzv. akciovke predstavujú akcie – cenné papiere.

Vlastník akcií, akcionár, sa môže podieľať na riadení spoločnosť a získava podiel na zisku (v podobe dividend). V akciovej spoločnosti sú však vlastníci často oddelení od vedenia.

Z pohľadu rizík podnikania za dlhy a. s. neručia spoločníci, ale iba spoločnosť samotná.

Jednoduchá spoločnosť na akcie: akciovka so základným imaním 1 euro

Jednoduchá spoločnosť na akcie je najnovším typom právnej formy podnikania, ktorá bola do slovenského právneho poriadku zavedená v roku 2017. S klasickou akciovou spoločnosťou má toho mnoho spoločného, ale predsa tu existuje niekoľko podstatných rozdielov.

Minimálne základné imanie jednoduchej spoločnosti na akcie je 1 euro. Na rozdiel od akciovej spoločnosti môže j. s. a. založiť aj jedna fyzická osoba. V prípade jednoduchej spoločnosti na akcie však musia mať akcie zaknihovanú podobu, teda musia byť zaregistrované v centrálnom depozitári cenných papierov, s čím sú spojené určité poplatky. Akcionári však kvôli tomu nie sú anonymní.

Jednoduchá spoločnosť na akcie môže vydávať nielen kmeňové a prioritné akcie (teda akcie prednostným právom na výplatu dividendy), ale aj akcie s inými osobitnými právami, napríklad s dvojnásobným počtom hlasov akcionára.

Z hľadiska organizačnej štruktúry nie je v j. s. a. potrebné zriaďovať dozornú radu, postačuje predstavenstvo a valné zhromaždenie tvorené akcionármi.

Komanditná spoločnosť: vhodná pre začínajúcich podnikateľov

Na Slovensku sa človek s komanditnou spoločnosťou (k. s. alebo kom. spol.) často nestretne.

Základný kapitál je 250 eur, čo je suma prívetivá aj pre začínajúcich podnikateľov. Spoločnosť vždy zakladajú minimálne dvaja spoločníci, jeden komanditista a jeden komplementár – sú medzi nimi významné rozdiely.

Komanditista:

• je jedinou osobou, ktorá spláca základné imanie spoločnosti,
• jeho ručenie za záväzky spoločnosti je obmedzené (do výšky jeho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri).

Komplementár:

• neobmedzene ručí za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom,
• je štatutárnym orgánom spoločnosti (t. j. za spoločnosť koná ako napríklad konateľ s. r. o.).

Verejná obchodná spoločnosť: ručenie je ako u SZČO

Tento druh spoločnosti nemá ustanovenú žiadnu minimálnu výšku základného imania. Verejnú obchodnú spoločnosť (v. o. s.) nemôže založiť jeden človek, spoločníkov musí byť vždy viac.

Vo verejnej obchodnej spoločnosti zodpovedáte za dlhy rovnako ako SZČO, všetci spoločníci za záväzky spoločnosti ručia vlastným majetkom. Ak spoločnosť skrachuje, môžu o všetko prísť.

Družstvo: právna forma podnikania, ktorá nie je obchodnou spoločnosťou

Družstvo si väčšina ľudí spája s roľníckymi družstvami, ale podnikať je možné aj v inom odbore. Nepatrí medzi obchodné spoločnosti a predsa môžu byť založené na účely podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Minimálna výška základného imania je 1 250 eur a minimálna výška členského vkladu každého člena nie je určená. Výhodou je to, že členovia družstva sa nezapisujú do obchodného registra, teda sú anonymní.

Družstvo musí mať najmenej päť členov alebo najmenej dvoch členov, ak sú jeho členmi najmenej dve právnické osoby. Jednotliví členovia družstva nezodpovedajú za záväzky družstva. Vo všeobecnosti má družstvo tri orgány: členská schôdza, predstavenstvo a kontrolná komisia. V prípade tzv. „malého družstva“ s počtom členov menej ako 50 môže plniť všetky funkcie členská schôdza a štatutárnym orgánom družstva bude predseda.

Článek Vyberte si správny druh podnikania se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Na začiatok si zopakujeme jednotlivé druhy živností, ktoré si môžete podľa slovenskej legislatívy založiť. V zásade sa živnosti delia na remeselné, viazané a voľné. Prvé dve menované vyžadujú určitú odbornosť (pozri nižšie), zatiaľ čo pri voľnej živnosti stačí splniť všeobecné podmienky.

Podmienky pre prevádzkovanie živností

Základom pre získanie vlastnej živnosti sú tzv. všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti podľa § 6 živnostenského zákona:

• dosiahnutie veku 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť v tom zmysle, že v minulosti ste nemohli byť právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania.

Ďalšie kritériá sa následne riadia jej druhom a odborom, ktorému sa chcete venovať.

Podmienky pre založenie voľnej živnosti

Pri voľných živnostiach máte práce vôbec najmenej. Stačí iba splniť vyššie uvedené všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, vyplniť formulár na ohlásenie živnosti, špecifikovať svoju činnosť a môžete s ohlásením živnosti zamieriť na miestne príslušný živnostenský úrad (môžete tam prísť aj bez formulára a všetky údaje ústne oznámiť zamestnancovi živnostenského úradu) alebo živnosť ohlásiť elektronicky cez portál www.slovensko.sk. Pri osobnom ohlásení uhradíte správny poplatok 7 eur za každú voľnú živnosť a pri elektronickom ohlásení je správny poplatok nulový. Podnikať môžete už odo dňa ohlásenia živnosti. Úradníci najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď im ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené, vykonajú zápis do živnostenského registra a vydajú vám osvedčenie o živnostenskom oprávnení.

Podmienky pre založenie remeselnej živnosti

Do remeselných živností patria odbory ako napríklad pivovarníctvo, stolárstvo, zámočníctvo, mäsiarstvo a ďalšie podobné činnosti. Ich presný zoznam nájdete v prílohe č. 1 živnostenského zákona, všetky však majú spoločnú nutnosť preukázať vašu odbornú spôsobilosť, ktorá sa pri remeselných živnostiach získava vyučením vo vybranom odbore. V praxi to znamená, že musíte predložiť jeden alebo viac z nasledujúcich dokladov:

• výučný list alebo iný doklad o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru,
• výučný list alebo iný doklad o riadnom ukončení príbuzného odboru a doklad o vykonaní najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore,
• vysvedčenie o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a doklad o vykonaní najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore,
• doklad o ukončení najmenej strednej školy (ak nejde o prípady uvedené vyššie) a osvedčenie o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a doklad o vykonaní najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,
• diplom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a doklad o vykonaní najmenej šesťmesačnej praxe v odbore alebo jednoročnej praxe v príbuznom odbore.

Okrem vyššie uvedeného existujú aj tri alternatívne možnosti, ako svoju spôsobilosť preukázať:

• osvedčenie o profesijnej kvalifikácii (tzv. vzdelávacie programy akreditované Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky,
• osvedčenie o profesijnej kvalifikácii s prívlastkom „majster“ a majstrovský diplom,
• doklad o vykonaní najmenej šesťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako štyri roky (nahrádza všetky vyššie uvedené doklady).

Poplatok za každú remeselnú živnosť ohlásenú osobne na živnostenskom úrade je 22 eur a v prípade elektronického ohlásenia cez www.slovensko.sk je to 11 eur.

Podmienky pre založenie viazanej živnosti

Do viazaných činností patria geodetické práce, optika, výroba tabakových výrobkov, realitná činnosť a ďalšie podobné odborné činnosti. Aj tu od vás živnostenský úrad bude chcieť preukázať vašu odbornú spôsobilosť, avšak získanú inak ako vyučením v odbore. Konkrétna forma potvrdenia sa ale líši v závislosti od vybraného odboru. Presný zoznam podmienok pre jednotlivé viazané živnosti nájdete v prílohe č. 2 živnostenského zákona.

Správny poplatok za každú viazanú živnosť je pri osobnom ohlásení na živnostenskom úrade 22 eur a v prípade elektronického ohlásenia cez www.slovensko.sk je to 11 eur.

Je možné podnikanie bez živnosti?

Živnostenské oprávnenie je potrebné pre drvivú väčšinu podnikateľských aktivít. Zároveň ale existuje pomerne dlhý zoznam odvetví, kde si vystačíte aj bez živnostenského oprávnenia. Ich zoznam nájdete v § 3 živnostenského zákona a ide napríklad o nasledujúce činnosti:

• Autorská činnosť: vydávanie, rozmnožovanie a rozširovanie literárnych a iných diel, príjmy z autorských práv a príspevkov do médií (tlač, televízia, rozhlas, internetové médiá) a pod.
• Poľnohospodárska výroba, lesné a vodné hospodárstvo: rastlinná a živočíšna výroba, predaj nespracovaných výrobkov za účelom ich spracovania alebo ďalšieho predaja a pod.
• Činnosť advokátov, notárov a súdnych exekútorov, banková činnosť, poisťovacia činnosť a podobné odvetvia podliehajúce osobitným predpisom.
• a ďalšie.

To, že k vyššie uvedeným činnostiam nie je potrebné živnostenské oprávnenie, však neznamená, že ich možno prevádzkovať bez splnenia ďalších podmienok. Uvedený paragraf živnostenského zákona zároveň takmer pri každom odbore nepovažovanom za živnosť uvádza legislatívu, ktorou je potrebné sa v danom prípade riadiť (napr. pri advokátskej činnosti ide o zákon o advokácii).

Rovnako majte na pamäti, že pokiaľ nejakú činnosť vykonávate sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom zisku, stáva sa táto činnosť podnikaním (prípadne aj živnosťou) a už sa na ňu vzťahujú povinnosti podnikateľov (prípadne aj živnostníkov). Vysvetlené na príklade – keď jednorazovo predávate svoje handmade výrobky v stánku, o podnikanie nejde.

Pokiaľ by ste ale predávali pravidelne (napríklad na každoročných trhoch), už by sa vaša činnosť dala hodnotiť ako sústavná a teda by spadala do definície podnikania. V prípade pochybností sa preto určite oplatí konkrétnu životnú situáciu konzultovať s odborníkom alebo živnostenským úradom.

Pomocná ruka do začiatkov

Pokiaľ máte svoju živnosť vybratú a spĺňate podmienky založenia živnosti, už nič vám nestojí v návšteve živnostenského úradu. Viac informácií o živnostiach sa dozviete v samostatnom článku, kde okrem podmienok na získanie živnosti nájdete aj informácie pre cudzincov, definíciu živnosti, živnosti pre študentov a ďalšie užitočné údaje.

Do začiatku vám tiež odporučíme využiť online fakturačný program iDoklad, ktorý SZČO ponúka množstvo užitočných funkcií na čele s jednoduchou fakturáciou, či prehľadnou databázou príjmov a výdavkov. Vždy navyše máte istotu, že konáte v súlade s aktuálnou legislatívou, ktorú pre vás pozorne sledujeme a prípadné zmeny implementujeme do iDokladu čo najskôr.

Článek Poznáte podmienky na prevádzkovanie živností? se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Založte si podnikateľský účet

Urobte si rešerš alebo sa poraďte v podnikateľskej skupine na Facebooku, v ktorej banke je to najvýhodnejšie. Porovnajte predovšetkým nasledujúce kritériá:

• výška poplatku za vedenie účtu,
• koľko zaplatíte za prichádzajúcu či odchádzajúcu platbu,
• cena za platbu do zahraničia,
• možnosť dojednania kontokorentu.

Potom ako konateľ vezmite občiansky preukaz, výpis z obchodného registra a zájdite do banky. Účet vám sprevádzkujú okamžite. Na platobnú kartu spravidla počkáte aspoň 3 pracovné dni.

Prihláste sa do elektronickej schránky

Zriadenie elektronickej schránky sa ako s. r. o. nevyhnete. Po zápise do obchodného registra sa bude môcť konateľ do elektronickej schránky s. r. o. prihlásiť prostredníctvom svojej eID karty, teda občianskeho preukazu s elektronickým čipom. Ak taký ešte nemá, je potrebné si ho vybaviť.

Prihláste sa a nastavte si preposielanie upozornení na SMS alebo e-mail. Nie je to povinnosť, ale je to vhodné, pretože správy prijaté do elektronickej schránky sa buď ihneď alebo po uplynutí určitej doby považujú za doručené, hoci si ich neprečítate.

Registrujte sa k daniam

bchodné spoločnosti zapísané do obchodného registra 1. januára 2023 a neskôr už nemusia podávať žiadosť o registráciu pre daň z príjmov – daňový úrad ich zaregistruje automaticky po zápise do obchodného registra.

Registrácia pre ostatné dane závisí od vašej situácie.

Najčastejšie sa nové spoločnosti s ručením obmedzeným registrujú k:

• DPH (povinne musíte až po presiahnutí obratu 50 000 eur za kalendárny rok, veľká časť s. r. o. sa však registruje k DPH dobrovoľne),
• dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti (ak budete mať zamestnancov alebo vyplácať odmeny štatutárom) – k tejto dani sa už nemusíte registrovať, ste k nej už registrovaný automaticky spolu s prvotnou registráciu na všeobecnú daň z príjmov,
• dani z príjmov vyberanej zrážkou (ak budete vyplácať napríklad dividendy, autorské odmeny, peňažné ceny zo súťaží a iné príjmy, z ktorých sa daň z príjmov vyberá zrážkou) – k tejto dani sa už nemusíte registrovať, ste k nej už registrovaný automaticky spolu s prvotnou registráciu na všeobecnú daň z príjmov.

K dani z motorových vozidiel (napríklad ak s. r. o. bude vlastniť auto) sa neregistruje, jednoducho len po skončení roka do 31. januára podáte daňové priznanie.

Ako je to so zamestnancami

Pokiaľ budete ako s. r. o. naberať zamestnancov, čakajú vás ďalšie povinnosti. Okrem iného:

• sa prihláste do registra zamestnávateľov na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne,
• to isté urobte v zdravotných poisťovniach vašich zamestnancov,
• prihláste aj zamestnancov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne.

Zamestnávatelia často zabúdajú aj na ďalšie povinnosti, napríklad lekárske preventívne prehliadky zamestnancov, evidenciu pracovného času, BOZP a spracovanie osobných údajov zamestnancov.

Veďte účtovníctvo

Na rozdiel od SZČO musíte povinne viesť účtovníctvo. Začínajúci podnikatelia to obvykle tzv. outsourcujú na externého účtovníka. Pokiaľ hľadáte niekoho naozaj skúseného, ​​pripravili sme pre vás prehľadnú databázu účtovníkov.

Raz ročne usporiadajte valné zhromaždenie

Valné zhromaždenie s. r. o. zvolávajú konatelia najmenej raz za rok. Jedným z bodov programu  býva každý rok aj schvaľovanie účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát. Účtovná závierka musí byť schválená najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Zistite, ako valné zhromaždenie zvolať, kto všetko sa ho zúčastňuje a na čo nezabudnúť.

Ukladajte dokumenty do zbierky listín

Každá zmena spoločenskej zmluvy a jej úplné znenie, listina, ktorou sa preukazuje ustanovenie do funkcie alebo skončenie funkcie konateľa a mnohé ďalšie listiny patria do zbierky listín, kam ich musíte ukladať. Účtovné dokumenty ako je napríklad účtovná závierka a výročná správa ukladá za vás do zbierky listín daňový úrad.

Vašu zbierku listín vedie registrový súd. Na Slovensku ich je 8, agenda je medzi ne rozdelená podľa regiónov. Ktorý súd je ten váš, zistíte podľa sídla svojej spoločnosti.

• Mestský súd Bratislava III,
• Mestský súd Košice,
• Okresný súd Banská Bystrica,
• Okresný súd Nitra,
• Okresný súd Prešov,
• Okresný súd Trenčín,
• Okresný súd Trnava,
• Okresný súd Žilina.

Dokumenty odošlete cez online podanie na webe www.slovensko.sk.

Označte sídlo firmy a prevádzky

Názov firmy umiestnite na dvere alebo k vchodu do budovy, kde sídlite alebo máte prevádzkareň.

Údaje ako názov spoločnosti, sídlo firmy, právnu formu, IČO, údaj o zápise v obchodnom registri uvádzajte aj na objednávkach, faktúrach, na svojom webe či na obchodných listoch.

Článek Povinnosti podnikateľa po založení s. r. o. se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Pre základnú orientáciu v povinnostiach dôchodcu-živnostníka (napr. zdravotné a sociálne poistenie, predčasný dôchodok) si prečítajte samostatný článok.

Musím platiť dane, hoci som SZČO dôchodca?

Vo väčšine prípadov áno. Aj keď máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť, tak sa na vás ako na starobného dôchodcu vzťahujú rovnaké pravidlá ako na ostatných živnostníkov. A ak si za rok podnikaním zarobíte viac ako 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre príjmy za rok 2026 je to suma 2 983,37 eura) alebo vykážete daňovú stratu, máte povinnosť podať daňové priznanie a možno budete musieť aj odviesť daň z príjmov.

Príjmy pod 50 % nezdaniteľnej časti teda nedaním?

Presne tak. Ak vaše zdaniteľné príjmy zo živnosti nepresiahnu 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a zároveň nevykážete daňovú stratu zo živnosti, tak daňové priznanie ako dôchodca-živnostník nemusíte podať a teda ani žiadnu daň z týchto príjmov nebudete platiť. Samozrejme, ak teda nemáte aj iné príjmy, napríklad z prenájmu alebo z predaja cenných papierov, ktoré by spolu s príjmami zo živnosti túto hranicu prevýšili. Potom musíte podať daňové priznanie a daň z príjmov zaplatiť.

V každom prípade ale aj pre vás ako dôchodcu platí, že daň fyzickej osoby sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Akú vysokú daň zaplatím?

SZČO vykonávajúce podnikanie ako vedľajšiu činnosť (dôchodcovia, študenti, rodičia na rodičovskej dovolenke, zamestnanci, ktorí si privyrábajú) platia z príjmov zo živnosti rovnakú daň z príjmov ako ostatní živnostníci:

• ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy z podnikania neprevyšujúce sumu 100 000 eur, tak 15 % daň z príjmov z celého základu dane z podnikania,
• ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy z podnikania prevyšujúce sumu 100 000 eur, tak 19 % z tej časti základu dane z podnikania, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 ide o hraničnú sumu 43 983,32 eura) a 25 % z tej časti základu dane z podnikania, ktorá presiahne túto hranicu,
• ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy z podnikania prevyšujúce sumu 100 000 eur, tak 25 % z tej časti základu dane z podnikania, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 ide o hraničnú sumu 60 349,21 eura),
• ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy z podnikania prevyšujúce sumu 100 000 eur, tak 30 % z tej časti základu dane z podnikania, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 ide o hraničnú sumu 75 010,32 eura),
• ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy z podnikania prevyšujúce sumu 100 000 eur, tak 35 % z tej časti základu dane z podnikania, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima.

Do kedy mám podať daňové priznanie?

Základná lehota je do troch mesiacov po skončení kalendárneho roka, teda do 31. marca. Ak však posledný deň tejto lehoty pripadne sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, tak termín, dokedy treba podať daňové priznanie, je až najbližší nasledujúci pracovný deň.

Kde daňové priznanie vyplním?

V tomto prípade nemáte na výber. Ako fyzická osoba – podnikateľ predstavuje pre vás elektronický formulár jedinú možnosť ako podať daňové priznanie. Daňové priznanie teda ani dôchodca-živnostník už nemôže podať papierovou formou.

Najdôležitejším rázcestím je portál Finančnej správy Slovenskej republiky – nájdete tam vlastnú osobnú internetovú zónu a všetky formuláre aj dôležité pokyny ako vyplniť daňové priznanie. Elektronické formuláre za vás sami urobia niektoré výpočty a skontrolujú, či máte vyplnené všetky povinné údaje.

Zdaní mi štát aj dôchodok?

Nie. Váš dôchodok sa do zdaniteľných príjmov nezapočítava, pretože je oslobodený od dane z príjmov. Takže sumu, ktorú vám za rok vyplatí štát na starobnom dôchodku, do daňového priznania neuvádzate.

Mám nárok na daňové úľavy?

Áno. Základ dane si môžete znížiť o:

• základnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ale len po splnení určitých podmienok (podrobnejšie informácie o nich nájdete nižšie),
• nezdaniteľnú časť základu dane na manžela / manželku,
• nezdaniteľnú časť základu dane v podobe príspevkov na tretí pilier.

Samotnú vypočítanú daň z príjmov si môžete znížiť aj o daňový bonus na dieťa.

Daňové priznanie dôchodcu je špecifické ohľadom spomínanej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si poberateľ starobného dôchodku (platí to aj pre niektoré ďalšie druhy dôchodkov) môže uplatniť len vo výške kladného rozdielu medzi sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku v priebehu roka. Ak je teda suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nemôže si ju v daňovom priznaní dôchodca uplatniť. Toto obmedzenie ale platí len vtedy, ak je dôchodca poberateľom dôchodku k 1. januáru roka, za ktorý podáva daňové priznanie, alebo ak mu bol dôchodok k tomuto či k ešte skoršiemu dátumu priznaný spätne. Dôchodcovia, ktorí sa stali poberateľom dôchodku v priebehu roka, za ktorý podávajú daňové priznanie, si v ňom môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v neobmedzenej výške.

Čo keď podnikám až od novembra?

Ak vaše príjmy za november a december 2026 presiahnu 2 983,37 eura (50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka platnej pre rok 2026), musíte na jar podať daňové priznanie za celý predchádzajúci kalendárny rok.

Rovnako to funguje, keď začnete s podnikaním v októbri, júni alebo kedykoľvek počas roka.

Článek [Otázky a odpovede] Dôchodca živnostník a daňové priznanie se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Koho sa zmena týka

Zmena sa týka všetkých aplikácií a integrácií, ktoré stále využívajú API v2. Môže ísť napríklad o:

• vlastné firemné systémy,
• e-shopy,
• middleware platformy,
• účtovné alebo ERP systémy,
• špecializované doplnky tretích strán.

Ak si nie ste istí, akú verziu API vaša integrácia používa, odporúčame kontaktovať jej dodávateľa.

Čo je potrebné urobiť

Ak používate vlastnú integráciu, obráťte sa na svojho vývojára.

Ak využívate aplikáciu tretej strany, kontaktujte jej dodávateľa a overte, že podporuje API v3.

Migráciu odporúčame neodkladať na poslednú chvíľu. Včasná príprava minimalizuje riziko výpadkov a poskytne dostatok priestoru na otestovanie všetkých procesov.

Prečo prejsť na API v3

API v3 ponúka modernejší a stabilnejší technologický základ.

Medzi hlavné výhody patrí:

• vyšší výkon,
• webhooky a ďalšie moderné integračné nástroje,
• rozšírené možnosti práce s dátami,
• lepšia škálovateľnosť,
• dlhodobá podpora a ďalší rozvoj.

Kde nájdete ďalšie informácie

Kompletnú dokumentáciu k API v3 nájdete tu:

👉 https://api.idoklad.cz/Help/v3/cs/

V prípade otázok sa môžete obrátiť na náš tím podpory.

Ďakujeme, že používate iDoklad.

Článek Blíži sa ukončenie iDoklad API v2. Skontrolujte svoje integrácie se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Na vyplnenie daňového priznania so živnosťou popri zamestnaní musíte poznať výšku všetkých svojich príjmov z podnikania za rok, za ktorý daňové priznanie k dani z príjmov podávate. Preto si evidujte všetky svoje príjmové doklady.

Pokiaľ si len privyrábate a máte preto málo odberateľov, môžete si všetko evidovať zadarmo v iDoklade.

Okrem príjmov z podnikania patria do daňového priznania aj príjmy zo zamestnania. Preto potrebujete od svojho zamestnávateľa potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti.

Svoje náklady si evidovať nemusíte. Môžete jednoducho uplatniť výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Podmienkou je, že nie ste platiteľom DPH, resp. môžete ním byť iba časť zdaňovacieho obdobia. Aktuálna výška paušálnych výdavkov je:

• 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, maximálne však 20 000 eur ročne a
• 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, maximálne však 20 000 eur ročne.

K vypočítanej výške paušálnych výdavkov je potom možné v daňovom priznaní pripočítať aj zaplatené odvody na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ktoré ste povinný platiť v súvislosti príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Ak sú vaše náklady na podnikanie vyššie ako jednotlivé limity, odporúčame uplatniť skutočné výdavky. V prípade vedľajšej činnosti sa ale väčšinou do limitov pohodlne zmestíte a ušetríte si náročnú administratívu. Prečítajte si, či sa vám oplatí uplatniť skutočné výdavky alebo paušálne percentom z príjmov.

Nezabudnite na sociálne poistenie

Ako SZČO máte povinnosť odvádzať štátu sociálne a zdravotné poistenie. V prípade sociálneho poistenia sa platby líšia v prvom a ďalších rokoch podnikania.

• V prvom roku podnikania sociálne poistenie platíte až od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste začali podnikať. Zatiaľ ho platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, z ktorého vypočítaná výška sociálneho poistenia v roku 2026 činí sumu 131,34 eura. Či vám vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov, to sa bude prvýkrát posudzovať podľa vašich príjmov až po podaní vášho prvého daňového priznania. Konkrétne, po začatí podnikania povinnosť platiť sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu budete mať minimálne do 30. júna (resp. do 30. septembra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom ste začali podnikať.
• V ďalších rokoch podnikania vám už potom môže vzniknúť povinnosť platiť sociálne poistenie aj z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov. Závisí to od výšky vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených vo vašom daňovom priznaní. Povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov vám vznikne od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) vtedy, ak výška vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok presiahne určitú hranicu, ktorá sa každoročne mení. Napríklad povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z ich skutočných príjmov vzniká od 1. júla 2026 (resp. od 1. októbra 2026, ak mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) tým SZČO, ktoré za kalendárny rok 2025 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 9 144 eur. Minimálna výška sociálneho poistenia v roku 2026 je v tomto prípade 303,11 eura. Vznik povinnosti platiť sociálne poistenie vám oznámi Sociálna poisťovňa spolu s výškou sociálneho poistenia a údajmi potrebnými na jeho úhradu.

A tiež zdravotné

Ako SZČO už v prvom roku živnosti popri zamestnaní odvody do zdravotnej poisťovne musíte platiť vo forme preddavkov na zdravotné poistenie.

Výhodou podnikania popri zamestnaní je však to, že sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie zdravotného poistenia. Znamená to, že so živnosťou popri zamestnaní platíte preddavky na zdravotné poistenie vždy vo výške vypočítanej z vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. A to aj vtedy, keď je takto vypočítaná výška preddavku na zdravotné poistenie nižšia ako minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie. Len pre úplnosť dodávame, že v roku 2026 je minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie 121,92 eura.

Pre určenie výšky preddavku na zdravotné poistenie sú rozhodujúce vaše príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, v ktorom sa platia preddavky.

Napríklad pre určenie výšky preddavku na zdravotné poistenie v roku 2026 sú rozhodujúce príjmy z roku 2024. A keď ešte len začínate s podnikaním, tak vám zdravotná poisťovňa nemá z akých príjmov výšku preddavku na zdravotné poistenie vypočítať. Okrem toho, ako už bolo spomenuté, sa na vás nevzťahuje ani minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie, pretože ste zároveň aj zamestnancom.

Preto si môže začínajúca SZČO podnikajúca popri zamestnaní určiť výšku preddavku na zdravotné poistenie sama. Dajte si však pozor na to, že ak si určíte výšku preddavku na zdravotné poistenie nízku (napríklad nulovú), tak vám môže vzniknúť ako výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenie nedoplatok.

Ako je to teda so živnosťou popri zamestnaní a odvodmi do zdravotnej poisťovne:

• V prvom roku podnikania ste povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie, nevzťahuje sa na vás ich minimálna výška a preto si ju môžete určiť sami, teda môžu byť aj nulové.
• V druhom roku podnikania ste naďalej povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie vo výške, ktorú si môžete určiť sami. V tomto roku vám však vaša zdravotná poisťovňa na základe daňového priznania podaného za prvý rok podnikania vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenie, ktorého výsledkom bude buď nedoplatok, alebo preplatok. V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia bude na základe vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutých v prvom roku podnikania vypočítaná aj výška preddavkov na zdravotné poistenie. V tejto výške budete preddavky na zdravotné poistenie platiť od nasledujúceho kalendárneho roka, teda od tretieho roku podnikania.
• V ďalších rokoch podnikania platíte preddavky na zdravotné poistenie vo výške vypočítanej v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Naďalej sa na vás nevzťahuje minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie. Aj v tomto roku vám zdravotná poisťovňa na základe daňového priznania podaného za predchádzajúci kalendárny rok vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť nedoplatok alebo preplatok. Okrem toho v ňom bude určená výška preddavku na zdravotné poistenie na nasledujúci kalendárny rok. A celý tento kolobeh sa každoročne opakuje.

A čo systém eKasa?

Nezabudnite tiež zistiť, či vaše podnikanie podlieha zákonu o evidencii tržieb. Pokiaľ prijímate tržbu v hotovosti (alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť, napríklad platobnými kartami alebo poukážkami), systém pre pokladnice, eKasa sa vás týka. Tržbu v hotovosti ste v takomto prípade povinný evidovať v systéme pre pokladnice eKasa prostredníctvom pokladnice eKasa. Evidujete ale len platby v hotovosti. Ak nechcete riešiť systém pre pokladnice eKasa, prijímajte len bezhotovostné platby. Faktúra hradená v hotovosti systému pre pokladnice eKasa podlieha.

Existujú však aj výnimky, kedy tržba v hotovosti systému pre pokladnice eKasa a evidovaniu v pokladnici eKasa nepodlieha. Ide napríklad o výnimky uvedené v § 3 ods. 2.

Článek Ako na dane, keď máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Faktúry pochopiteľne vydávajú ako platitelia, tak aj neplatitelia DPH, keď do druhej menovanej skupiny spadajú neplatitelia DPH nezávisle na tom, či vedú alebo nevedú účtovníctvo. Zásadným rozdielom je tu ale samotná povaha faktúry. U platiteľov DPH totiž z hľadiska legislatívy ide o daňový doklad, zatiaľ čo u neplatiteľov sa bavíme o účtovnom doklade (ak vedú účtovníctvo) alebo o obchodnom dokumente (ak nevedú účtovníctvo).

Tento rozdiel sa môže na prvý pohľad zdať ako zbytočné slovičkárenie, v skutočnosti ale so sebou nesie podstatnú zmenu v náležitostiach. Platiteľ DPH totiž na rozdiel od neplatiteľov k faktúram pridáva daň, respektíve ju vyberá od svojich odberateľov a následne k DPH podáva daňové priznanie. Oproti tomu neplatiteľ žiadnu daň k svojim faktúram nepridáva.

Čo musí faktúra s DPH obsahovať

Z legislatívneho hľadiska sa náležitosťami faktúry pre platiteľa DPH zaoberá § 74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa neho musia daňové doklady (a teda aj faktúra pre platiteľa DPH) obsahovať nasledujúce údaje:

• údaje o dodávateľovi v rozsahu meno a priezvisko (v prípade SZČO) alebo názov (v prípade právnickej osoby), adresa sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava,
• IČ DPH dodávateľa, pod ktorým tovar alebo službu dodal,
• údaje o odberateľovi v rozsahu meno a priezvisko (v prípade fyzickej osoby) alebo názov (v prípade právnickej osoby), adresa sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava,
• poradové číslo faktúry,
• dátum vyhotovenia faktúry a prípadne aj dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá (ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry),
• množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
• jednotkovú cenu bez DPH a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, základ DPH pre každú sadzbu DPH, uplatnenú sadzbu DPH alebo oslobodenie od DPH, výšku DPH spolu v eurách.

Ak má odberateľ pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH), tak uveďte aj IČ DPH odberateľa, pod ktorým mu boli tovar alebo služba dodané.

Osobitné údaje vo faktúre s DPH

Okrem vyššie uvedeného môže faktúra s DPH obsahovať aj ďalšie informácie, ktoré je potrebné uvádzať iba v určitých situáciách:

• Prenesenie daňovej povinnosti: Platí vtedy, keď DPH odvádza odberateľ. Najčastejšie sa tak deje pri dodávaní služieb do inej členskej krajiny EÚ iným osobám registrovaným pre DPH. V takom prípade do faktúry pridajte formuláciu „prenesenie daňovej povinnosti“.
• Splnomocnenie odberateľa na vyhotovenie faktúry: Ak ste ako odberateľ splnomocnený na vyhotovenie faktúry, pridajte formuláciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“.
• Oslobodenie od dane: Hlavne keď fakturujete tovar iným osobám registrovaným pre DPH do inej členskej krajiny EÚ bez DPH, musíte do faktúry doplniť odkaz na ustanovenie zákona o DPH alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovnú informáciu „dodanie je oslobodené od dane“.
• Dodanie nového dopravného prostriedku: Ak dodáte nový dopravný prostriedok do inej členskej krajiny EÚ, tak faktúra musí obsahovať aj informácie o dopravnom prostriedku.
• Zastúpenie zahraničnej osoby daňovým zástupcom: Ak ste ako zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom, tak faktúra musí obsahovať aj meno a priezvisko alebo názov daňového zástupcu, adresu jeho sídla alebo bydliska a jeho osobitné IČ DPH.

Rovnako treba mať na pamäti dva tzv. osobitné režimy pre zdanenie prirážky podľa paragrafov 65 a 66 zákona o DPH, ktoré sa vzťahujú na dva špecifické odbory činnosti:

• cestovné kancelárie, ktoré klientom poskytujú služby od iných dodávateľov (doprava, ubytovanie a pod.) a základom dane je iba prirážka k pôvodnej cene, nie celá suma (faktúra musí obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – cestovné kancelárie“),
• obchodníci s použitým tovarom, starožitnosťami, umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi: v tomto prípade platiteľ DPH zdaňuje iba rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou (v závislosti od tovaru musí faktúra obsahovať slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky – použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky – umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky – zberateľské predmety a starožitnosti“).

Ak ste identifikovanou osobou (t. j. osobou obchodujúcou s krajinami EÚ, ktorá je registrovaná pre DPH), potom musíte pri obchodoch v rámci krajín EÚ vyplňovať všetky vyššie uvedené náležitosti faktúry s DPH, samotnú výšku DPH ale neuvádzate.

Kedy môžem namiesto faktúry použiť zjednodušený daňový doklad?

Ak celková čiastka za plnenie nepresahuje 100 eur vrátane DPH, nemusíte vystavovať kompletnú faktúru a vystačíte si iba so zjednodušeným daňovým dokladom, teda so zjednodušenou faktúrou.

V porovnaní s kompletnou faktúrou zjednodušený daňový doklad nemusí obsahovať identifikačné údaje o odberateľovi a údaje o jednotkovej cene bez DPH.

Za zjednodušený daňový doklad sa považuje aj doklad vyhotovený pokladnicou eKasa klient, ak cena vrátane DPH nie je viac ako 400 eur. Zjednodušeným daňovým dokladom je taktiež aj doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena vrátane DPH uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur.

Uľahčite si vystavovanie faktúr s iDokladom

Náležitosti faktúry s DPH už poznáme. Pri samotnom tvorení faktúry potom máte dve možnosti, ako postupovať. Prvou cestou je faktúry vypisovať ručne, keď všetko vyššie uvedené musíte nosiť v hlave a riskovať, že na niečo zabudnete. Druhou, rýchlejšou a bezpečnejšou metódou, je potom využiť múdry fakturačný program iDoklad. Tá vám ponúkne nielen užívateľsky prívetivé rozhranie a širokú paletu funkcií, ale možnosť faktúru vystaviť za pár sekúnd. Stačí pár kliknutí a nová faktúra je na svete so všetkými náležitosťami, či už pre platiteľa alebo neplatiteľa DPH.

Okrem úspory času a práce tak získate okrem iného aj istotu, že nikde nechýbajú žiadne dôležité údaje. Okrem toho vám iDoklad ponúkne aj možnosť upraviť vzhľad faktúr, automatický prepočet do cudzích mien a mnoho ďalších užitočných vychytávok.

Článek Na čo nezabudnúť vo faktúre pre platiteľa DPH? se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Vy pripravíte zákazníkovi prostredníctvom e-mailu ponuku, dohodnete sa s ním na odmene 12 300 eur za vykonanie služby. Mali by ste myslieť na zmluvu, hoci Obchodný zákonník nemá podrobnú právnu úpravu pre požadovaný typ zmluvy, úprava podmienok zmluvy zostáva výlučne medzi vami. Jedinou podmienkou, vyplývajúcou zo zákona je dostatočné a určité špecifikovanie predmetu zmluvy – teda vykonanie konkrétnej činnosti z vašej strany a záväzok zákazníka dohodnutú odplatu zaplatiť. 

Čakajú vás stovky hodín práce, nechcete začať bez primeraného preddavku. Vyhotovíte preddavkovú (zálohovú) faktúru na sumu 6 150 eur, čo je polovica dohodnutej odmeny za vykonanie služby, uvedenej v zmluve. Pošlete ju zákazníkovi a hneď na druhý deň je platba pripísaná na váš účet.

Odo dňa pripísania tejto platby na váš vlastný bankový účet, ktorý používate na podnikanie, ktoré jej predmetom dane, v zmysle Zákona o DPH sa počíta 15-dňová lehota, v priebehu ktorej ste povinný vyhotoviť daňový doklad, to je faktúru, aj napriek tomu, že zákazníkovu dokončíte tvorbu e-shopu dajme tomu až za 3 mesiace.

Čo to je daňový doklad

Či už vytvárate e-shopy, alebo predávate kvety na trhu, vystavujete zákazníkom tzv. doklady o predaji. Bežne sú nazývané ako faktúry, pokladničné doklady (účtenky) alebo paragóny (ručne vyhotovené náhradné pokladničné doklady).

Doklad o predaji nie je však automaticky daňovým dokladom. Aby sa stal daňovým dokladom, musí spĺňať niekoľko podmienok.

IT špecialista z nášho príkladu je dodávateľom a platiteľom DPH. Zákazník/odberateľ je taktiež platiteľ DPH. Ak vy ešte nie ste platiteľom DPH, platiteľom DPH sa určite raz stanete, a to:

• registráciou zo Zákona o DPH (§ 4 ods. 1 Zákona o DPH), dosiahnete presiahnete v kalendárnom roku obrat 50 000 eur (vtedy sa platiteľom DPH stanete až od 1. januára nasledujúceho roka) alebo 62 500 eur (vtedy sa platiteľom DPH stanete okamžite), alebo aj v prípade, že
• nepresiahnete obrat hore uvedený, podáte si žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 7 Zákona o DPH (obvyklým dôvodom na registráciu býva požiadavka obchodných partnerov, ktorí sú platiteľmi DPH).

Čo obsahuje správne vyhotovený daňový doklad

Aby ste daňový doklad vyhotovili správne, obsah faktúry musí predovšetkým splniť podmienky stanovené pre osoby povinné vyhotoviť faktúru podľa § 74 Zákona o DPH

• platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môže v zmysle ust. § 74 ods. 3 písm. a) a b) Zákona o DPH vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá nemusí obsahovať údaje o odberateľovi a jednotkovej cene a ktorou je doklad za tovar alebo službu , ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 eur, alebo doklad vyhotovený pokladnicou eKasa (Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb), ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 400 eur, a doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane dane uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur (povinnosť vyhotoviť faktúru sa nevzťahuje na prípady uvedené v § 72 ods. 8 Zákona o DPH),
• pri vyšších cenách musíte rešpektovať pravidlá pre bežný daňový doklad.

Pre bežný daňový doklad sú prísnejšie pravidlá. Musí obsahovať:

• meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, 
• meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, 
• poradové číslo faktúry,
• dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, 
• dátum vyhotovenia faktúry,
• množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, 
• základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, 
• uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, 
• výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, 
• slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 6, Zákona o DPH,
• slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby,
• a všetky ďalšie údaje uvedené v § 72 písm. l) až o) Zákona o DPH.

Aj preto sú preddavkové faktúry (taktiež zálohová faktúra a predfaktúra ako pojmy, ktoré Zákon o DPH nepozná) medzi podnikateľmi veľmi obľúbené.

Výhody preddavkovej faktúry:

• dostanete peniaze vopred,
• neúčtuje sa jej vyhotovenie,
• nevznikajú daňové dopady za jej vyhotovenie,
• keďže zákony nepoznajú tento pojem, nenájdete v nich, čo má preddavková faktúra obsahovať.

Aby tento doklad splnil svoj účel a aby ste mali peniaze na vašom účte čo najskôr, určite okrem iných údajov, v nej uveďte:

• číslo účtu,
• čiastku na úhradu,
• dátum splatnosti,
• variabilný symbol.

Čo ak zákazník preddavkovú faktúru neuhradí

V prípade, že ste mu tovar alebo službu nedodali, nemusíte vystavovať dobropis. Preddavkovú faktúru jednoducho stornujte alebo vymažte, zlikvidujte ju do koša vášho počítača. 

Čo ak zákazník preddavkovú faktúru uhradí

Vyhotovenie preddavkovej faktúry síce nemá daňové dopady, ale jej uhradenie už áno. Odo dňa, kedy máte preddavok pripísaný na vašom účte, vzniká vám príjem, ktorý ste povinný zdaniť.

Vrátime sa k príkladu IT špecialistu, ktorý vyhotovil preddavkovú faktúru a poslal ju zákazníkovi a na druhý deň má na účte pripísanú sumu 6 150 eur. Do 15 dní odo dňa pripísania platby na svoj účet je povinný zákazníkovi vyhotoviť daňový doklad k prijatej platbe – 23 % DPH (základná sadzba dane na tovary a služby, ktoré nepodliehajú zníženej sadzbe dane), v tomto prípade je to 1 150 eur (6 150 eur / 123 % x 23 %). Túto čiastku uvedie zároveň do daňového priznania za kalendárny mesiac, ktoré je pre neho zdaňovacím obdobím podľa ust. § 77 Zákona o DPH a je povinný do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie, pretože v tomto období mu vznikla daňová povinnosť, a teda je povinný platiť aj vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Po 3 mesiacoch je e-shop hotový. IT špecialista vyhotoví vyúčtovaciu faktúru na zostatkovú čiastku, to je 6 150 eur. A v daňovom priznaní za kalendárny mesiac  uvedie daň vo výške 1 150 eur.

V iDoklade to celé zvládnete niekoľkými kliknutiami

Pokiaľ používate iDoklad, prepojenie preddavkových faktúr a daňových dokladov je veľmi jednoduché – môžete dokonca vyhotovovať daňové doklady aj v prípade, že vám zákazník platí preddavok po častiach. Na každú úhradu vyhotovíte niekoľkými kliknutiami nový doklad.

Daňový doklad k platbe vyhotovíte 3 spôsobmi:

1. Prekliknete sa do sekcie Daňové doklady k platbe. Kurzorom stlačte tlačidlo Nový a vyberte zo zoznamu úhrad preddavkových faktúr tu správnu.
2. V zozname úhrad preddavkových faktúr použite funkciu Daňový doklad – nájdete ju v riadku s úhradou a v hornom menu.
3. Zaškrtnite možnosť Vystaviť daňový doklad pri pridaní novej úhrady preddavkovej faktúry.

Tu máte jednoduchý video návod:

V prípade, že máte akékoľvek otázky k daňovým dokladom, preddavkovým faktúram alebo fakturácii ako takej, napíšte nám na info@idoklad.sk.

Nech fakturácia ide pekne od ruky.

Zistite, ako sa vyhnúť problémom v podnikaní

Začiatok podnikania je často ako cesta mínovým poľom. Každú chvíľu hrozí, že omylom stúpite na nebezpečnú nástrahu. 

Článek Ako fungujú doklady k prijatej platbe se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.