SZČO dôchodca: aké pravidlá pre vás platia

Ak na dôchodku s podnikaním začínate nanovo, prihláste sa na živnostenský úrad.

Platia pre vás podobné pravidlá ako pre ďalšie SZČO, ktoré majú podnikanie ako vedľajšiu činnosť (napr. študentov, rodičov na rodičovskej dovolenke alebo zamestnancov, ktorí si podnikaním privyrábajú). Zo zárobkov v podnikaní odvádzate daň z príjmov a podávate daňové priznanie. Ak vaše zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahnu 100 000 eur, tak z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti odvediete 15 % daň z príjmov, ak túto sumu presiahnu, tak to bude:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 je to suma 43 983,32 eura),
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 154,8-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 je to suma 60 349,21 eura),
• 30 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 212,4-násobok sumy platného životného minima a nepresiahne 264-násobok sumy platného životného minima (pre príjmy za rok 2026 je to suma 75 010,32 eura),
• 35 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 264-násobok sumy platného životného minima.

Do daňového priznania medzi svoje príjmy neuvádzate starobný dôchodok – ten je od dane z príjmov oslobodený.

V daňovom priznaní si však dajte pozor na to, že ako dôchodca nemáte nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si nemôžete v daňovom priznaní uplatniť, ak ste boli k 1. januáru príslušného roka poberateľom dôchodku alebo vám bol dôchodok priznaný spätne k 1. januáru príslušného roka alebo k 1. januáru predchádzajúcich rokov. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si môžete uplatniť jedine v prípade, že je jej suma vyššia ako suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v príslušnom roku, a to vo výške rozdielu medzi nimi.

Dôchodca SZČO a zdravotné poistenie

Ako podnikajúci dôchodca v kalendárnom roku, v ktorom ste začali podnikať, a ani v nasledujúcom kalendárnom roku nemusíte platiť preddavky na zdravotné poistenie. Ich výšku si môžete určiť sami a môže byť aj nulová. Po prvom roku podnikania podáte na jar daňové priznanie, na jeseň vám zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie a zdravotné poistenie doplatíte spätne.

Jeho výška sa odvíja od vašich reálnych príjmov. Sadzba je 16 % z vymeriavacieho základu. Ten u SZČO predstavuje podiel základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutého v minulom roku, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie, a koeficientu 1,486.

Od 1. januára tretieho kalendárneho roku podnikania začnete platiť mesačné preddavky na zdravotné poistenie. Oproti SZČO, ktoré vykonávajú podnikanie ako hlavnú činnosť, máte veľkú výhodu. Aj keď si SZČO v daný mesiac nič nezarobí, musí platiť aspoň minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý pre rok 2026 činí 121,92 eura mesačne. Vás ako dôchodcu sa minimálny vymeriavací základ a teda ani minimálny preddavok na zdravotné poistenie netýka, odvádzate ho podľa svojich reálnych príjmov za minulý rok.

Ak sú vaše príjmy nízke, môže sa stať, že mesačne na zdravotnom poistení zaplatíte napríklad len niekoľko desiatok eur.

Dôchodca SZČO a sociálne poistenie

Povinné sociálne poistenie vám ako podnikajúcemu dôchodcovi (rovnako ako iným SZČO) vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste začali podnikať. Na začiatku podnikania budete platiť sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2026 je to suma 396,24 eura. Následne, po podaní vášho prvého daňového priznania k dani z príjmov dôchodcu ako SZČO, platby sociálneho poistenia závisia od vašich hrubých príjmov. Pokiaľ váš hrubý príjem za predchádzajúci kalendárny rok nepresiahne rozhodujúcu sumu, sociálne poistenie naďalej platíte vo výške určenej z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Rozhodujúca suma sa každý rok mení. Pre príjmy za rok 2025 a vznik povinného sociálneho poistenia vypočítavaného z riadneho vymeriavacieho základu v roku 2026 je to suma 9 144 eur. Ak ju vaše príjmy prekročia, bude sa vám sociálne poistenie vypočítavať z vašich skutočných príjmov a bude sa na vás vzťahovať aj tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ, ktorý je v roku 2026 v sume 914,40 eura.

Tento limit si strážte. Pokiaľ ho prekročíte len o trochu, je to pre vás nevýhodné. Sociálne poistenie vám odhryzne časť zisku. Na druhej strane vám ale dôchodkové poistenie zvýši dôchodok. Ak limit prekročíte o veľa (t. j. aj po odpočítaní sociálneho poistenia si zarobíte viac), môže to pre vás byť výhodné. Spočítajte si rôzne scenáre, napríklad v tejto kalkulačke, aby ste vedeli, čo sa vám oplatí.

Predčasný starobný dôchodok a podnikanie na SZČO

Ak ste v predčasnom starobnom dôchodku, platí pre vás niekoľko jedno veľké obmedzenie. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vám totižto zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia povinne dôchodkovo poistenej SZČO. A ako už bolo spomenuté, týmto dňom je prvý deň šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého ste začali podnikať. Prvých šesť kalendárnych mesiacov by ste teda ešte mohli podnikať a Sociálna poisťovňa by vám výplatu predčasného starobného dôchodku nezastavila. Ak by vám potom povinné sociálne poistenie vzniklo, tak po skončení podnikania a tým pádom aj povinného sociálneho poistenia vám nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku opätovne vznikne. Akonáhle nastúpite do riadneho starobného dôchodku, toto obmedzenie sa vás už netýka a môžete podnikať bez toho, aby povinné sociálne poistenie malo vplyv na výplatu vášho riadneho starobného dôchodku.