Ako na dane, keď máte podnikanie ako vedľajšiu činnosť

Musíte poznať všetky svoje príjmy. Na výdavky môžete uplatniť paušál

Na vyplnenie daňového priznania so živnosťou popri zamestnaní musíte poznať výšku všetkých svojich príjmov z podnikania za rok, za ktorý daňové priznanie k dani z príjmov podávate. Preto si evidujte všetky svoje príjmové doklady.

Pokiaľ si len privyrábate a máte preto málo odberateľov, môžete si všetko evidovať zadarmo v iDoklade.

Okrem príjmov z podnikania patria do daňového priznania aj príjmy zo zamestnania. Preto potrebujete od svojho zamestnávateľa potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti.

Svoje náklady si evidovať nemusíte. Môžete jednoducho uplatniť výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Podmienkou je, že nie ste platiteľom DPH, resp. môžete ním byť iba časť zdaňovacieho obdobia. Aktuálna výška paušálnych výdavkov je:

• 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, maximálne však 20 000 eur ročne a
• 60 % z príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, maximálne však 20 000 eur ročne.

K vypočítanej výške paušálnych výdavkov je potom možné v daňovom priznaní pripočítať aj zaplatené odvody na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, ktoré ste povinný platiť v súvislosti príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Ak sú vaše náklady na podnikanie vyššie ako jednotlivé limity, odporúčame uplatniť skutočné výdavky. V prípade vedľajšej činnosti sa ale väčšinou do limitov pohodlne zmestíte a ušetríte si náročnú administratívu. Prečítajte si, či sa vám oplatí uplatniť skutočné výdavky alebo paušálne percentom z príjmov.

Nezabudnite na sociálne poistenie

Ako SZČO máte povinnosť odvádzať štátu sociálne a zdravotné poistenie. V prípade sociálneho poistenia sa platby líšia v prvom a ďalších rokoch podnikania.

• V prvom roku podnikania sociálne poistenie platíte až od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste začali podnikať. Zatiaľ ho platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, z ktorého vypočítaná výška sociálneho poistenia v roku 2026 činí sumu 131,34 eura. Či vám vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov, to sa bude prvýkrát posudzovať podľa vašich príjmov až po podaní vášho prvého daňového priznania. Konkrétne, po začatí podnikania povinnosť platiť sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu budete mať minimálne do 30. júna (resp. do 30. septembra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom ste začali podnikať.
• V ďalších rokoch podnikania vám už potom môže vzniknúť povinnosť platiť sociálne poistenie aj z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov. Závisí to od výšky vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedených vo vašom daňovom priznaní. Povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov vám vznikne od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) vtedy, ak výška vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok presiahne určitú hranicu, ktorá sa každoročne mení. Napríklad povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z ich skutočných príjmov vzniká od 1. júla 2026 (resp. od 1. októbra 2026, ak mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) tým SZČO, ktoré za kalendárny rok 2025 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 9 144 eur. Minimálna výška sociálneho poistenia v roku 2026 je v tomto prípade 303,11 eura. Vznik povinnosti platiť sociálne poistenie vám oznámi Sociálna poisťovňa spolu s výškou sociálneho poistenia a údajmi potrebnými na jeho úhradu.

A tiež zdravotné

Ako SZČO už v prvom roku živnosti popri zamestnaní odvody do zdravotnej poisťovne musíte platiť vo forme preddavkov na zdravotné poistenie.

Výhodou podnikania popri zamestnaní je však to, že sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie zdravotného poistenia. Znamená to, že so živnosťou popri zamestnaní platíte preddavky na zdravotné poistenie vždy vo výške vypočítanej z vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. A to aj vtedy, keď je takto vypočítaná výška preddavku na zdravotné poistenie nižšia ako minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie. Len pre úplnosť dodávame, že v roku 2026 je minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie 121,92 eura.

Pre určenie výšky preddavku na zdravotné poistenie sú rozhodujúce vaše príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, v ktorom sa platia preddavky.

Napríklad pre určenie výšky preddavku na zdravotné poistenie v roku 2026 sú rozhodujúce príjmy z roku 2024. A keď ešte len začínate s podnikaním, tak vám zdravotná poisťovňa nemá z akých príjmov výšku preddavku na zdravotné poistenie vypočítať. Okrem toho, ako už bolo spomenuté, sa na vás nevzťahuje ani minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie, pretože ste zároveň aj zamestnancom.

Preto si môže začínajúca SZČO podnikajúca popri zamestnaní určiť výšku preddavku na zdravotné poistenie sama. Dajte si však pozor na to, že ak si určíte výšku preddavku na zdravotné poistenie nízku (napríklad nulovú), tak vám môže vzniknúť ako výsledok ročného zúčtovania zdravotného poistenie nedoplatok.

Ako je to teda so živnosťou popri zamestnaní a odvodmi do zdravotnej poisťovne:

• V prvom roku podnikania ste povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie, nevzťahuje sa na vás ich minimálna výška a preto si ju môžete určiť sami, teda môžu byť aj nulové.
• V druhom roku podnikania ste naďalej povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie vo výške, ktorú si môžete určiť sami. V tomto roku vám však vaša zdravotná poisťovňa na základe daňového priznania podaného za prvý rok podnikania vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenie, ktorého výsledkom bude buď nedoplatok, alebo preplatok. V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia bude na základe vašich príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutých v prvom roku podnikania vypočítaná aj výška preddavkov na zdravotné poistenie. V tejto výške budete preddavky na zdravotné poistenie platiť od nasledujúceho kalendárneho roka, teda od tretieho roku podnikania.
• V ďalších rokoch podnikania platíte preddavky na zdravotné poistenie vo výške vypočítanej v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Naďalej sa na vás nevzťahuje minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie. Aj v tomto roku vám zdravotná poisťovňa na základe daňového priznania podaného za predchádzajúci kalendárny rok vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť nedoplatok alebo preplatok. Okrem toho v ňom bude určená výška preddavku na zdravotné poistenie na nasledujúci kalendárny rok. A celý tento kolobeh sa každoročne opakuje.

A čo systém eKasa?

Nezabudnite tiež zistiť, či vaše podnikanie podlieha zákonu o evidencii tržieb. Pokiaľ prijímate tržbu v hotovosti (alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť, napríklad platobnými kartami alebo poukážkami), systém pre pokladnice, eKasa sa vás týka. Tržbu v hotovosti ste v takomto prípade povinný evidovať v systéme pre pokladnice eKasa prostredníctvom pokladnice eKasa. Evidujete ale len platby v hotovosti. Ak nechcete riešiť systém pre pokladnice eKasa, prijímajte len bezhotovostné platby. Faktúra hradená v hotovosti systému pre pokladnice eKasa podlieha.

Existujú však aj výnimky, kedy tržba v hotovosti systému pre pokladnice eKasa a evidovaniu v pokladnici eKasa nepodlieha. Ide napríklad o výnimky uvedené v § 3 ods. 2.