Daň z pridanej hodnoty (DPH) je jedným z hlavných príjmov do štátneho rozpočtu. Platia ju všetci spotrebitelia v cene tovarov a služieb. Predávajúci (platitelia dane) potom DPH odvádzajú štátu.

Pokiaľ máte za kalendárny rok obrat nepresahujúci 50 000 eur, platiteľom byť nemusíte. Niektorým SZČO sa byť platiteľom DPH neoplatí a držia si príjmy pod touto hranicou. Naopak, pre iných je platenie DPH nevyhnutným krokom pri rozširovaní firmy. A pre niektorých je výhodné DPH platiť, aj keď by nemuseli. Napríklad keď nakupujú suroviny so základnou sadzbou DPH a nimi predávaný tovar spadá do kategórie so zníženou sadzbou DPH.

Základná sadzba DPH

Či už musíte alebo sa dobrovoľne chcete stať platiteľom DPH, potrebujete okrem potrebnej administratívy vedieť, s akou sadzbou DPH máte pre svoj predaj počítať a o akú sumu navyšovať cenu za svoj tovar alebo službu.

V súčasnosti máme na Slovensku tri sadzby DPH:

• základná sadzba 23 %,
• znížená sadzba 19 %,
• druhá znížená sadzba 5 %.

Každá sa vzťahuje na iné druhy tovarov a služieb. Zatiaľ čo základná sadzba DPH platí pre väčšinu tovarov a služieb, znížené sadzby DPH sa týkajú nevyhnutného tovaru, ktorý chce štát urobiť pre spotrebiteľa dostupnejším, alebo tovarov a služieb používaných v tých odvetviach ekonomiky, ktoré chce štát nejakým spôsobom podporiť. Spadajú sem napríklad niektoré potraviny, lieky alebo ubytovacie služby, kompletný zoznam je v § 27 zákona o DPH.

Ako si vypočítať DPH

Vo väčšine prípadov sa teda na tovary a služby vzťahuje 23 % základná sadzba DPH. Výška DPH sa vypočíta ľahko: základ dane (cenu tovaru alebo služby) vynásobíte hodnotou 0,23. Výsledok v prípade potreby zaokrúhlite na eurocenty matematickým spôsobom a pripočítate k cene tovaru alebo služby a získate cenu vrátane DPH, ktorú vám za tovar alebo službu kupujúci zaplatí.

Od 1. júla 2022 sa cena platená v hotovosti zaokrúhľuje na 5 eurocentov. Zaokrúhľuje sa až výsledná cena platená v hotovosti, nie cena jednotlivých tovarov a služieb. Rozdiel vzniknutý zo zaokrúhľovania medzi pôvodnou cenou a cenou zaokrúhlenou sa nezapočítava do základu dane, takže zaokrúhľovanie výslednej sumy pri platbe v hotovosti nemá vplyv na výpočet DPH.

Zmeny základnej sadzby DPH

Rovnako, ako sa v priebehu rokov menia pravidlá pre výpočet DPH a zaokrúhľovanie alebo zaradenie tovarov a služieb do skupín podľa sadzieb, mení sa aj samotná výška sadzieb. Pri zmenách vždy platí, že používate sadzbu dane platnú ku dňu vzniku daňovej povinnosti.

* V priebehu niektorých období existovali rôzne sadzby dane na rôzne druhy tovarov a služieb. V tabuľke uvádzame základnú sadzbu dane a zníženú sadzbu dane pre najbežnejšie tovary a služby.

Výška sadzieb DPH je obmedzená Európskou úniou, ktorá stanovuje minimálnu hodnotu základnej sadzby 15 % a zníženej sadzby 5 %. Odporúča tiež služby a tovary, pre ktoré platí znížená sadzba.

Fakturácia a základná sadzba DPH

S platiteľstvom DPH sa spája zložitejšia fakturácia. Platitelia DPH vystavujú faktúry, na ktorých uvádzajú okrem iného to, aké je ich identifikačné číslo DPH, ako aj sadzbu dane. Neplatitelia DPH naopak na faktúrach uvádzajú o dani najčastejšie jedinú zmienku – vetu „Nie som platiteľom DPH“ a cena ich tovarov alebo služieb zaťažená daňou nie je.

Okrem odvedenia dane musí platiteľ DPH:

• viesť podrobné záznamy na účely DPH a spolu s faktúrami ich archivovať po dobu 10 rokov,
• pravidelne za každé zdaňovacie obdobie (mesiac alebo kvartál) podávať priznanie k DPH
• a kontrolný výkaz.

Článek Koho sa týka základná sadzba DPH a aká je vysoká se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Do kedy odovzdať daňové priznanie ako SZČO

Pokiaľ podávate priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, urobte to najneskôr do 31. marca. Odborne sa používa spojenie: do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia – pri SZČO je zdaňovacie obdobie vždy zhodné s kalendárnym rokom.

Lehota sa predlžuje:

• najviac o tri celé kalendárne mesiace, ak do 31. marca podáte daňovému úradu oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Novou lehotou na podanie daňového priznania je koniec kalendárneho mesiaca, teda podľa vašej voľby buď 30. apríl , 31. máj (tento deň v roku 2026 pripadá na víkend, preto sa skutočná lehota posúva na 1. júna) alebo 30. jún,
• najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak do 31. marca podáte daňovému úradu oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania a súčasťou vašich príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Novou lehotou na podanie daňového priznania je koniec kalendárneho mesiaca, teda podľa vašej voľby buď 30. apríl, 31. máj (tento deň v roku 2026 pripadá na víkend, preto sa skutočná lehota posúva na 1. júna), 30. jún, 31. júl, 31. august alebo 30. september.

Takže keď prepásnete riadny termín na podanie daňového priznania do 31. marca, pokute sa nevyhnete. Do tohto termínu musíte podať daňové priznanie alebo oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, čo urobíte tiež elektronicky na jednoduchom formulári. Tým získate čas až do 30. júna alebo až do 30. septembra.

Či už sa rozhodnete pre akýkoľvek termín podania, nezabudnite, že v rovnakom termíne už musí byť vypočítaná daň aj zaplatená na účet daňového úradu. Za deň platby sa pritom pri bezhotovostných prevodoch z účtu považuje deň, keď bola platba odpísaná z vášho účtu a pri platbe v hotovosti poštovou poukážkou deň, keď pošta hotovosť prijala alebo prevzala.

Kedy sa podáva daňové priznanie za firmu

Lehoty týkajúce sa daňového priznania právnických osôb sa od SZČO nelíšia. Aby ste však daňové priznanie za firmu podali včas, musíte poznať jej zdaňovacie obdobie.

Väčšina právnických osôb sa riadi zdaňovacím obdobím, ktoré je zhodné s kalendárnym rokom, rovnako ako pri SZČO. Existujú ale výnimky.

Zdaňovacím obdobím dane z príjmov právnických osôb môže byť (najčastejšie situácie):

• kalendárny rok,
• hospodársky rok,
• prechodné účtovné obdobie pri zmene z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak,
• obdobie od začiatku kalendárneho alebo hospodárskeho roka do dňa predchádzajúceho dňu vstupu do likvidácie, dňu vyhlásenia konkurzu, rozhodnému dňu (v prípade zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností),
• obdobie odo dňa vstupu do likvidácie, odo dňa vyhlásenia konkurzu a podobne.

Klasický kalendárny rok vždy predstavuje obdobie jedného roka od 1. januára do 31. decembra.

Za hospodársky rok sa rovnako ako v predchádzajúcom prípade označuje 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, nie však od januára, ale od akéhokoľvek mesiaca po ňom. Príkladom hospodárskeho roka je napríklad obdobie od 1. mája do 30. apríla.

Aj pre firmy platí, že priznanie k dani z príjmov podávajú v základnej lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia v elektronickej podobe.

Lehota sa predlžuje:

• najviac o tri celé kalendárne mesiace, ak spoločnosť do 31. marca podá daňovému úradu oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, pričom novou lehotou na podanie daňového priznania je koniec príslušného kalendárneho mesiaca,
• najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak spoločnosť do 31. marca podá daňovému úradu oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania a súčasťou jej príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pričom novou lehotou na podanie daňového priznania je koniec príslušného kalendárneho mesiaca.

Vyššie uvedené predĺženie lehoty na podanie daňového priznania však nemôže využiť daňovník v konkurze alebo v likvidácii.

Aj v prípade právnických osôb platí, že:

• pokiaľ lehota na podanie daňového priznania pripadá na víkend alebo deň pracovného pokoja, posúva sa na prvý nasledujúci pracovný deň,
• do stanovenej lehoty musí spoločnosť vypočítanú daň zaplatiť na účet daňového úradu.

Uloženie účtovnej závierky do registra a jej schválenie

Pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vedú účtovníctvo (SZČO môže namiesto toho viesť daňovú evidenciu alebo si uplatňovať paušálne výdavky), podaním daňového priznania povinnosti ešte nekončia. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok. V ňom uložené účtovné závierky právnických osôb sú zverejnené a fyzických osôb sú nezverejnené, keďže ide o osobné údaje.

Ukladanie účtovnej závierky do registra účtovných závierok sa uskutočňuje veľmi podobne ako podávanie daňového priznania elektronicky. Tiež je potrebné na portáli finančnej správy po prihlásení sa do osobnej internetovej zóny vyhľadať príslušný formulár, vyplniť ho a odoslať. Pre podnikateľské právnické osoby sa splnenie tejto povinnosti považuje zároveň aj za splnenie povinnosti uložiť účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

Právnické osoby navyše musia mať účtovnú závierku nielen zostavenú, ale aj schválenú. Na tento účel musí spoločnosť zvolať najvyšší orgán, napríklad valné zhromaždenie. Lehota na schválenie účtovnej závierky u podnikateľských právnických osôb je do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa zostavuje. Ak ešte pri podaní daňového priznania spoločnosť nemá schválenú účtovnú závierku, uloží do registra účtovných závierok neschválenú účtovnú závierku a po jej schválení do 15 pracovných dní do neho uloží oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky. V prípade, že sa v neschválenej účtovnej závierke do jej schválenia niečo zmení, musí spoločnosť do 15 pracovných dní od jej schválenia do registra účtovných závierok uložiť schválenú účtovnú závierku.

Pri schvaľovaní účtovnej závierky najvyšší orgán obvykle zároveň aj rozhoduje o tom, ako sa účtovná jednotka vysporiada s prerozdelením zisku (prípadne ako naloží so stratou).

Ak spoločnosť vykáže zisk po zdanení, môže valné zhromaždenie rozhodnúť o jeho rozdelení a použiť ho napríklad na:

• výplatu podielov na zisku,
• úhradu straty minulých rokov
• alebo ho pridať k nerozdelenému zisku z minulých rokov.

Čo sa stane, keď daňové priznanie nepodáte

Ak sa vás daňové priznanie týka a napriek tomu ho nepodáte v ustanovenej lehote, daňový úrad vám uloží pokutu od 100 eur do 30 000 eur. Ak ste daňové priznanie nepodali v ustanovenej lehote, daňový úrad vás vyzve na jeho podanie. Vo výzve vám určí aj náhradný termín a poučí vás aj o následkoch nepodania daňového priznania – určenie dane podľa pomôcok. Ak svoju povinnosť napriek tomu nesplníte, daňový úrad vám uloží pokutu od 100 eur až 60 000 eur.

Článek Do kedy podať daňové priznanie: postrážte si dôležité termíny v roku 2026 se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Živnosťou (presnejšie živnostenským podnikaním) rozumieme podnikanie spadajúce pod živnostenský zákon. Ten živnosť definuje ako „…sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“ Osobu prevádzkujúcu živnosť potom nazývame živnostníkom.

Aké sú druhy živností?

Slovenský právny poriadok pozná tri druhy živností – remeselné, viazané a voľné, z ktorých každá má svoje vlastné špecifiká a nároky. Spoločné majú to, že je možné ich prevádzkovať na základe ohlásenia živnosti. Viac informácií o všetkých troch druhoch živností nájdete nižšie.

Druhy živností sú živnosť remeselná, viazaná a voľná:

• Remeselná živnosť: podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore. Remeselné živnosti vymenúva príloha č. 1 živnostenského zákona.
• Viazaná živnosť: podmienkou jej prevádzkovania je odborná spôsobilosť získaná inak. Tú stanovuje príloha č. 2 živnostenského zákona, kde sú viazané živnosti vymenované.
• Voľná živnosť: podmienkou jej prevádzkovanie nie je odborná spôsobilosť. Do tejto kategórie spadajú všetky živnosti neuvedené v prílohách č. 1 a 2 živnostenského zákona.

Čo treba na založenie živnosti?

Podľa slovenskej legislatívy môže živnostenské podnikanie prevádzkovať každá fyzická osoba, ktorá splní nasledujúce podmienky založenia živnosti:

• dosiahnutie veku 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• trestná bezúhonnosť,
• odborná alebo iná spôsobilosť pre daný druh živnosti (len pokiaľ ide o remeselnú alebo viazanú živnosť).

Pokiaľ všetko vyššie uvedené spĺňate a máte vybratý konkrétny druh živnosti, je na rade vyplnenie formuláru na založenie živnosti (alternatívne postačuje namiesto formuláru oznámiť všetky potrebné údaje ústne zamestnancovi živnostenského úradu). Ten zároveň plní funkciu viacerých formulárov potrebných pre rôzne inštitúcie a ušetrí vám tak veľa času s vypisovaním.

Okrem samotného ohlásenia živnosti sa môžete pomocou neho rovno zaregistrovať aj k zdravotnému poisteniu. Živnostenský úrad založenie živnosti oznámi aj daňovému úradu, ktorý vás tiež automaticky zaregistruje na daň z príjmov. Bez formulára by ste museli tieto úkony vykonávať na samostatných úradoch, s formulárom na ohlásenie živnosti vám ale stačí ísť iba na živnostenský úrad. Alternatívne si môžete živnosť založiť aj elektronicky, a to prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk.

Okrem vyplneného formulára bude od vás živnostenský úrad chcieť aj doklad o zaplatení správneho poplatku vo výške 7 eur za každú voľnú živnosť a 22 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť. Ten je možné uhradiť prostredníctvom platobného terminálu (tzv. kiosku) priamo na úrade, zakúpením potvrdenia o úhrade správneho poplatku (eKolok) na pošte alebo prostredníctvom mobilnej alebo webovej aplikácie eKolok. Ak budete živnosť vybavovať elektronicky, tak sa platí poplatok 0 eur za každú voľnú živnosť a 11 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť. V tomto prípade ho na základe platobného predpisu doručeného do elektronickej schránky zaplatíte platobnou kartou, bankovým prevodom či zosnímaním QR kódu, ale je možné využiť napríklad aj spomínanú platbu na pošte, platobný terminál (tzv. kiosk) a aplikáciu eKolok.

V prípade, že sa plánované miesto podnikania líši od miesta vášho bydliska alebo nie ste vlastníkom príslušnej nehnuteľnosti, tak sa tiež nezaobídete bez oprávnenia užívať nehnuteľnosť. Môžete ho preukázať napríklad nájomnou zmluvou nevylučujúcou užívanie nehnuteľnosti ako miesta podnikania alebo súhlasom vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako miesta podnikania do živnostenského registra (podpis vlastníka nehnuteľnosti musí byť úradne osvedčený).

Vo chvíli, keď všetko vyššie uvedené úradu odovzdáte a budú mu doručené výpisy z registra trestov, najneskôr do troch pracovných dní vykoná zápis do živnostenského registra a vydá vám osvedčenie o živnostenskom oprávnení. To si dobre uschovajte, pretože do budúcna bude slúžiť ako doklad živnostenského oprávnenia. Tu je vhodné spomenúť, že osvedčenie o živnostenskom oprávnení od 1. júna 2010 úplne nahradilo ako živnostenské listy, tak aj koncesné listiny.

Založenie živnosti popri zamestnaní

Pracujete na TPP, ale zároveň by ste radi prevádzkovali aj vlastnú živnosť? Slovenský právny poriadok umožňuje založenie živnosti popri zamestnaní, teda živnosti vykonávanej ako vedľajšiu činnosť, ktorá so sebou navyše nesie príjemný bonus – nevzťahuje sa na vás minimálny vymeriavací základ pre platenie zdravotného poistenia a teda ani minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie. Tie navyše v prvom a nasledujúcom kalendárnom roku po založení živnosti popri zamestnaní môžete platiť vo vami určenej výške, teda napríklad aj nulové. Aj napriek tomu máte povinnosť začatie podnikania oznámiť vašej zdravotnej poisťovni do ôsmich dní. Avšak ako sme už spomínali, túto povinnosť si môžete splniť už na formulári ohlásenia živnosti.

Hoci si sociálne poistenie platíte ako zamestnanec a platí ho za vás aj váš zamestnávateľ, povinnosť platiť sociálne poistenie vám vznikne aj z titulu podnikania. Povinnosť platiť sociálne poistenie vám vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste si založili živnosť. Výška tohto povinného sociálneho poistenia sa počíta z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov vám vznikne až vtedy, keď váš hrubý ročný príjem prekročí určitú hranicu. Aktuálne od 1. júla 2026 (resp. od 1. októbra 2026, ak mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného zo skutočných príjmov tým, ktorí za rok 2025 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 9 144 eur. Ak túto hranicu príjmov neprekročíte, tak naďalej platíte sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu.

Živnosť popri zamestnaní ale má aj určité obmedzenia a podmienky. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Štátni zamestnanci pritom nemôžu podnikať vôbec. V neposlednom rade si skontrolujte aj vašu pracovnú zmluvu. V nej môže byť uvedená tzv. „konkurenčná doložka“, podľa ktorej nesmiete po skončení pracovného pomeru po určitú dobu (najdlhšie jeden rok) vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.

Môže sa stať živnostníkom aj študent?

Okrem zamestnancov majú možnosť zriadenia živnosti aj študenti, ktorí spĺňajú podmienky prevádzkovania živnosti, predovšetkým dosiahnutie veku 18 rokov. Ich podnikanie sa tiež považuje za vedľajšiu činnosť. Ani na študentov, za ktorých platí zdravotné poistenie štát, sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie zdravotného poistenia a teda ani minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie. Aj napriek tomu máte ako študenti povinnosť zdravotnej poisťovni začiatok podnikania ohlásiť, a to najneskôr do ôsmich dní. Avšak ako už bolo spomínané, túto povinnosť si môžete splniť už na formulári ohlásenia živnosti.

V porovnaní so zdravotným poistením, sociálne poistenie za vás štát nehradí, hoci možno často počuť opak. Aj pre vás platí, že povinnosť platiť sociálne poistenie vám vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste si založili živnosť. Výška tohto povinného sociálneho poistenia sa zatiaľ počíta z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov vám vzniká až vtedy, keď váš hrubý ročný príjem prekročí určitú hranicu. Tá sa každoročne mení. Aktuálne od 1. júla 2026 (resp. od 1. októbra 2026, ak mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného zo skutočných príjmov tým, ktorí za rok 2025 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 9 144 eur. Ak túto hranicu príjmov neprekročíte, tak naďalej platíte sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu.

Ako na založenie živnosti pre cudzincov?

Živnostníkom sa môže na Slovensku stať aj cudzinec. Cudzincom v tejto súvislosti rozumieme fyzickú osobu s trvalým pobytom v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo zmluvným štátom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Týmto cudzincom vzniká živnostenské oprávnenie najskôr odo dňa udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky.

Založenie živnosti pre cudzinca bude preto o niečo zložitejšie, pretože bude musieť získať aj povolenie na pobyt. Avšak v prípade, že má cudzinec na Slovensku udelený trvalý pobyt, tak sú pre neho podmienky založenia živnosti rovnaké ako pre akúkoľvek inú slovenskú fyzickú osobu.

Najskôr cudzinec požiada o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení, kde je potrebné k príslušnému formuláru priložiť aj nasledujúce dokumenty:

• doklady preukazujúce odbornú spôsobilosť (ak ide o remeselnú alebo viazanú živnosť),
• oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorá bude miestom činnosti podniku zahraničnej osoby,
• výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je cudzinec štátnym príslušníkom alebo štátu, v ktorom sa preukázateľne zdržiaval v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov (nesmie byť starší ako tri mesiace a musí byť predložený spolu s úradne overeným prekladom do štátneho jazyka),
• doklad o zaplatení správneho poplatku.

Do troch pracovných dní od podania žiadosti živnostenský úrad cudzincovi vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení a zapíše ho do živnostenského registra. Zároveň však platí to, že cudzincovi vznikne živnostenské oprávnenie najskôr odo dňa udelenia povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky.

Po vydaní osvedčenia o živnostenskom oprávnení preto potrebuje cudzinec bez trvalého pobytu získať prechodný pobyt na Slovensku, ktorý mu tu dovoľuje podnikať (existuje viacero druhov prechodných pobytov, ktoré to umožňujú). Najčastejšie sa však používa prechodný pobyt na účely podnikania. K žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania cudzinec predloží:

• platný cestovný doklad,
• doklad potvrdzujúci účel pobytu, ktorým je podnikateľský zámer spolu s dokladom preukazujúcim realizovateľnosť a udržateľnosť podnikateľskej činnosti alebo podnikateľský zámer na realizáciu inovatívneho projektu,
• výpis z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a štátu, v ktorom sa v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov,
• doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie pobytu,
• doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti,
• doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania.

Predkladané doklady nesmú byť staršie ako 90 dní a ak sú vydané v zahraničí, tak musia byť navyše aj úradne preložené do slovenského jazyka v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii. Za podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania sa platí správny poplatok vo výške 350 eur, ak sa žiadosť podáva na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí, resp. 330 eur, ak sa žiadosť podáva na oddelení cudzineckej polície. Za vydanie dokladu o pobyte sa platí 10 eur.

Zrušenie živnosti

Či už máte podnikanie ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť, môžete svoju živnosť buď pozastaviť, alebo úplne zrušiť. Najjednoduchším spôsobom ako zrušiť živnosť je navštíviť živnostenský úrad, kde vyplníte buď formulár „oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti“, alebo formulár „oznámenie o ukončení podnikania“. Prostredníctvom nich môžete požiadať buď o prerušenie živnosti na určitú alebo neurčitú dobu, prípadne aj o jej úplné zrušenie. Prerušiť živnosť možno na ľubovoľne dlhú dobu a v prípade potreby ju aj predĺžiť alebo obnoviť, k čomu opäť využijete rovnaký formulár. Pozastaviť alebo zrušiť živnosť je možné aj elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Poplatok za oznámenie pozastavenia živnosti je 4 eurá, pri elektronickej žiadosti je 2 eurá. Za oznámenie zrušenia živnosti sa poplatok neplatí.

Vyplnením uvedených formulárov sa tiež zbavíte nutnosti oznámiť zmenu vyplývajúcu z prerušenia alebo zrušenia živnosti zdravotnej poisťovni, pretože živnostenský úrad ju oznámi za vás. Pokiaľ však povinne platíte sociálne poistenie, tak ste povinný oznámiť Sociálnej poisťovni pozastavenie živnosti do 30 dní. Zrušenie živnosti Sociálnej poisťovni neoznamujete. V prípade pozastavenia aj zrušenia živnosti je potrebné daňovému úradu oznámiť do 3 pracovných dní ukončenie používania pokladnice eKasa, ak ju používate. A len v prípade zrušenia živnosti sa navyše oznamuje daňovému úradu aj táto skutočnosť z dôvodu zrušenia registrácie na daň z príjmov, a to v lehote do 30 dní.

Počas doby prerušenia živnosti nie ste povinný platiť zdravotné poistenie. Musíte však mať iného platiteľa zdravotného poistenia. Ním môžete byť vy ako samoplatiteľ, zamestnanec alebo ho môže za vás platiť štát, ak budete napríklad evidovaný na úrade práce. Počas doby prerušenia živnosti nie ste povinný platiť ani sociálne poistenie, zároveň sa ale táto doba nezapočítava do obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti nárokom na dôchodok.

Pamätajte na eKasu

Ak budete prijímať tržby z predaja tovaru alebo z poskytovania služby aj v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť (napríklad platobné karty alebo stravovacie karty), vzťahuje na vás aj povinnosť evidovať tieto tržby v systéme pre pokladnice eKasa prostredníctvom pokladnice eKasa. Je však potrebné povedať, že aj z tejto povinnosti existuje niekoľko výnimiek uvedených v § 3 ods. 2.

Článek Chcete byť živnostníkom? Poradíme vám všetko, čo potrebujete poznať se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Druhy živností

Najčastejšie typy živností, s ktorými sa stretnete, sú dva:

• živnosti voľné
• a živnosti viazané.

Rozdelenie živností vyplýva z odlišných požiadaviek na odbornú spôsobilosť. Živnosti voľné môžete prevádzkovať bez toho, aby ste spĺňali akékoľvek špeciálne podmienky. Na získanie viazanej živnosti je oproti tomu nutné podľa živnostenského zákona doložiť odbornú spôsobilosť.

Okrem voľných a viazaných ešte existujú živnosti remeselné, na ktorých prevádzkovania sa tiež vyžaduje odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore.

Voľná živnosť

Pod túto kategóriu patrí väčšina prevádzkovaných živností. Môžete si vybrať z veľkého počtu typov živností, ktoré živnostenský zákon ponúka. Voľnou živnosťou môže byť akákoľvek živnosť, ktorá nie je viazanou alebo remeselnou živnosťou. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo zoznam najčastejšie používaných voľných živností. Počet zvolených živností nie je obmedzený. K úspešnému založeniu stačí splniť iba všeobecné podmienky podnikania:

• dosiahnutie 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť.

Na živnostenskom úrade vám stačí preukaz totožnosti. Na mieste oznámite požadované údaje pracovníkovi živnostenského úradu a zaplatíte správny poplatok 7 eur za každú voľnú živnosť. Ak sa počas svojho podnikania rozhodnete činnosť rozšíriť o ďalšie odbory, musíte znovu platiť poplatok 7 eur za každú voľnú živnosť. Ak by ste však voľnú živnosť ohlasovali elektronicky cez portál www.slovensko.sk, či už na začiatku alebo počas podnikania, tak žiadny správny poplatok neplatíte, je to zadarmo.

Medzi druhy živností voľných patrí napríklad:

• marketing,
• vydavateľstvo,
• účtovníctvo,
• fotografovanie,
• obchod,
• prevádzka svadobnej agentúry,
• prevádzkovanie fitnescentra
• a mimoškolská výchova.

Viazaná živnosť

Pokiaľ vaša činnosť spadá do kategórie viazaných živností, budete k občianskemu preukazu potrebovať aj doklad o odbornej spôsobilosti. Obvykle je to potvrdenie o dosiahnutom vzdelaní alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

Rovnako ako v prípade voľnej živnosti, zaplatíte po vyplnení registrácie poplatok aj pri viazanej živnosti, avšak tentokrát vo výške 22 eur za každú viazanú živnosť. Ak sa však neskôr rozhodnete túto činnosť rozšíriť, je potrebné znovu doložiť nielen odbornú spôsobilosť pre ďalší vybraný odbor, ale tiež poplatok 22 eur. Výška poplatku sa v prípade elektronického ohlásenia viazanej živnosti cez www.slovensko.sk znižuje na polovicu, teda 11 eur za každú viazanú živnosť.

Tip: Nenašli ste v zoznamoch svoj odbor podnikania? V tom prípade zrejme spadá do niektorého z menej častých druhov živností, teda remeselných. Aj u tých štát vyžaduje doklad o odbornej spôsobilosti. V živnostenskom zákone sú vymenované aj činnosti, ktoré sa za živnosť nepovažujú.

Chcem začať s iným druhom živnosti

Ak ste doteraz fotografovali (voľná živnosť) a radi by ste si k tomu otvorili očnú optiku (viazaná živnosť), musíte zaplatiť poplatok 22 eur (elektronicky 11 eur) a doložiť odbornú spôsobilosť.

Môžem činnosť vykonávať, aj keď nemám požadované vzdelanie?

Na podnikanie v odbore viazaných živností sa vyžaduje odborná spôsobilosť (kvalifikácia). Tá sa môže preukázať niekoľkými spôsobmi, napríklad vzdelaním v odbore, oprávnením, osvedčením, praxou alebo kombináciou uvedeného. Pri každej viazanej živnosti v prílohe č. 2 živnostenský zákon presne ustanovuje, akým spôsobom je možné kvalifikáciu preukázať. Preto, ak napríklad nemôžete preukázať danú kvalifikáciu vzdelaním v odbore, môžu existovať ďalšie možnosti, ako spôsobilosť doložiť. Všetko závisí od konkrétnej živnosti.

Okrem toho je možné pre viazané a remeselné živnosti, ktoré sú zaradené do zoznamov I až III (nie teda pre všetky) podľa príloh živnostenského zákona, získať odbornú spôsobilosť aj alternatívnym spôsobom, a to rozhodnutím o uznaní odbornej praxe alebo o uznaní odbornej kvalifikácie.

Pri podaní žiadosti o uznanie odbornej praxe sa platí poplatok 30 eur (pri elektronickej žiadosti 15 eur). Požadovaný počet rokov praxe sa odlišuje podľa toho, do ktorého zo zoznamov I až III živnosť patrí, či ste danú činnosť vykonávali ako manažér, SZČO alebo zamestnanec a či ste pre danú činnosť získali nejaké vzdelanie a podobne.

Žiadosť o uznanie odbornej kvalifikácie sa používa najčastejšie v prípade zahraničnej osoby, ak podmienky odbornej spôsobilosti vyžadované na vykonávanie príslušnej živnosti spĺňa v inom členskom štáte Európskej únie, ale tieto podmienky nezodpovedajú požiadavkám slovenského živnostenského zákona. Poplatok za podanie žiadosti je 140 eur (pri elektronickej žiadosti 90 eur).

Existuje však ešte ďalšia možnosť. Bez akejkoľvek potrebnej kvalifikácie môžete v príslušnom odbore podnikať cez zodpovedného zástupcu, ktorý požiadavky na odbornú spôsobilosť spĺňa.

Tip: Podrobný návod, ako založiť živnosť.

Čo keď novú živnosť nenahlásim?

V niektorých prípadoch je podnikanie „načierno“ trestným činom. Dochádza k nemu vtedy, ak neoprávneným podnikaním získate majetkový prospech prevyšujúci sumu 700 eur. Za trestný čin neoprávnené podnikanie možno uložiť trest odňatia slobody až do 5 rokov v závislosti od výšky získaného majetkového prospechu a okolností jeho dosiahnutia.

Keď podnikáte bez oprávnenia na podnikanie a získate tým majetkový prospech neprevyšujúci sumu 700 eur (t. j. neoprávnene podnikáte v malom rozsahu), tak ide o priestupok, za ktorý vám hrozí od živnostenského úradu zákaz činnosti až do jedného roka a pokuta. Tá sa líši podľa druhu živnosti:

• neoprávnená prevádzka voľnej živnosti do 1 659 eur,
• neoprávnená prevádzka viazanej alebo remeselnej živnosti do 3 319 eur.

Článek Ako správne vybrať živnosť a za akých podmienok ju rozšíriť se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Ako vyplýva z názvu, priznanie k dani z pridanej hodnoty podáva každý platiteľ DPH. Tým sa stanete v prípade, že máte sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a váš obrat za kalendárny rok presiahol 50 000 eur (platiteľom DPH sa stanete od 1. januára nasledujúceho roka) alebo váš obrat za kalendárny rok presiahol 62 500 eur (platiteľom DPH sa stanete dodaním tovaru alebo služby, ktorým tento obrat prekročíte). Po presiahnutí tohto limitu máte následne lehotu do piatich pracovných dní, aby ste podali žiadosť o registráciu pre DPH. Popri tejto povinnej registrácii sa môžete platiteľom DPH stať aj dobrovoľne, zatiaľ čo obchodníci so zahraničnými zákazníkmi môžu využiť inštitút tzv. osoby registrovanej pre DPH, resp. osoby identifikovanej pre DPH.

Okrem platiteľa DPH je v praxi povinná podať daňové priznanie k DPH najčastejšie aj:

• zdaniteľná osoba pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH, ktoré tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba, ak miesto dodania služby je v tuzemsku,
• zdaniteľná osoba pri tovare, ktorý tejto zdaniteľnej osobe dodala zahraničná osoba, ak miesto dodania tovaru je v tuzemsku (okrem predaja tovaru na diaľku),
• zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, pri službe dodanej zahraničnou osobou, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku,
• zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom DPH a ktorá je registrovaná pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre DPH podľa § 7 zákona o DPH, pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, ak dodávateľom tovaru je osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte Európskej únie,
• osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie.

Kedy a ako treba priznanie podať?

Podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty máte ako platiteľ DPH povinnosť podať priznanie najneskôr do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Majte pritom na pamäti, že táto lehota nemôže byť predĺžená a priznanie je potrebné podať aj vtedy, keď vám za dané obdobie nevznikla daňová povinnosť. V rovnakej lehote musíte zaplatiť aj samotnú daň.

Čo sa periodicity platby a podávania daňového priznania týka, tak všetci noví platitelia DPH po registrácii automaticky prechádzajú na mesačné zdaňovacie obdobie, t. j. DPH musia priznávať každý kalendárny mesiac. Za určitých predpokladov sa môžete stať aj štvrťročným platiteľom DPH, k tomu ale musíte spĺňať nasledujúce podmienky:

• uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom ste sa stali platiteľom DPH,
• a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol váš obrat 100 000 eur.

Potom už stačí len zmenu oznámiť daňovému úradu, a to najneskôr do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom sa splnili vyššie uvedené podmienky pre štvrťročného platiteľa DPH. Zmena zdaňovacieho obdobia z kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok však môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom ste splnili vyššie uvedené podmienky. Daňové priznania následne podávate do 25 dní po konci kalendárneho štvrťroka.

Ako však bolo uvedené v predchádzajúcej časti článku, daňové priznanie k DPH nepodávajú len platitelia DPH, ale v niektorých prípadoch aj iné osoby. Osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, je povinná podať daňové priznanie k DPH len vtedy, ak jej vznikne povinnosť platiť DPH. Potom je táto osoba povinná podať daňové priznanie k DPH do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom jej vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote DPH aj zaplatiť. Výnimkou je osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH a ktorá nadobúda nový dopravný prostriedok z iného členského štátu Európskej únie. Podať daňové priznanie k DPH a zaplatiť DPH má v lehote do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku.

Spôsoby podania priznania k DPH

Daňové priznanie k DPH musí podať iba v elektronickej podobe platiteľ DPH (platí od roku 2014), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri a fyzická osoba – podnikateľ registrovaná pre daň z príjmov (platí od roku 2018). Podanie elektronického daňového priznania sa uskutočňuje cez portál finančnej správy po predchádzajúcej registrácii na ňom. Na podanie elektronického daňového priznania k DPH potrebujete buď občiansky preukaz s elektronickým čipom (eID karta), alebo kvalifikovaný elektronický podpis. Pokiaľ ani jedno nemáte a ste fyzickou osobou, nie je všetko stratené – ako fyzická osoba máte možnosť elektronicky odosielať dokumenty daňovému úradu aj prostredníctvom dohody o elektronickom doručovaní uzatvorenej s daňovým úradom na základe prideleného ID a hesla. Tu len pripomíname, že od roku 2018 túto dohodu môžu uzatvoriť len fyzické osoby, avšak všetky dohody uzatvorené do roku 2017 sú platné naďalej.

Samotné vyplnenie môžete vykonať niekoľkými spôsobmi. Prvým je portál finančnej správy. Tu však počítajte s nutnosťou ručného vyplnenia zdaniteľných plnení a ďalších číselných položiek, čo z vašej strany vyžaduje poctivú evidenciu všetkých daňových dokladov aj zdaniteľných plnení.

Rýchlejším a výrazne jednoduchším spôsobom je vytvoriť si podklady na priznanie v účtovnom programe, vygenerovať ich vo forme XML súboru a ten následne elektronicky nahrať na portál finančnej správy a odoslať. Príkladom takého programu je Money S3, v ktorom máte všetky svoje daňové doklady prehľadne na jednom mieste. Materiály pre daňové priznanie k DPH si potom vygenerujete niekoľkými kliknutiami bez nutnosti ručného spočítavania zdaniteľných plnení.

Riadne, dodatočné a opravné priznanie k DPH

Každé daňové priznanie k DPH podané vo vyššie uvedenej lehote 25 dní po konci zdaňovacieho obdobia sa považuje za priznanie riadne. Pokiaľ ale po jeho odoslaní zistíte, že ste omylom zadali zlé údaje alebo ste niečo vyplniť zabudli, máte možnosť chybu napraviť opravným priznaním. To je možné odoslať najneskôr do konca lehoty na riadne priznanie a uvádzajú sa v ňom všetky údaje v správnej podobe (teda nie len tie, ktoré chcete opraviť).

Tu majte na pamäti, že pokiaľ je výsledná daň vinou chyby vyššia ako v skutočnosti alebo nadmerný odpočet nižší ako v skutočnosti, tak je opravné priznanie k DPH nepovinné. Naopak, pri nižšej než skutočnej dani alebo vyššom než skutočnom nadmernom odpočte, opravné priznanie k DPH (resp. nižšie spomínané dodatočné daňové priznanie) podať musíte. Rovnaká situácia nastáva aj vtedy, keď chyba spočíva v nesprávnych údajoch týkajúcich sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie. Opravné daňové priznanie k DPH treba tiež jasne označiť ako opravné. Ak následne nájdete chybu aj v podanom opravnom priznaní, nemusíte zúfať – môžete ho odoslať znova a daňový úrad bude prihliadať iba na posledné odoslané opravné daňové priznanie k DPH. Pravidlá zostávajú rovnaké ako vyššie.

Iná situácia nastáva pri chybách odhalených až po vypršaní termínu pre riadne priznanie. Pre tento prípad existuje inštitút tzv. dodatočného priznania k DPH. Aj to je povinné iba v prípade, že je daň vinou chyby nižšia než má byť alebo nadmerný odpočet vyšší než má byť alebo ste v daňovom priznaní uviedli nesprávne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie. Aj dodatočné daňové priznanie k DPH treba označiť ako dodatočné a je potrebné v ňom uviesť všetky údaje správne. Na rozdiel od opravného priznania v ňom uvádzate aj rozdiel oproti poslednej dani alebo nadmernému odpočtu. Čo sa týka termínov, dodatočné priznanie je potrebné podať najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste nezrovnalosti odhalili.

Pripomíname však, že zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu v dodatočnom daňovom priznaní sa považuje za správny delikt, za ktorý vám daňový úrad uloží pokutu.

Nezabudnite na dodatočné dokumenty

Platitelia DPH majú za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré sú povinní podať daňové priznanie, povinnosť podať aj kontrolný výkaz. Kontrolný výkaz nepodávajú len vtedy, ak neuskutočnili žiadne plnenia a podávajú prázdne daňové priznanie alebo sú v tomto daňovom priznaní povinní uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od DPH pri jeho predaji z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu a súčasne v ňom neuvádzajú údaje o odpočítaní DPH alebo v ňom uvádzajú len odpočítanie DPH nimi uplatnenej pri dovoze tovaru alebo zaplatenej colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Lehota na podanie kontrolného výkazu je rovnaká ako pri riadnom daňovom priznaní k DPH.

Osoby obchodujúce so zahraničím potom musia navyše vyplniť aj súhrnný výkaz. Konkrétne táto povinnosť platí pre všetkých platiteľov DPH, ktorí:

• dodali tovar oslobodený od DPH z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie osobe, ktorá je identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte Európskej únie,
• premiestnili tovar oslobodený od DPH z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie na účely svojho podnikania,
• zúčastnili sa na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ,
• dodali službu s miestom dodania v inom členskom štáte Európskej únie podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre DPH, a táto osoba je povinná platiť DPH,
• odoslali alebo prepravili tovar v režime call-off stock alebo sa im tento tovar vrátil naspäť.

Zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH súhrnný výkaz podáva len vtedy, ak u nej nastane situácia podľa tretieho alebo štvrtého vyššie uvedeného bodu.

Súhrnný výkaz platiteľ DPH podáva za kalendárny štvrťrok, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnota tovarov vo vyššie uvedených prvých troch odrážkach nepresiahla hodnotu 50 000 eur. Ak táto podmienka nie je splnená, tak súhrnný výkaz platiteľ DPH podáva za každý kalendárny mesiac. Pre zdaniteľnú osobu registrovanú pre DPH podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH platí to isté, ale do hraničnej hodnoty 50 000 eur sa započítava len hodnota tovarov, ktoré táto osoba v rámci trojstranného obchodu dodala druhému odberateľovi.

Lehota na podanie súhrnného výkazu je 25 dní po skončení obdobia, za ktoré sa podáva. Ak v príslušnom období nenastala žiadna zo situácií, pre ktorú musí platiteľ DPH alebo zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7 alebo § 7a zákona o DPH podať súhrnný výkaz, tak ho nie je potrebné podať vôbec (nepodáva sa prázdny).

Článek Priznanie k DPH: čo obnáša a aké sú jeho druhy? se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Postupne sa zameriame na jednotlivé situácie žien na materskej a vysvetlíme, či v nich musíte podávať daňové priznanie.

Pred materskou ste vykonávali podnikanie ako hlavnú činnosť

Pred materskou ste podnikali a zároveň si platili sociálne poistenie, takže máte nárok na nemocenskú dávku materské. Počas jej poberania môžete podnikať bez obmedzení, či už osobne alebo prostredníctvom iných ľudí. Takže ak ste napríklad lektorka angličtiny, môžete viesť lekcie osobne alebo si napríklad môžete najať iného lektora, ktorý bude vašu činnosť vykonávať za vás. Nie je teda vôbec potrebné, aby ste živnosť kvôli materskej pozastavili alebo zrušili.

Daňové priznanie podávate, pretože potrebujete zdaniť príjmy. Výnimkou by bola jedine situácia, ak by vaše zdaniteľné príjmy za rok nepresiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2025 je to suma 2 876,90 eura) a zároveň by ste nevykázali daňovú stratu. Vtedy daňové priznanie podať nemusíte.

Pred materskou ste mali podnikanie ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní

Pokiaľ ste pred materskou dovolenkou boli zamestnaná, podnikanie mali ako vedľajšiu činnosť (prípadne v ňom pokračujete) a zamestnaním a podnikaním ste si zarobili spolu viac ako 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie podávané za rok 2025 je to suma 2 876,90 eura) alebo ste vykázali daňovú stratu, musíte podať daňové priznanie. Spomínaná suma označuje váš hrubý príjem zo zamestnania (hrubá mzda) a podnikania (hrubé príjmy), nie vašu čistú mzdu a čistý zisk (príjmy − výdavky).

Ak ste si zamestnaním a vedľajším podnikaním zarobili najviac 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nevykázali daňovú stratu, daňové priznanie podávať nemusíte.

S podnikaním začínate až na materskej

Teraz sa pozrieme na tretiu situáciu. Boli ste zamestnaná, nastúpili ste na materskú dovolenku a nanovo rozbiehate podnikanie. V takom prípade je podnikanie vašou vedľajšou činnosťou popri materskej dovolenke.

Príklad č. 1:

Petra bola zamestnaná ako kaderníčka. V júli 2025 nastúpila na materskú dovolenku. Po pár mesiacoch si chce privyrobiť. V januári 2026 si zriadi živnostenské oprávnenie a stane sa SZČO.

Na jar 2026 daňové priznanie za rok 2025 nepodáva, pretože v roku 2025 ešte nepodnikala. Svoje prvé daňové priznanie podá až na jar 2027 a aj to len vtedy, ak za rok 2026 dosiahne zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 983,37 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2026) alebo vykáže daňovú stratu.

Príklad č. 2:

Čo keby Petra začala podnikať skôr? Napríklad už v októbri 2025. Ak by si celkovo zamestnaním a podnikaním zarobila viac ako 2 876,90 eura (50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2025) alebo vykázala daňovú stratu, musí na jar 2026 podať daňové priznanie.

Od svojho zamestnávateľa by do 10. marca 2026 získala potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pretože do priznania musí uviesť všetky svoje príjmy – tie zo zamestnania aj z podnikania. Materskú Petra do daňového priznania neuvádza, pretože táto dávka nepodlieha dani z príjmov.

Príklad č. 3:

Keby Petra začala podnikať v októbri 2025, ale do konca roka by si celkovo zamestnaním a podnikaním nezarobila viac ako 2 876,90 eura a nevykázala daňovú stratu, nemusí na jar 2026 daňové priznanie podávať.

Na materskej si privyrábate na dohodu

Ak popri materskej dovolenke vezmete brigádu na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce (DPČ alebo DVP), tak váš zamestnávateľ z vašej mzdy vyberie a odvedie preddavok na daň z príjmov. To znamená, že váš príjem je už zdanený a preto ak zamestnávateľa po skončení roka požiadate o vykonanie ročného zúčtovania dane, nemusíte kvôli nemu podávať daňové priznanie. Ak o vykonanie ročného zúčtovania dane zamestnávateľa nepožiadate, musíte podať daňové priznanie, ale len ak vaše príjmy presiahli 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Ak zamestnávateľa nepožiadate o vykonanie ročného zúčtovania dane a vzhľadom na nízke príjmy ani nemáte povinnosť podať daňové priznanie, môže byť pre vás výhodné si ho podať. Uplatníte si v ňom plné sumy nezdaniteľných častí základu dane a daňové bonusy a pokiaľ vám vyjde preplatok, dostanete časť zaplatenej dane späť.

Poznámka: Pri privyrábaní počas poberania materskej si však dajte pozor na to, aby ste si neprivyrábali na základe toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého ste si uplatnili nárok na materské. Stratili by ste naň nárok. Môžete však uzatvoriť nový pracovný pomer alebo novú dohodu u toho istého zamestnávateľa alebo u iného zamestnávateľa.

Uvádza sa materská do daňového priznania?

Ak ste zistili, že daňové priznanie musíte podávať, možno premýšľate, či do neho uvádzate aj materskú, t. j. peniaze, ktoré ste dostali ako peňažnú pomoc v materstve.

Príjem z materskej je oslobodený od dane z príjmov, a to v plnej výške. Preto ho do daňového priznania neuvádzate.

Daňové priznanie: manželka na materskej

Ak má jeden z manželov len veľmi nízke príjmy, môže si ten druhý vo svojom daňovom priznaní uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku/manžela maximálne vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (pre rok 2025 je to suma 5 260,61 eura).

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela za rok 2025 závisí od príjmov:

• ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 19,2-násobok platného životného minima – vlastný príjem manželky (manžela),
• ak daňovník dosiahne základ dane z príjmov zo zamestnania, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, jej výška sa vypočíta podľa vzorca = 63,4-násobok platného životného minima – 1/4 základu dane daňovníka – vlastný príjem manželky (manžela).

Aj z uvedených vzorcov na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela vyplýva, že aby si ju váš manžel mohol uplatniť, nesmiete si zarobiť viac ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.

Do tejto sumy vlastných príjmov manželky (manžela) sa započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, napríklad:

• materská,
• príjmy z podnikania,
• príjmy zo zamestnania,
• príjmy z predaja majetku,
• nemocenské, ošetrovné,
• podpora v nezamestnanosti,
• výhry, dary, dedičstvo,
• príjmy z prenájmu,
• všetky typy dôchodkov.

Naopak rodičovský príspevok sa do vlastného príjmu nezapočítava. Nezahŕňa sa do neho ani zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a študentské štipendium. Môže sa stať, že pokiaľ budete na materskej dovolenke, váš manžel si nezdaniteľnú časť nebude môcť uplatniť. Ale akonáhle prejdete na rodičovskú, do limitu sa zmestíte a on si nezdaniteľnú časť základu dane na manželku uplatní.

Článek Daňové priznanie na materskej: kedy ho musíte podať se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Živnosti remeselné vyžadujú doložiť živnostenskému úradu vašu odbornú spôsobilosť získanú vyučením v odbore, v ktorom chcete pôsobiť. To pre vás znamená zhromaždiť výučný list alebo iný doklad o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.

Okrem toho existujú aj ďalšie možnosti, ako môžete preukázať odbornú spôsobilosť:

• výučný list alebo iný doklad o riadnom ukončení príbuzného odboru a doklad o následnej najmenej šesťmesačnej praxi v odbore alebo jednoročnej praxi v príbuznom odbore,
• vysvedčenie o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a doklad o následnej najmenej šesťmesačnej praxi v odbore alebo jednoročnej praxi v príbuznom odbore,
• doklad o ukončení najmenej strednej školy (ak nejde o prípady uvedené v predchádzajúcich dvoch bodoch) a osvedčenie o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a doklad o následnej najmenej jednoročnej praxi v odbore alebo dvojročnej praxi v príbuznom odbore,
• diplom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a doklad o následnej najmenej šesťmesačnej praxi v odbore alebo jednoročnej praxi v príbuznom odbore,
• osvedčenie o profesijnej kvalifikácii (vzdelávacie programy),
• doklad o najmenej šesťročnej praxi v odbore, od ktorej neuplynuli viac ako štyri roky,
• osvedčenie o profesijnej kvalifikácii s prívlastkom „majster“ a majstrovský diplom.

Ako získam remeselnú živnosť?

Prvým krokom k získaniu remeselnej živnosti je splnenie všeobecných a osobitných podmienok daných živnostenským zákonom. Tie sú nasledujúce:

• dosiahnutie veku 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• trestná bezúhonnosť,
• odborná spôsobilosť pre daný druh živnosti.

Nasleduje vyplnenie formulára na ohlásenie živnosti, s ktorého pomocou okrem samotnej živnosti naraz vyriešite aj registráciu k zdravotnému poisteniu (registráciu k dani z príjmov vykoná daňový úrad za vás automaticky). Vyplnený formulár následne odovzdáte živnostenskému úradu (prípadne môžete všetky potrebné údaje oznámiť ústne zamestnancovi živnostenského úradu) spoločne s potvrdením odbornej spôsobilosti (viď vyššie) a dokladom o zaplatení správneho poplatku 22 eur za každú remeselnú živnosť. Pokiaľ si potom plánujete ako miesto podnikania dať zapísať inú adresu ako je adresa vášho trvalého pobytu (alebo adresa inej vašej vlastnej nehnuteľnosti), budete musieť preukázať aj oprávnenie užívať túto nehnuteľnosť. Môžete to urobiť napríklad nájomnou zmluvou alebo písomným súhlasom vlastníka danej nehnuteľnosti so zápisom tejto nehnuteľnosti ako miesta podnikania do živnostenského registra s jeho osvedčeným podpisom.

Živnosť môžete živnostenskému úradu ohlásiť aj elektronicky cez portál www.slovensko.sk s elektronickým občianskym preukazom. Formulár na ohlásenie živnosti aj prílohy k ohláseniu pošlete elektronicky. V tom prípade je poplatok za ohlásenie každej remeselnej živnosti 11 eur.

Tým pre vás administratívne úkony končia a môžete začať podnikať. Oprávnenie prevádzkovať živnosť vám totiž vzniká už dňom ohlásenia živnosti (ak nie je v ohlásení uvedený neskorší deň). Pokiaľ je všetko v poriadku, úrad do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené, vykoná zápis do živnostenského registra a vydá vám osvedčenie o živnostenskom oprávnení. To slúži nielen ako potvrdenie založenia živnosti, ale do budúcna vám bude slúžiť aj ako oprávnenie prevádzkovať živnosť. Tu len pripomíname, že práve toto osvedčenie od 1. júna 2010 nahradilo ako živnostenský list, tak koncesnú listinu.

Pomôžeme vám do začiatku

So živnostenským oprávnením vo vrecku sa môžete smelo pustiť do remeselnej práce. Aby sme vám potom prvé kroky čo najviac uľahčili, pomôžeme vám. Jedným zo spôsobov pomoci je online fakturačný program iDoklad – praktický a užívateľsky prívetivý pomocník, ktorý vám výrazne uľahčí fakturáciu, účtovníctvo aj komunikáciu s inštitúciami. Všetky účtovné doklady v iDoklade nájdete prehľadne na jednom mieste. iDoklad vám tak ušetrí veľa času, ktorý môžete venovať svojmu podnikaniu.

Článek Čo je to remeselná živnosť a aké činnosti do nej spadajú? se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Slovenčina pozná pre rozbeh podnikania množstvo fráz. Či už:

• sa chystáte ísť na voľnú nohu,
• chcete robiť sami na seba,
• túžite byť živnostníkom,
• alebo vás láka freelancing.

Súbeh podnikania a zamestnania má pre vás výhody. Udržíte si istotu príjmu, a pretože máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť, zdravotné a sociálne poistenie za vás čiastočne hradí zamestnávateľ. Vaše odvody z podnikania sú tak nižšie ako pre SZČO, ktoré majú podnikanie ako hlavnú činnosť.

Nehrá rolu, či pracujete na plný alebo skrátený úväzok. Ako podnikajúci zamestnanec ste v podobnej situácií ako podnikatelia na rodičovskej dovolenke, podnikajúci študenti alebo podnikajúci dôchodcovia.

Pri podnikaní v rovnakom odbore, ako je vaše zamestnanie, potrebujete povolenie.

Povolenie od zamestnávateľa: väčšina ho riešiť nemusí, niekto ale áno

Záleží, kde ste zamestnaní a v čom chcete podnikať. V prípade, že pracujete v štátnej správe, v zmysle zákona o štátnej službe pre vás platí zákaz:

1. podnikať,
2. vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise vášho štátnozamestnaneckého miesta.

Odlišné podmienky platia pre zamestnancov v súkromnej sfére. Na podnikanie ako SZČO budete potrebovať povolenie od zamestnávateľa, ak sa chystáte podnikať odbore, ktorý má konkurenčný charakter voči vášmu zamestnávateľovi. V tomto prípade je však potrebné si dať pozor na to, že zamestnávateľ môže povolenie kedykoľvek zneplatniť. A vy potom musíte buď ukončiť pracovný pomer, alebo podnikateľskú činnosť. Špecifická situácia nastane, pokiaľ ste so zamestnávateľom uzavreli konkurenčnú doložku – potom odporúčame konzultáciu s právnikom.

Najprv si vybavte živnostenské oprávnenie

Jednoduché pravidlo: bez živnostenského oprávnenia nepodnikáte. Ohlasovacie živnosti sa na Slovensku členia na tri skupiny:

• voľné,
• viazané,
• remeselné.

Najčastejšie sa zamestnanci rozhodnú podnikať v odvetviach, ktoré spadajú pod voľnú živnosť. Pre získanie takéhoto oprávnenia vám stačí na živnostenskom úrade doložiť občiansky preukaz.

Pri ostatných živnostiach musíte ešte doložiť vzdelanie alebo prax. Pokiaľ teda plánujete kariéru napr. maséra, zámočníka, očnej optičky, kozmetičky, stolára alebo projektanta, neobídete sa bez osvedčenia o odbornosti. Pri každej profesii potrebujete iný doklad, niekedy stačí výučný list, inokedy vysokoškolský diplom. 

Prípadne môžete využiť záštitu tzv. zodpovedného zástupcu, ktorý zaručí, že na vašu živnosť dohliadne.

Živnostenské oprávnenie získate na živnostenskom úrade. Buď tam zájdete osobne, alebo sa na neho obrátite cez elektronickú schránku.

• Vyplníte formulár (formulár na ohlásenie živnosti, k stiahnutiu na webe Ministerstva vnútra), prípadne pri osobnej návšteve živnostenského úradu oznámite jeho zamestnancovi všetky potrebné údaje ústne.
• Predložíte občiansky preukaz.
• Prípadne doklady, ktorými dokážete svoju odbornú spôsobilosť.
• Pokiaľ sa miesto vášho podnikania nezhoduje s adresou vášho trvalého bydliska, potom dodáte nájomnú zmluvu alebo písomný súhlas vlastníka danej nehnuteľnosti so zápisom tejto nehnuteľnosti ako miesta podnikania do živnostenského registra s jeho osvedčeným podpisom. Ako komerčná služba už dnes existuje aj možnosť tzv. virtuálneho sídla.
• Uhradíte poplatok: pri osobnom podaní zaplatíte za voľnú živnosť 7 € a za remeselnú alebo viazanú živnosť 22 €, pri elektronickom podaní za voľnú živnosť 0 € a za remeselnú alebo viazanú živnosť 11 €.

Oprávnenie podnikať vzniká fyzickým osobám už dňom ohlásenia živnosti, najneskôr do 3 pracovných dní budú vaše údaje zapísané aj v živnostenskom registri. Súčasne vám úrad pridelí IČO.

Tip: Uistite sa, že v zdravotnej poisťovni majú od živnostenského úradu informáciu o vašom podnikaní vykonávanom ako vedľajšiu činnosť.

Krok za krokom vysvetľujeme získanie živnostenského podnikania v tomto článku >>

Pokiaľ by ste niekedy potrebovali živnosť pozastaviť (napr. sa vám zníži dopyt po službách, budete zahltený prácou v zamestnaní, ochoriete), je to jednoduché a vybavíte to aj online. Najrýchlejšie cez elektronickú schránku, cez ktorú na okresný úrad pošlete formulár oznámenia o pozastavení živnosti.

Rovnako jednoducho potom živnosť obnovíte.

Detailne pozastavenie živnosti vysvetľujeme v samostatnom texte >>

Vďaka elektronickej schránke sa vyhnete zbytočným radom na úradoch.

Elektronickú schránku vám štát zriadi automaticky

Elektronickú schránku štát zriadi fyzickým osobám – podnikateľom bezodkladne po tom, ako si zaregistrujú živnosť. Živnostníci, tak majú od štátu zriadené dve e-schránky, jednu ako podnikatelia, druhú ako občania – nepodnikatelia dovŕšením 18 rokov. Na rozdiel od právnických osôb, však nemajú podnikajúce fyzické osoby povinnosť ju využívať, chýba im totiž aktivácia tzv. elektronického doručovania. Bez tejto služby síce môžete prostredníctvom schránky zasielať dokumenty na úrad, tie však budú s vami naďalej komunikovať v klasickej listinnej podobe.

Využívanie elektronickej schránky však berte ako výhodu – systém elektronických schránok nie je dokonalý, ale uľahčí vám všetku komunikáciu s úradmi. Pokiaľ sa  pre túto možnosť rozhodnete, budete si musieť aktivovať elektronické doručovanie.

Proces aktivácie elektronickej schránky je jednouchý. Celý proces v podrobnom obrázkovom návode popísala aj Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby.

Aby sa vám s elektronickou schránkou pracovalo čo najlepšie odporúčame:

• nastaviť automatické preposielanie správ na e-mail,
• alebo zapnúť SMS alebo e-mailové upozornenia, ak vám do schránky príde nová správa,
• využívať prihlasovanie cez mobilnú aplikáciu.

Prečítajte si viac o tom, ako využívanie elektronickej schránky SZČO zefektívni vaše podnikanie.

Zdravotné a sociálne poistenie: základné princípy

Ako podnikajúci zamestnanec neplatíte do konca roka nasledujúceho po roku začatia podnikania zálohy na zdravotné poistenie. Platiť si môžete dobrovoľné preddavky. Ale pozor: poisteniu sa nevyhnete. Na základe podaného daňového priznania v nasledujúcom roku vám zdravotná poisťovňa pripraví ročné zúčtovanie, podľa ktorého vám bude vyúčtovaný preplatok alebo nedoplatok. Laicky to teda znamená, že sa poistné odvodzuje od skutočného zisku.

Výška zdravotného poistenia sa počíta ako 16 % z vymeriavacieho základu (tým je základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti neznížený o zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie / koeficient 1,486). Z ročného zúčtovania vyplynie aj výška mesačných záloh na zdravotné poistenie, ktoré budete platiť od ďalšieho roku podnikania vykonávaného ako vedľajšiu činnosť.

Pri platení sociálneho poistenia platí, že povinné sociálne poistenie vám vzniká už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste začali podnikať. Výška tohto povinného sociálneho poistenia sa zatiaľ počíta z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu a v roku 2026 činí sumu 131,34 € mesačne. Následne po podaní daňového priznania je zásadné, či ste dosiahli za predchádzajúci rok príjem vyšší ako je 9 720 € (rozhodná čiastka pre príjmy za rok 2026). Pokiaľ sú vaše príjmy nižšie alebo rovné, sociálne poistenie naďalej platíte vo výške vypočítanej z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Pokiaľ sú vyššie než stanovená hranica, poistné začínate platiť od júla 2027 (resp. októbra 2027 pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) už z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov. Výška mesačného sociálneho poistenia sa v tomto prípade stanovujestanovuje z rovnakého vymeriavacieho základu ako pri zdravotnom poistení (vydelí sa ešte dvanástimi), pričom minimálna suma odvodov pre rok 2027 je stanovená na úrovni 322,21 €. Platiť musíte bez ohľadu na to, či za vás hradí sociálne odvody aj zamestnávateľ.

Pre platenie dane je zásadný váš zárobok.

SZČO vykonávajúca podnikanie ako vedľajšiu činnosť, dane a daňové priznanie

Z podnikania vám plynú príjmy a z nich odvádzate daň. Sadzba dane z príjmov sa odvíja od výšky príjmov.

V roku 2026 došlo pre fyzické osoby – podnikateľov k ešte prísnejšiemu progresívnemu zdaneniu, kde namiesto troch sadzieb dane sa bude uplatňovať päť sadzieb dane v závislosti od výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov) a vykázaného základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Novinka sa prvýkrát uplatňuje za zdaňovacie obdobie od 1.1.2026.

Za zdaňovacie obdobie rok 2026 je tak päť uplatniteľných kategórií výšky sadzby dane z príjmov:

• 15 %, ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy (výnosy) neprevyšujúce sumu 100 000 eur, uplatňovaná na celý základ dane,
• 19 %, ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 100 000 eur, uplatňovaná na tú časť základu dane, ktorá nepresiahne sumu 43 983,32 eura,
• 25 % ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 100 000 eur, uplatňovaná na tú časť základu dane, ktorá presiahne sumu 43 983,32 eura a nepresiahne sumu 60 349,21 eura,
• 30 % ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 100 000 eur, uplatňovaná na tú časť základu dane, ktorá presiahne sumu 60 349,21 eura a nepresiahne sumu 75 010,32 eura,
• 35 % ak za rok dosiahnete zdaniteľné príjmy (výnosy) prevyšujúce sumu 100 000 eur, uplatňovaná na tú časť základu dane, ktorá presiahne sumu 75 010,32 eura.

Živnostník si môže uplatniť výdavky, ktoré mu slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. Je na vašom rozhodnutí, akým spôsobom budete preukazovať výdavky. Existujú štyri spôsoby:

• preukazovanie výdavkov na základe paušálnych výdavkov (percentom z príjmov),
• preukazovanie výdavkov na základe daňovej evidencie,
• preukazovanie výdavkov na základe jednoduchého účtovníctva,
• preukazovanie výdavkov na základe podvojného účtovníctva.

Pre SZČO, ktoré majú nízke výdavky je výhodné preukazovanie na základe paušálnych výdavkov. Vypočítate ich ako 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Maximálna výška paušálnych výdavkov je 20 000 eur ročne. K vypočítaným paušálnym výdavkom môžete pripočítať aj zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie počas roka. Paušálne výdavky si však môžu uplatniť len tí podnikatelia, ktorí nie sú platiteľmi DPH alebo sú platiteľmi DPH len časť zdaňovacieho obdobia

Pri vyšších výdavkoch je vhodné zvoliť iný spôsob preukazovania, ktorý už vyžaduje vedenie účtovníctva. Zvoliť môžete napríklad zjednodušené účtovníctvo, tzv. daňovú evidenciu. Obvykle túto agendu podnikatelia zveria účtovníkom, aby mali viac času na samotné podnikanie.

Vyberte si z katalógu účtovníkov, ktorí používajú moderné technológie a šetria podnikateľom hodiny času >>

Výšku dane stanovíte vyplnením daňového priznania. Zjednodušene povedané:

1. sčítate príjmy (z podnikania, zamestnania, kapitálové, z prenájmu atď.),
2. odpočítate výdavky (buď reálne, alebo paušálne),
3. vyjde vám základ dane, z ktorého vypočítate 15, 19, 25, 30 alebo 35 % daň z príjmov (základ dane znížte o nezdaniteľné časti napr. o základnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na manžela/manželku alebo v podobe príspevkov na tretí pilier).

Dajte si pozor, že ako zamestnanec do daňového priznania uvádzate aj príjmy zo zamestnania. Preto si od zamestnávateľa vyžiadajte potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.

Výslednú daň vám ešte znížia rôzne daňové bonusy:

• daňový bonus na vyživované dieťa a
• daňový bonus na zaplatené úroky z hypotéky.

Podrobný návod na vyplnenie daňového priznania >>

Daňové priznanie odošlete finančnej správe cez jej vlastný portál. Termín odovzdania je za prechádzajúce  zdaňovacie obdobia do 31. marca (môže sa o niekoľko dní posunúť, ak tento deň pripadne na nepracovný deň). V každom prípade však môžete využiť možnosť odkladu tohto termínu o ďalšie 3 mesiace, obvykle teda až do 30. júna.

Ako je to s DPH

Platcom DPH sa môžete stať aj ako SZČO vykonávajúca podnikanie ako vedľajšiu činnosť. Buď dobrovoľne alebo povinne – pokiaľ váš obrat prekročí hranicu 50 000 eur v kalendárnom roku (vtedy sa platiteľom DPH stanete až od 1. januára nasledujúceho roka) alebo 62 500 eur v kalendárnom roku (vtedy sa platiteľom DPH stanete okamžite).

Dobrovoľne by sa vám to vyplatilo v situácii, keď:

• sú vaši zákazníci predovšetkým platcami DPH,
• kupujete drahý majetok,
• nakupujete v základnej sadzbe DPH (23 %) a predávate so zníženou sadzbou (19 alebo 5 %),
• nakupuje na Slovensku a predávate do cudziny.

Daň z pridanej hodnoty je pre podnikanie vykonávané ako vedľajšiu činnosť pomerne zložitá. Preto vám odporúčame spoluprácu s účtovníkom.

Prečítajte si detaily, ako funguje DPH, ako sa k dani registrovať a ako ju odvádzať >>

Začiatky vám uľahčí podnikateľský zámer

Spíšte stručný dokument a ujasnite si predstavy o základných parametroch svojho podnikania. Zatiaľ máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť, napriek tomu sa vám oplatí zmapovať riziká i príležitosti, upresniť ciele a zdroje financovania, alebo si urobiť poriadok v možnostiach príjmov.

Podnikateľský zámer nemá presne danú podobu, môže to byť tzv. lean canvas tabuľka, alebo štruktúrovaný text na 30 strán. Obsah je dôležitejší ako forma, vždy si ale premyslite:

• akú službu alebo produkt ponúkate,
• kto a prečo od vás nakúpi,
• kto je ideálny zákazník alebo aké sú hlavné segmenty klientov,
• aká je vaša konkurencia, v čom ste lepší, v čom horší,
• koľko bude vaša služba alebo produkt stáť,
• ako sa o vás klienti dozvedia,
• na koľko vás vyjde rozjazd podnikania a kde peniaze získate,
• aké vysoké budú pravidelné výdavky,
• aké sú možné riziká.

Ako spracovať podnikateľský zámer sme detailne popísali v samostatnom článku >>

Premyslite svoje podnikanie s pomocou Lean Canvas, zdroj: The Business Model Analyst

Správna cenotvorba počíta aj so ziskom

Dôležitou úlohou je stanovenie cien. Zmapujte konkurenciu a rozhodnite sa, či chcete byť atraktívnejší nižšími cenami, alebo cenou konkurovať nebudete. Podnikatelia pri rozjazde biznisu najčastejšie chybujú v týchto veciach:

• do svojej ceny nezapočítajú zisk, pokrývajú iba náklady,
• nedajú si kotvu, koľko chcú zarobiť mesačne/kvartálne/ročne,
• nezohľadnia, koľko času sa môžu podnikaniu vykonávanom ako vedľajšiu činnosť mesačne venovať,
• neberú do úvahy choroby a dovolenky,
• neodhadnú rozsah administratívy alebo koľko času zaberie získanie nového zákazníka.

Pokiaľ potrebujete spočítať hodinovú sadzbu, pripravili sme jednoduchý návod:

• spočítajte mesačné náklady (zo začiatku stačia tie na podnikanie vrátane vzdelávania, telefónu alebo internetu, pretože osobné náklady by vám malo pokryť zamestnanie),
• určite, koľko hodín mesačne môžete venovať klientskej práci a dokážete ju vykázať (nezabudnite na dni, kedy chcete mať voľno),
• myslite do budúcnosti a započítajte aj odvody na poistenie a dane,
• mesačné náklady vydeľte počtom hodín, ktoré odpracujete pre klientov,
• k hodinovej sadzbe pripočítajte 15–25 %, aby ste pokryli neplatené aktivity ako napríklad administratívu.

Výsledok navýšte o zisk, aby vám podnikanie vykonávané ako vedľajšia činnosť pokrylo viac než len náklady.

Zohľadnite aj svoje skúsenosti alebo prínos, ktoré vaše produkty alebo služby pre klienta majú.

Pokiaľ sa do financií chcete ešte viac ponoriť, vypracujte si kvalitný finančný plán >>

Uzatvárajte zmluvy a pripravte sa aj na upomienky po splatnosti

Vypracovanie kvalitnej zmluvy od advokáta vás vyjde na pár stoviek eur, investícia sa vám však vráti. Zmluvy sa uzatvárajú pre zlé časy a skôr alebo neskôr sa dostanete do situácie, kedy sa vám právne mantinely spolupráce vyplatia.

Uzavretá zmluva nezaručí, že zákazník vždy zaplatí na deň presne. Preto si pripravte aj texty upomienok po splatnosti. Možno vám takéto upomínanie nie je príjemné, ale nebojte sa ozvať – zákazník možno len zabudol. Do textu upomienky nezabudnite uviesť:

• koľko vám zákazník dlhuje,
• dátum splatnosti,
• číslo faktúry, ku ktorej sa platba viaže,
• sankcie pri oneskorení.

Urobte z fakturácie silnú stránku svojho podnikania

Ako podnikateľ sa určite stretnete s rôznymi typmi faktúr. Najčastejšie sa faktúry delia na vydané (tie vaše, ktoré musí zákazník uhradiť) a prijaté (tie od vašich dodávateľov, ktoré platíte vy).

Obe kategórie potom zahŕňajú:

• (Riadne) faktúry: klasický doklad po dokončení zákazky.
• Zálohové faktúry: ak chcete vy alebo váš dodávateľ časť peňazí vopred.
• Proforma faktúry: forma zálohovej faktúry, ktorá sa používa na úhradu celej čiastky.
• Vyúčtovacie faktúry: slúži na vyrovnanie zálohových a pro forma faktúr.

Niektorí podnikatelia vystavujú faktúry v Exceli alebo si na internete nájdu vzor faktúry, ktorý prepisujú. Moderne sa faktúry vystavujú v aplikáciách, vďaka ktorým je fakturácia:

• rýchla (zaberie to pár kliknutí),
• pohodlná (fakturujete pokojne aj z mobilu cestou zo schôdzky),
• v súlade s legislatívou (na zmeny v zákonoch reaguje tím vývojárov a právnikov),
• reprezentatívna (faktúry vyzerajú dobre).

Fakturačné aplikácie, ako napríklad iDoklad, ponúkajú oveľa viac než len funkciu vystavenia faktúry. Získate vďaka nim dokonalý prehľad o cashflow, aplikácie samy rozosielajú upomienky klientom po splatnosti alebo poďakovania za úhradu.

Pokiaľ spolupracujete s účtovníčkou, tak jej dáte prístup k svojmu účtu vo fakturačnej aplikácii, a ona si sama stiahne všetky podklady k svojej práci. Ku všetkým dokladom máte prístup 24/7 a sú bezpečne uložené – kvôli kontrolám z finančného úradu musíte aj ako neplatiteľ DPH archivovať faktúry aspoň 5 rokov od konca roka, v ktorom v súvislosti s nimi vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak vediete účtovníctvo, doklady archivujte 10 rokov.

Všetko o archivácii dokladov nájdete v tomto článku >>

Ako správne vystaviť faktúru

Pri používaní fakturačnej aplikácie môžete túto sekciu preskočiť – iDoklad vás totiž všetkým prevedie, vyskúšajte si to zadarmo.

Ako SZČO vykonávajúca podnikanie ako vedľajšiu činnosť pravdepodobne nevediete účtovníctvo a patríte medzi neplatiteľov DPH. V takom prípade sú vaše faktúry najjednoduchšie. Stačí na nich uviesť:

• vaše meno a priezvisko,
• miesto podnikania (fakturačnú adresu),
• označenie registra, ktorý vás zapísal vrátane čísla zápisu
• a IČO.

Je dobrou praxou, aby sa na doklade objavili aj nasledujúce údaje:

• oznámenie „Nie som platiteľ DPH“,
• meno, priezvisko alebo obchodné meno, miesto podnikania alebo sídlo a IČO odberateľa,
• slovné a číselné označenie dokladu (napr. Faktúra 20260001),
• popis tovaru alebo služby, za ktoré fakturujete,
• fakturovaná čiastka,
• dátum vystavenia faktúry,
• dátum splatnosti faktúry.

Príklad správne vystavenej faktúry – obsahuje všetky údaje a je prehľadná. Aby ste zákazníkovi jej uhradenie uľahčili, môžete pridať aj QR kód na zaplatenie mobilom. Vo fakturačnom programe iDoklad takú faktúru vystavíte okamžite na pár kliknutí.

Ak vediete účtovníctvo alebo ste platcom DPH, musí byť na faktúrach o niečo viac údajov. Prehľadne sme fakturáciu zhrnuli v tomto článku.

Samostatnou kapitolou je fakturácia do zahraničia. Faktúry v tomto prípade niekedy vystavujete v cudzej mene a uvádzate číslo účtu v medzinárodnom formáte, tzv. IBAN.

Začínate s podnikaním? Vyskúšajte iDoklad

Pokiaľ uvažujte o podnikaní ako SZČO popri zamestnaní alebo ste už prvé kroky urobili, máme pre vás tip ako si ho uľahčiť. Online fakturačný program iDoklad je pre svoju jednoduchosť vhodným nástrojom pre jednoduché fakturovanie, s ktorým sa stretávajú práve malí živnostníci. Jeho používaním si zaručíte 100% súlad s platnou legislatívou a prehľadnú správu vášho účtovníctva. Vyskúšajte si iDoklad zadarmo.

Článek [Podnikanie pri zamestnaní] Ako začať a na čo si dávať pozor se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku závisí od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastného príjmu jeho manželky.

Ak daňovník v roku 2026 dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 43 983,32 eura, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku je:

• 5 455,30 eura, ak manželka nemala v roku 2026 žiaden vlastný príjem,
• rozdiel medzi sumou 5 455,30 eura a vlastným príjmom manželky, ak manželka mala v roku 2026 vlastný príjem nepresahujúci sumu 5 455,30 eura,
• nula, ak manželka mala v roku 2026 vlastný príjem presahujúci sumu 5 455,30 eura.

Ak daňovník v roku 2026 dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 eura, tak nezdaniteľná časť základu dane na manželku je:

• rozdiel medzi sumou 20 116,40 eura a sumou jednej tretiny základu dane daňovníka, ak manželka nemala v roku 2026 žiaden vlastný príjem (ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule),
• rozdiel medzi sumou 20 116,40 eura a sumou jednej tretiny základu dane daňovníka, ktorý sa ešte zníži o vlastný príjem manželky, ak manželka mala v roku 2026 vlastný príjem (ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku sa rovná nule).

Častejšie sa stretávame s nezdaniteľnou časťou základu dane na manželku. O nezdaniteľnej časti základu dane na manžela hovoríme napríklad vtedy, keď v manželskom páre pracuje žena a v domácnosti zostáva muž.

Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku) nie je možné uplatňovať každý mesiac. Uplatniť ju môžete len raz ročne po skončení zdaňovacieho obdobia, a to ako SZČO pri podaní daňového priznania. Výška uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane v daňovom priznaní zodpovedá jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane. Majte tiež na pamäti, že nezdaniteľná časť základu dane na manžela (manželku) znižuje vypočítaný základ dane z príjmov maximálne do nuly. To znamená, že neumožňuje vyplatenie nejakej čiastky naspäť od daňového úradu, ako je to možné napríklad pri daňovom bonuse na dieťa.

Aké sú podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku

Aby ste si mohli nezdaniteľnú časť základu dane na manželku či manžela uplatniť, musíte žiť s manželom alebo manželkou v spoločnej domácnosti a zároveň táto manželka (manžel) musí spĺňať aspoň jednu z nasledujúcich podmienok:

• starala (staral) sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s vami v domácnosti,
• poberala (poberal) peňažný príspevok na opatrovanie,
• bola (bol) zaradená (zaradený) do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• považuje sa za občana so zdravotným postihnutím,
• považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pozor, túto zľavu nie je možné uplatniť u priateľky či priateľa, a to ani za predpokladu, že s vami žije v spoločnej domácnosti a spĺňa niektorú z vyššie uvedených podmienok.

Nasledujúca tabuľka vám pomôže určiť, ktoré príjmy sa do vlastného príjmu manžela (manželky) započítavajú a ktoré nie.

Vlastné príjmy sa vyčísľujú vždy za celé zdaňovacie obdobie, teda od 1. januára do 31. decembra, za ktoré sa uplatňuje nezdaniteľná časť základu dane na manžela (manželku).

Zvýšenú pozornosť venujte prijatým čiastkam ku koncu roka. Mzda za december 2026 sa síce na účet pripíše až v januári 2027, ale na účely stanovenia príjmu jedného z manželov sa započítava k príjmom roku 2026. Naopak u dávok, ako je napríklad materská, nemocenské alebo starobný dôchodok, je rozhodujúci mesiac, v ktorom boli vyplatené. Dávky prijaté v januári 2027 sa teda pri kalkulovaní súhrnných príjmov započítavajú do roku 2027.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku pre SZČO

Nezdaniteľnú časť základu dane si môžu uplatniť všetky SZČO bez ohľadu na to, akým spôsobom preukazujú svoje výdavky, teda či vedú účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňujú paušálne výdavky percentom z príjmov.

Dôležité však je, že o nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku) je možné znížiť len základ dane z príjmov zo závislej činnosti a/alebo základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Iné základy dane z príjmov nie je možné o túto nezdaniteľnú časť základu dane znížiť.

Svadba prebehla v minulom roku

Ak už žijete v manželstve niekoľko rokov, uplatňujete si nezdaniteľnú časť základu dane na manželku či manžela v celej výške. Pokiaľ však k uzatvoreniu manželstva došlo v priebehu roka, výška nezdaniteľnej časti základu dane sa pomerne kráti a rozpočítava do jednotlivých mesiacov. Rozhodujúci je prvý deň mesiaca, čiže ak v tento deň spĺňate podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku), môžete si ju uplatniť za celý tento mesiac bez ohľadu na to, či tieto podmienky spĺňate aj v ostatných dňoch tohto mesiaca.

Pokiaľ uzatvoríte manželstvo povedzme kedykoľvek v priebehu apríla (s výnimkou 1. apríla), nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku) vzniká až od mája. V takom prípade by ste znížili základ dane o osem dvanástin celkovej ročnej nezdaniteľnej časti základu dane. Výšku nezdaniteľnej časti si jednoducho vypočítate tak, že nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku) za celý rok podelíte dvanástimi mesiacmi a vynásobíte príslušným počtom mesiacov, na začiatku ktorých (teda k prvému dňu príslušného mesiaca) boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.

Čo doložiť na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku

Ak si chcete ako SZČO uplatniť v daňovom priznaní nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku), tak nie je potrebné k daňovému priznaniu priložiť žiadnu osobitnú prílohu.

V daňovom priznaní však musíte uviesť meno a priezvisko manžela (manželky), jeho (jej) rodné číslo, výšku vlastných príjmov manžela (manželky) a počet mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku).

Článek Čo musíte splniť pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku) pre SZČO se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (skratka s. r. o., prípadne tiež spol. s r. o.) je vôbec najrozšírenejší typ podniku. Vďačí za to predovšetkým svojej jednoduchej vlastníckej štruktúre a relatívnej finančnej nenáročnosti, kedy vám na založenie s. r. o. stačí vklad 750 eur na spoločníka. Ak by ste ale boli jediným zakladateľom, tak musíte vložiť 5 000 eur a splatiť celé základné imanie. Samotný názov potom odkazuje na fakt, že v rámci s. r. o. za záväzky ručíte obmedzene, t. j. všetci spoločníci za záväzky spoločnosti ručia svojim súkromným majetkom iba do výšky nesplateného vkladu. Po úplnom splatení vkladu tak v konečnom dôsledku môžu prísť maximálne o tento vklad.

Aké sú výhody s.r.o. oproti SZČO?

Obmedzené ručenie majetkom

Práve obmedzené ručenie je jednou z najväčších výhod s. r. o. oproti živnosti. Ako SZČO totiž za záväzky svojho podnikania ručíte celým svojim majetkom. V praxi to znamená, že ak z vášho podnikania vzniknú dlhy, ste povinní ich uhradiť nielen majetkom vloženým do samotného podnikania, ale aj svojim súkromným majetkom. Najmä neúspešní podnikatelia sa tak môžu ľahko dostať do vážnych existenčných problémov.

Spoločníci v s. r. o. oproti tomu (ako už bolo povedané vyššie) ručia iba do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Po jeho splatení je ich ručenie už bez akéhokoľvek vplyvu na ich súkromný majetok. Zjednodušene povedané, pokiaľ do spoločnosti vložíte a splatíte 750 eur (t. j. minimálny vklad), môžete prísť iba o týchto 750 euro. Na súkromný majetok vám nemôže byť siahnuté. Avšak pozor – konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným ručia za to, že budú vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, a ak ich vinou dôjde k uzavretiu nevýhodného obchodu, aj oni môžu ručiť súkromným majetkom. To isté nastáva aj v prípade sprenevery firemného majetku.

Zastupiteľnosť

Ak podnikáte ako SZČO, celý podnik stojí na jedinom človeku – teda vás samotných. Živnostník je v rade administratívnych úkonov nezastupiteľný a pokiaľ preto nie ste schopný z akéhokoľvek dôvodu podnikať (choroba, úraz či rodinné dôvody), podniku to môže spôsobiť vážne problémy.

S. r. o. síce môže založiť aj jeden spoločník (jedna fyzická osoba), ktorý bude jej majiteľom, ale môže ich byť kľudne aj viac. Spoločnosť s ručením obmedzením takisto môže mať jedného alebo aj viac konateľov, ktorí v mene podniku nielen konajú navonok, ale tiež môžu riadiť jeho činnosť. Môžete sa teda rozhodnúť, že budete mať konateľov viac. Vďaka tomu máte pri založení firmy s. r. o. istotu, že indispozícia jedného z konateľov neohrozí zvyšok spoločnosti.

Vyššia prestíž

Vo svete podnikania môže aj prestíž zohrať svoju rolu. Spoločnosť s ručením obmedzeným má často u obchodných partnerov lepšie postavenie, čo uľahčuje získavanie zákaziek a môže rozhodnúť medzi úspechom a neúspechom firmy. Oproti tomu SZČO s miestom podnikania vo svojom trvalom bydlisku sú často vnímané viac amatérsky a niektorých partnerov môžu odradiť.

Aké sú naopak nevýhody s. r. o.?

Zložitejšie zakladanie

Začatie živnosti je v slovenskom právnom poriadku veľmi rýchle. Pri splnení zákonom daných podmienok stačí len navštíviť živnostenský úrad, vyplniť formulár na ohlásenie živnosti (prípadne len požadované údaje oznámiť zamestnancovi živnostenského úradu ústne), zaplatiť správny poplatok a nová SZČO je na svete. V prípade remeselných či viazaných činností síce musíte navyše doložiť aj doklady o odbornej spôsobilosti, tie ale môžete nahradiť aj inými dokladmi.

U spoločnosti s ručením obmedzeným sa naopak pripravte na dlhý a časovo náročný proces, ktorý mnohých ašpirujúcich podnikateľov odrádza. Základom je zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva s osvedčenými podpismi zakladajúcich spoločníkov. Potom vás čaká množstvo úkonov, medzi ktoré patrí napríklad:

• splatenie vkladov na účet alebo v hotovosti,
• vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladov,
• získať právo k nehnuteľnosti, v ktorej bude sídlo,
• získať súhlas konateľa s ustanovením do funkcie,
• vybavenie živnostenského oprávnenia,
• zápis spoločnosti do obchodného registra
• a ďalšie.

Na všetky zákonom dané úkony máte zo zákona iba 90 dní od založenia spoločnosti, čo je dĺžka lehoty na podanie návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.

Vyššie uvedenému obiehaniu úradov a inštitúcií sa môžete vyhnúť pomocou tzv. firmy na kľúč, kedy si u externého dodávateľa objednáte založenie podniku a ten následne všetko potrebné vybaví za vás. Takáto služba vás ale môže stáť aj viac ako 300 eur, čo môže byť problém najmä pre malé firmy bez väčších finančných zdrojov.

Vyššie finančné náklady a obmedzené nakladanie so ziskom

Hoci je pravdou, že pre založenie spoločnosti s ručením obmedzeným stačí vklad 750 eur (ak budete jediným spoločníkom, tak treba 5 000 eur), treba mať na pamäti rad vedľajších nákladov spätých už so samotným vytvorením firmy. Za všetky potrebné listiny a administratívne úkony totiž môžete zaplatiť aj viac ako 300 eur. Živnostníci si oproti tomu vystačia len s vyššie spomínaným poplatkom 5 eur za každú voľnú živnosť alebo 22 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť. Vzhľadom nutnosti viesť podvojné účtovníctvo (pozri nasledujúci bod) sa vám potom môže citeľne predražiť aj samotná prevádzka spoločnosti.

Nezanedbateľnou nevýhodou je aj fakt, že ako spoločník firmy si nemôžete len tak vybrať peniaze zo zisku. Podiely spoločníkom sa totiž vyplácajú až po schválení účtovnej závierky (typicky na začiatku nasledujúceho roka), ktorá určuje výšku zisku. Až potom sa rozhoduje o tom, ako bude zisk rozdelený, a jeho výška sa obvykle odvíja od výšky vkladu každého spoločníka. Aj v úspešnom podniku si tak na peniaze budete musieť počkať. SZČO žiadne takéto obmedzenia neriešia a so zarobenými peniazmi môžu nakladať ihneď po ich obdržaní.

Dane a účtovníctvo

Samostatne zárobkovo činné osoby s príjmami najviac 100 000 eur odvádzajú daň z príjmov vo výške 15 % (prípadne 19 %, 25%, 30% alebo až 35 % pri vyšších zárobkoch). Na výpočet základu dane z príjmov potom môžete využiť ako reálne výdavky, tak aj tzv. paušálne výdavky, s ktorými odpadá nutnosť starať sa o výdavky a postačuje viesť evidenciu o príjmoch, zásobách a pohľadávkach. SZČO tiež môžu uplatňovať rôzne nezdaniteľné časti či daňové bonusy a nemajú povinnosť viesť účtovníctvo.

Pokiaľ si potom živnostníci účtovníctvo predsa len vedú, môžu ho pohodlne zvládnuť sami s pomocou vhodného nástroja. Tu môžeme spomenúť napríklad online fakturačný program iDoklad, vďaka ktorému môžete mať všetky účtovné doklady prehľadne na jednom mieste. To isté samozrejme platí aj v prípade, ak sa ako SZČO rozhodnete viesť daňovú evidenciu či uplatňovať spomínané paušálne výdavky.

Oproti tomu sú s. r. o. s výnosmi najviac 100 000 eur povinné platiť nielen 10 % daň z príjmov (prípadne 21 % alebo až 24 % pri vyšších výnosoch), ale rovnako aj 7 % zrážkovú daň z vyplatených podielov na zisku spoločníkov. Počítajte aj s povinnosťou viesť podvojné účtovníctvo a pravidelne uverejňovať tzv. účtovnú závierku, ktorej súčasťou je aj súvaha a výkaz ziskov a strát za dané účtovné obdobie.

Zvládnuť výsledný objem účtovnej agendy je prakticky nereálne, vo výsledku sa tak nezaobídete bez vlastnej alebo externej účtovníčky. Schopný/á účtovník/účtovníčka vám ale na druhú stranu môže ušetriť nemalé peniaze prostredníctvom daňovej optimalizácie, kedy môžete úplne legálne svoj základ dane z príjmov znížiť.

Článek Výhody a nevýhody s. r. o.: sú na tom lepšie spoločníci alebo živnostníci? se nejdříve objevil na iDoklad faktúry online.