Dôchodkové poistenie SZČO: koľko zaplatíte pri prevádzkovaní podnikania ako hlavnej a vedľajšej činnosti

Ako SZČO odvádzate každý mesiac preddavky na zdravotné poistenie. Sociálne poistenie platíte povinne od šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania alebo si navyše k tomu sociálne poistenie platíte aj na dobrovoľnej báze.

Štát poistenie zhromažďuje v štátnom rozpočte a potom zo zdravotného poistenia platí prevádzku nemocníc a zdravotnú starostlivosť. Zo sociálneho poistenia vypláca:

• starobné dôchodky a invalidné dôchodky,
• vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky,
• dávky v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania,
• dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti,
• dávky v prípade pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania,
• dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Povinné dôchodkové poistenie pre SZČO

Za všetkých zamestnancov platí sociálne poistenie ich zamestnávateľ, zatiaľ čo ako SZČO si ho platíte povinne sami alebo si ho navyše k tomu platíte aj dobrovoľne.

V rámci povinného sociálneho poistenia povinne platíte prvé dve zložky sociálneho poistenia – teda dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie.

SZČO vzniká povinné sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Spočiatku povinné sociálne poistenie platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Po podaní daňového priznania SZČO povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jej skutočných príjmov vznikne vtedy, ak boli jej príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci rok vyššie, než je rozhodujúca suma. Pre príjmy za rok 2025 je táto rozhodujúca suma 9 144 eur. Ak ju neprekročíte, sociálne poistenie ste naďalej povinný platiť z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. SZČO, ktorá túto rozhodujúcu sumu príjmov prekročila, vzniká povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jej skutočných príjmov od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako rozhodujúca suma.

Či už si budete platiť povinné sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu alebo z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov, môžete si ho navyše k tomu platiť aj dobrovoľne. Ako SZČO s povinným dôchodkovým a nemocenským poistením si navyše k nemu môžete platiť dobrovoľne len dobrovoľné dôchodkové poistenie, len dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, alebo kombináciu dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti.

Povinnosti SZČO vo vzťahu k sociálnemu poisteniu

Pokiaľ prevádzkujete samostatnú zárobkovú činnosť, k Sociálnej poisťovni máte:

• povinnosť oznámiť prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodov uvedených v (okrem prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti) a § 26 ods. 4 písm. b) až e) zákona o sociálnom poistení,
• povinnosť oznámiť vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodov uvedených v (platí len pre SZČO, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť, na výkon ktorej sa nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu),
• povinnosť platiť poistné.

Ako často sa poistné platí

Ako podnikatelia odvádzate povinné sociálne poistenie (to zahŕňa okrem platby nemocenského poistenia aj platbu dôchodkového poistenia) každý mesiac.

Vo frekvencii platenia sociálneho poistenia medzi podnikateľmi prevádzkujúcimi podnikanie ako hlavnú činnosť a vedľajšiu činnosť nie je žiaden rozdiel.

Od čoho závisí výška poistného

Pokiaľ ste na začiatku podnikania zadali v banke trvalý príkaz na dobu neurčitú, môžete sa pekne popáliť. Výška poistného na sociálne poistenie sa často mení, pretože sa odvíja od:

• dosiahnutého základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti – zisťuje sa z daňového priznania, z ktorého informácie dostane aj Sociálna poisťovňa,
• priemernej mesačnej mzdy v Slovenskej republike spred dvoch rokov, od ktorej sa odvíja tzv. „osobitný“ vymeriavací základ (z ktorého sa vypočítava suma poistného na začiatku podnikania a po podaní daňového priznania vtedy, ak vaše príjmy za predchádzajúci rok nepresiahnu rozhodujúcu sumu) a tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ (z ktorého sa vypočítava minimálna suma poistného po podaní daňového priznania vtedy, ak vaše príjmy za predchádzajúci rok presiahnu rozhodujúcu sumu).

Vymeriavací základ pre odvod poistného si ako SZČO môžete určiť sami len pre dobrovoľné sociálne poistenie, musíte pritom ale splniť limit pre minimálne odvody a dodržať hranicu maximálnych možných odvodov.

Sadzba dôchodkového poistenia

Pri SZČO je sadzba povinného sociálneho poistenia 33,15 % z vymeriavacieho základu (nižšie bližšie vysvetlíme), z toho 4,4 % na nemocenské poistenie, 18 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie a 4,75 % do rezervného fondu solidarity. Poistné platené na starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity tvoria spolu dôchodkové poistenie, ale vypočítavajú sa osobitne. Ak by k tomu SZČO chcela byť aj dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, tak je potrebné k tomuto povinnému sociálnemu poisteniu pripočítať aj 2 % na poistenie v nezamestnanosti.

Minimálne sociálne poistenie SZČO: podnikanie ako hlavná činnosť

V kalendárnom roku, v ktorom začnete vykonávať podnikanie ako hlavnú činnosť, platíte sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania. Spočiatku povinné sociálne poistenie platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2026 je to suma 396,24 eura a z nej vypočítané povinné sociálne poistenie činí 131,34 eura.

Povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov vám môže vzniknúť až od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom ste začali podnikať. Závisieť to bude od výšky vašich príjmov uvedených v podanom daňovom priznaní za prvý rok podnikania, či presiahnu alebo nepresiahnu tzv. rozhodujúcu sumu, ktorá je pre príjmy za rok 2025 vo výške 9 144 eur.

Ak vaše hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahnu 6-násobok priemernej mesačnej mzdy na Slovensku zistenej za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku posudzovania výšky povinného sociálneho poistenia, tak vám vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov. Napríklad pre posudzovanie výšky povinného sociálneho poistenia v roku 2026 sa do úvahy berú príjmy za rok 2025 a porovnávajú sa so 6-násobkom priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, čo je rozhodujúca suma vo výške 9 144 eur.

Ročný vymeriavací základ zistíte tak, že k svojmu základu dane z príjmov uvedenom v poslednom daňovom priznaní pripočítate zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie a výsledok vydelíte koeficientom 1,486. Pokiaľ ho ďalej vydelíte 12 a zaokrúhlite na eurocenty nadol, tak získate mesačný vymeriavací základ.

Napríklad pri ročných príjmoch 33 000 eur, paušálnych výdavkoch 60 % z príjmov (19 800 eur) a zaplatenom zdravotnom poistení 1 000 eur a sociálnom poistení 2 000 eur je základ dane z príjmov 10 200 eur. Vymeriavací základ, z ktorého sa počíta sociálne poistenie, je základ dane z príjmov neznížený o zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie vydelený koeficientom 1,486, teda 8 882,9071332436 eura [(10 200 eur + 1 000 eur + 2 000 eur) / 1,486]. Keď túto sumu vydelíte 12, získate mesačný vymeriavací základ, ktorý je v tomto prípade 740,24 eura (zaokrúhlenie nadol).

Ďalej si postrážte, či váš mesačný vymeriavací základ nie je nižší ako zákonom stanovený minimálny mesačný vymeriavací základ. Pre rok 2026 je minimálny mesačný vymeriavací základ 914,40 eura. Pokiaľ je váš mesačný vymeriavací základ nižší, než tento minimálny, nepočíta sa poistné z vášho reálneho základu, ale zo zákonom stanoveného minimálneho.

Minimálna výška sociálneho poistenia teda v roku 2026 činí 303,11 eura (4,4 % z 914,40 eura + 18 % z 914,40 eura + 6 % z 914,40 eura + 4,75 % z 914,40 eura). Jednotlivé zložky sociálneho poistenia sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Musíte ho uhradiť vždy, aj keď dosahujete stratu.

Maximálnym vymeriavacím základom pre platenie sociálneho poistenia je pre rok 2026 suma 16 764 eur. Ten na výpočet poistného použijete v prípade, keď je váš reálny vymeriavací základ pre platenie sociálneho poistenia vyšší (zaplatíte vlastne menej).

Minimálne sociálne poistenie SZČO: podnikanie ako vedľajšia činnosť

V sociálnom poistení nie je medzi prevádzkovaním podnikania ako hlavnej činnosti a vedľajšej činnosti žiadny rozdiel, ako je to v prípade zdravotného poistenia. Pokiaľ teda vykonávate svoje podnikanie ako vedľajšiu činnosť napríklad popri štúdiu, zamestnaní alebo dôchodku, platí pre vás to, čo sme uviedli vyššie pri prevádzkovaní podnikania ako hlavnej činnosti.

Aj vám vzniká povinné sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania. Najskôr ho platíte z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu, ktorým je 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2026 je to suma 396,24 eura a z nej vypočítané povinné sociálne poistenie činí 131,34 eura. V tejto sume budete platiť sociálne poistenie do 1. júla (resp. do 1. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom začnete podnikať.

Následne sa pri platení sociálneho poistenia, ktoré zahŕňa aj dôchodkové poistenie, orientujete podľa tzv. rozhodujúcej sumy, ktorá v roku 2026 (resp. pre príjmy za rok 2025) predstavuje 9 144 eur. Ak sú vašej hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti:

• nižšie, naďalej odvádzate sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu,
• vyššie, musíte začať odvádzať sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov a prihliadať pritom aj na minimálny mesačný vymeriavací základ.

Minimálny mesačný vymeriavací základ je aj pri prevádzkovaní podnikania ako vedľajšej činnosti v roku 2026 vo výške 914,40 eura a minimálne sociálne poistenie z neho vypočítané po zaokrúhlení jednotlivých zložiek sociálneho poistenia nadol je 303,11 eura.

Platenie sociálneho poistenia – ukážkový príklad

Skutočnosť, že neexistuje rozdiel pri platení sociálneho poistenia pri vykonávaní podnikania ako hlavnej a vedľajšej činnosti popisujeme na nižšie uvedenom príklade.

Peter v roku 2026 začal prevádzkovať podnikanie ako hlavnú zárobkovú činnosť ako účtovník.

Z toho dôvodu v prvom roku podnikania začal platiť od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu. Po skončení zdaňovacieho obdobia musel podať daňové priznanie k dani z príjmov, z ktorého údaje daňový úrad sprístupnil aj Sociálnej poisťovni na účely posúdenia výšky povinného sociálneho poistenia. Na základe podaného daňového priznania zistil, že jeho hrubé príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2026 presiahli rozhodujúcu sumu (9 720 eur pre príjmy za rok 2026). Od 1. júla 2027 mu vznikne povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jeho skutočných príjmov, čo mu oznámi aj Sociálna poisťovňa spolu s výškou sociálneho poistenia, ktorú bude povinný platiť.

Ak by sa však Peter rozhodol, že zo začiatku výkonu samostatnej zárobkovej činnosti zotrvá v súčasnom zamestnaní, než si bude istý stabilným príjmom, potom by bola jeho činnosť považovaná za vedľajšiu zárobkovú činnosť. Táto skutočnosť by však na vyššie uvedenom nič nemenila – od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci začatia podnikania by začal platiť sociálne poistenie z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu a ak by za rok 2026 presiahol rozhodujúcu sumu príjmov, bol by povinný od 1. júla 2027 platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z jeho skutočných príjmov nielen ako zamestnanec, ale už aj ako SZČO. O tomto by aj jeho informovala Sociálna poisťovňa.

V sociálnom poistení je teda rozhodujúce len to, akú výšku príjmov dosiahnete a nezáleží pri tom na tom, či podnikanie prevádzkujete ako hlavnú alebo vedľajšiu činnosť.

Výpočet starobného dôchodku

Pri výpočte starobného dôchodku pre SZČO sa vychádza predovšetkým z:

• doby poistenia (počet rokov, za ktoré ste odvádzali dôchodkové poistenie),
• vymeriavacieho základu pre platenie dôchodkového poistenia za jednotlivé minulé roky podnikania.

To znamená, že čím dlhšie odvádzate sociálne poistenie a čím vyšší máte vymeriavací základ, z ktorého sa počíta dôchodkové poistenie, tým vyšší budete mať v starobe dôchodok. Spočítať si informatívnu sumu dôchodku môžete po vstupe do Elektronického účtu poistenca na webových stránkach Sociálnej poisťovne.

Pokiaľ chcete vyšší dôchodok, musíte platiť vyššie sociálne poistenie. Povinne alebo dobrovoľne. Ak vám kvôli nízkym príjmom nevznikla povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov, prihláste sa na dobrovoľné sociálne poistenie a určite si vyšší vymeriavací základ a potom budete platiť vyššie sociálne poistenie.

Do kedy sa sociálne poistenie platí

Sociálne poistenie je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý poistenie platíte.

Poznámka: za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Avšak ak bola platba sociálneho poistenia na účet Sociálnej poisťovne pripísaná oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas za predpokladu, že pri platení bezhotovostným prevodom je ako deň prevodu uvedený posledný deň splatnosti poistného alebo pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Pokiaľ však sociálne poistenie neodvediete včas alebo odvediete v nižšej sume, zaplatíte penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy, a to za každý deň omeškania (odo dňa splatnosti poistného).

Pokiaľ je to možné, nenechávajte úhrady platieb sociálneho poistenia na poslednú chvíľu. Môžu vás nepríjemne zaskočiť vymerané penále. A ak sa s platbou poistného významne oneskoríte, verte, že dlžné čiastky naozaj nie sú zanedbateľné a nepríjemne vám narušia cash flow.

Platba dôchodkového poistenia SZČO

Spoločne s úhradou sociálneho poistenia, ktorého súčasťou je aj dôchodkové poistenie, uveďte vždy desaťmiestny variabilný symbol, ktorý vám Sociálna poisťovňa pridelí pri vzniku povinného sociálneho poistenia alebo pri prihlásení sa na dobrovoľné sociálne poistenie. Bez neho nebude Sociálna poisťovňa schopná platbu správne priradiť k vášmu poistnému účtu. Platbu poistného identifikujte aj správnym špecifickým symbolom, ktorý označuje obdobie, za ktorý sa platí poistné. Pri platbe sociálneho poistenia trvalým príkazom je možné špecifický symbol uviesť v tvare 88.

Uhradiť sociálne poistenie môžete:

• bezhotovostne na účet,
• poštovou poukážkou,
• cez platobnú bránu v Elektronickom účte poistenca,
• platobnou kartou v pobočke Sociálnej poisťovne.

Poistenie posielajte mesačne na bankový účet príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne.