Vyznajte sa s nami v termínoch, alebo kedy je doklad daňový, ako sa líši od dokladu o kúpe a čo je to pokladničný doklad?

Čo je daňový doklad?

Aj keď v aktuálne platnej legislatíve sa s pojmom „daňový doklad“ už nestretneme, tak tento pojem je v praxi používaný dodnes. V minulosti bol totižto v zákone o dani z pridanej hodnoty ako daňový doklad označovaný doklad vyhotovený platiteľom DPH pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby, čiže faktúra platiteľa DPH. V tomto zmysle tento pojem budeme používať aj v tomto článku.

Daňovým dokladom preto rozumieme faktúru, ktorej náležitosti podliehajú zákonu o DPH. Ten tiež stanovuje, že daňové doklady sú povinní vystavovať všetci platitelia DPH (a iné osoby len v osobitných prípadoch). Tu len pripomenieme, že platiteľom DPH sa môžete stať dvoma spôsobmi – dobrovoľne, alebo prekročením obratu 50 000 eur za kalendárny rok (platiteľom DPH sa stanete od 1. januára nasledujúceho roka), prípadne prekročením obratu 62 500 eur za kalendárny rok (platiteľom DPH sa stanete dodaním tovaru alebo služby, ktorým tento obrat prekročíte).

Zjednodušený a bežný daňový doklad

Z hľadiska zákona existujú dva druhy daňových dokladov – zjednodušený a bežný.

Prvý menovaný typ môžete vystaviť pri čiastkach do 100 eur vrátane DPH. Za zjednodušený daňový doklad sa považuje aj doklad vyhotovený pokladnicou eKasa (pokladničný doklad), ak cena tovaru alebo služby vrátane DPH nie je viac ako 400 eur. Okrem toho je za zjednodušený daňový doklad považovaný aj doklad vyhotovený tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, ak cena tovaru vrátane DPH uhradená elektronickým platobným prostriedkom nie je viac ako 400 eur.

Náležitosti zjednodušeného daňového dokladu sú nasledujúce:

1. meno a priezvisko predávajúceho alebo názov predávajúceho, adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým tovar alebo službu dodal,
2. poradové číslo faktúry,
3. dátum vyhotovenia faktúry,
4. dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
5. množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
6. základ DPH pre každú sadzbu DPH a zľavy a rabaty, ak nie sú zahrnuté v jednotkovej cene,
7. uplatnenú sadzbu DPH alebo oslobodenie od DPH,
8. výšku DPH spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Majte však na pamäti, že v niektorých prípadoch zjednodušený daňový doklad vystaviť nemožno. Ich zoznam nájdete v § 74 ods. 4 zákona o DPH.

Bežný daňový doklad potom okrem vyššie uvedených musí uvádzať aj nasledujúce:

1. meno a priezvisko kupujúceho tovaru alebo služby alebo názov kupujúceho tovaru alebo služby, adresa jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresa miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,
2. jednotkovú cenu bez DPH.

Daňový doklad môže mať listinnú alebo elektronickú podobu. S druhou menovanou formou vám pomôže fakturačný program iDoklad, s ktorého pomocou faktúru či iný daňový doklad vystavíte iba za niekoľko sekúnd. Stačí len vyplniť IČO zákazníka alebo si ho nájsť v adresári, zadať predmet faktúry a iDoklad zvyšok informácií doplní za vás. Program si poradí so všetkými druhmi dokladov, automaticky prepočítava cudzie meny a v neposlednom rade tiež zaistí, že je všetko v súlade s aktuálnou legislatívou.

Pokladničný doklad

Ďalším často používaným pojmom je pokladničný doklad. V súvislosti s ním môžeme hovoriť o dvoch podobách pokladničných dokladov:

• tých, ktoré musia byť vyhotovené pokladnicou eKasa a
• tých, ktoré nemusia byť vyhotovené pokladnicou eKasa.

Vyhotovený pokladnicou eKasa musí byť pokladničný doklad vtedy, ak ho vyhotovuje podnikateľ v súvislosti s tržbou prijatou v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami, ktoré nahrádzajú hotovosť (napríklad platobnou kartou, stravnými lístkami alebo poukážkou). Z tejto povinnosti existuje niekoľko výnimiek. Povinné náležitosti pokladničného dokladu vyhotoveného pokladnicou eKasa uvádza § 8 zákona o evidencii tržieb.

Vo všetkých ostatných prípadoch môže byť pokladničný doklad vyhotovený aj iným spôsobom, napríklad ručným vypísaním papierového tlačiva alebo vytlačením z počítača. Môže ísť napríklad o situáciu, kedy dochádza k výdavku hotovosti z pokladnice u podnikateľa aj nepodnikateľa, k tržbe prijatej v hotovosti u nepodnikateľa alebo k tržbe prijatej v hotovosti u podnikateľa, ktorá však na základe výnimky nepodlieha evidencii prostredníctvom pokladnice eKasa.

Pokladničný doklad sa vystavuje v prípade výdavku hotovosti z pokladnice alebo príjmu hotovosti do pokladnice. V závislosti na smere transakcie sa potom jedná o výdavkový pokladničný doklad alebo príjmový pokladničný doklad.

V prípade, že podnikateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri tržbe prijatej v hotovosti od spotrebiteľa vyhotovuje pokladničný doklad pomocou pokladnice eKasa, tak tento pokladničný doklad je zároveň aj daňovým dokladom a dokladom o kúpe.

Doklad o kúpe

Ako názov napovedá, doklad o kúpe potvrdzuje kúpu tovaru alebo služby. Predávajúci je povinný ho odovzdať spotrebiteľovi pri kúpe tovaru alebo poskytnutí služby.

Náležitosti dokladu o kúpe zákon o ochrane spotrebiteľa bližšie nešpecifikuje, ale v súvislosti s povinnosťou obchodníka odovzdať spotrebiteľovi potvrdenie o úhrade ceny odkazuje na náležitosti vyššie spomínaného daňového dokladu podľa zákona o DPH a pokladničného dokladu podľa zákona o evidencii tržieb.

V mnohých prípadoch daňový doklad a pokladničný doklad plnia rovnaký účel ako doklad o kúpe a môžeme ich vtedy považovať za synonymá. Majte ale na pamäti, že to tak nie je vždy. Ako totiž bolo vyššie povedané, daňové doklady vydávajú iba platitelia DPH. Ak sa radíte medzi neplatiteľov DPH, tak daňové doklady podľa zákona o dani z pridanej hodnoty nevydávate (okrem osobitných prípadov). Z vyššie povedaného tiež vyplýva, že v takýchto dokladoch neuvádzate sadzbu ani výšku DPH. Podobne v prípade, ak vám spotrebiteľ neplatí v hotovosti alebo iným platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť, tak mu pokladničný doklad neodovzdávate. V týchto prípadoch je dokladom o kúpe najčastejšie faktúra vystavená neplatiteľom DPH.

Ako to teda s tými dokladmi vlastne je?

Aby sme zhrnuli predchádzajúce riadky, ukážeme si teraz vzájomný vzťah všetkých vyššie použitých pojmov, t. j. daňový doklad, doklad o kúpe a pokladničný doklad:

• daňový doklad je používaný platiteľmi DPH a má podobu faktúry,
• doklad o kúpe vydáva predávajúci spotrebiteľovi pri kúpe tovaru alebo poskytnutí služby,
• pokladničný doklad potom označuje doklad potvrdzujúci výdavok hotovosti z pokladnice alebo príjem hotovosti do pokladnice.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, za určitých okolností môže jeden doklad plniť funkciu dvoch alebo všetkých troch spomínaných dokladov zároveň.