Študent a živnosť: Aké povinnosti máte, ak podnikáte popri štúdiu ako SZČO

Kto môže podnikať

Založiť živnosť si môže každý, kto:

• dosiahol vek 18 rokov,
• je spôsobilý na právne úkony,
• je bezúhonný,
• spĺňa požiadavky na odbornú spôsobilosť podľa druhu podnikania (u remeselných a viazaných živností).

Študenti vyšších ročníkov strednej školy, prípadne študenti vysokých škôl najčastejšie prevádzkujú voľné živnosti. Tam patrí napr. fotenie, IT služby, marketing alebo tvorba grafických návrhov.

Čo potrebujete na založenie živnosti ako študent

Navštívte najbližší živnostenský úrad v mieste svojho bydliska a ohláste živnostenské podnikanie. Vezmite si so sebou:

• doklad totožnosti (občiansky preukaz),
• peniaze na úhradu správneho poplatku vo výške 7 eur za každú voľnú živnosť a 22 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť,
• doklady preukazujúce vašu odbornú spôsobilosť v prípade remeselnej alebo viazanej živnosti,
• vyplnený formulár, ktorý dostanete na úrade (alebo si ho môžete stiahnuť online),
• alebo alternatívne všetky potrebné údaje oznámite zamestnancovi živnostenského úradu ústne.

V minulosti ste na živnostenský úrad museli prísť aj s výpisom z registra trestov. Ten už dnes nepotrebujete – úrad si ho zaistí sám. Do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpis z registra trestov budú doručené, vám živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení (predtým živnostenský list) a pridelí vám identifikačné číslo organizácie (IČO).

Ohlásiť živnosť však môžete aj elektronicky, prostredníctvom portálu www.slovensko.sk, kde vyplníte tiež formulár na ohlásenie živnosti a celú žiadosť spolu s prípadnými prílohami podpíšete kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pri elektronickom ohlásení živnosti sa za voľnú živnosť neplatí žiadny poplatok a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť je poplatok polovičný, teda 11 eur.

Informujte všetky úrady naraz

Pokiaľ sa chcete vyhnúť behaniu po úradoch, vyplňte vo formulári na ohlásenie živnosti časť týkajúcu sa obchodného mena zdravotnej poisťovne. Vďaka takto kompletne vyplnenému formuláru zaistíte, že údaje z neho dostanú aj nasledujúce inštitúcie:

• živnostenský úrad,
• daňový úrad,
• zdravotná poisťovňa.

Daňové priznanie a nezdaniteľné časti základu dane

Ako SZČO daň z príjmov neodvádzate každý mesiac. V priebehu roka vystavujete faktúry, evidujete si výšku príjmov a prípadne aj výdavkov (pomocou výpisov z bankového účtu, pokladničných dokladov, faktúr a podobne). Pokiaľ uplatňujete paušálne výdavky percentom z príjmov, stačí vám iba evidencia príjmov, zásob a pohľadávok.

Tip: Faktúry môžete vystavovať a evidovať pohodlne aj z mobilu pomocou aplikácie iDoklad.

Daň odvediete jednorazovo pri podaní daňového priznania. Fyzické osoby (SZČO) podávajú daňové priznanie vždy za uplynulý kalendárny rok. Na vyčíslenie dane z príjmov potrebujete poznať svoj základ dane z príjmov. Ten zistíte tak, že od celkových príjmov z podnikania odpočítate výdavky. Z tejto sumy daňovému úradu odvediete daň z príjmov vo výške 15 % za predpokladu, že vaše zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu sumu 100 000 eur. Ak by ste túto hranicu zdaniteľných príjmov presiahli, tak môžete v závislosti od výšky dosiahnutého základu dane z príjmov platiť 19 %, 25 %, 30 % alebo až 35 % daň z príjmov.

Napr. za rok 2026 ste dosiahli príjmy v hodnote 5 000 eur. Ako fotograf si uplatňujete výdavky percentom z príjmov (v tomto prípade 60 %), tzn. výdavky sú 3 000 eur. Základ dane z príjmov je 2 000 eur a vám vzniká daňová povinnosť vo výške 300 eur (2 000 eur × 0,15).

Skutočne ale túto sumu daňovému úradu zaplatíte? Nie.

Od vypočítaného základu dane z príjmov si v daňovom priznaní môžete odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v roku 2026 je 5 966,73 eura a môžete si ju uplatniť v plnej výške bez ohľadu na to, koľko mesiacov ste podnikali.

Od základu dane z príjmov si môžete odpočítať aj ďalšie nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré máte nárok – napríklad nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo nezdaniteľnú časť základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt.

Aby vám vznikla za rok 2026 daňová povinnosť, musíte dosiahnuť základ dane z príjmov vyšší ako 5 966,73 eura za rok. Ak taký základ dane z prímov nedosiahnete, tak po uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 5 966,73 eura vychádza výsledná daňová povinnosť nulová.

Po prekročení tohto limitu vám vznikne povinnosť zaplatiť daň. Tá sa platí jednorazovo na osobitné číslo účtu daňového úradu spoločne s podaním daňového priznania:

• bezhotovostne prevodom na účet,
• bezhotovostne platobnou kartou,
• v hotovosti poštovým poukazom.

SZČO študent: zdravotné poistenie

Začatie samostatnej zárobkovej činnosti musíte svojej zdravotnej poisťovni oznámiť najneskôr do 8 dní. Za deň začatia sa považuje už dátum ohlásenia živnosti, nie dátum prvej uskutočnenej zákazky, keďže oprávnenie prevádzkovať živnosť vám vzniká už odo dňa ohlásenia živnosti. Avšak ak vo formulári na ohlásenie živnosti vyplníte príslušnú časť týkajúcu sa obchodného mena zdravotnej poisťovne, tak začatie samostatnej zárobkovej činnosti svojej zdravotnej poisťovni oznámiť nie je potrebné, vykoná to namiesto vás živnostenský úrad.

Až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania mesačné preddavky na zdravotné poistenie platiť nemusíte. Keďže ste študent a zdravotné poistenie za vás platí štát, tak u vás dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia a výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie si na začiatku podnikania môžete určiť ľubovoľnú, teda aj nulovú. Po podaní prvého daňového priznania vám vaša zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. Pri nulových preddavkoch na zdravotné poistenie počítajte skôr s nedoplatkom. V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia vám bude stanovená aj výška mesačných preddavkov na zdravotné poistenie na kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom ste svoje prvé daňové priznanie podali.

Vymerané mesačné preddavky na zdravotné poistenie platíte najneskôr do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Napr. odvody za september zaplatíte najneskôr do 8. októbra.

Sadzba poistného je 16 % a počíta sa z nasledujúceho vzorca: (základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti + zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie) / počet mesiacov vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v príslušnom roku / koeficient 1,486. Pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti ako vedľajšej činnosti popri štúdiu sa vás netýkajú minimálne odvody stanovené zákonom. To znamená, že výška poistného sa vo vašom prípade odvíja od dosiahnutého základu dane. Pokiaľ budete dosahovať nízke príjmy, môže sa stať, že na poistnom zaplatíte zanedbateľné čiastky.

Pozor – pokiaľ po ukončení strednej školy ďalej nepokračujete na vysokej škole, tak musíte začať platiť ako SZČO preddavky v minimálnej výške 121,92 eura mesačne (pre rok 2026) už za september. Štát vás totiž už nepovažuje za nezaopatrené dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie a prestáva za vás platiť zdravotné poistenie. Ak pokračujete v štúdiu na vysokej škole, ďalej platíte preddavky stanovené z ročného zúčtovania zdravotného poistenia bez zmeny.

Pokiaľ po ukončení strednej školy nepokračujete v štúdiu na vysokej škole a v priebehu roka potom nastúpite do zamestnania na pracovný pomer, prípadne dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a zamestnávateľ za vás bude hradiť zdravotné poistenie, odpadá vám povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie v ich minimálnej mesačnej výške.

O zmene svojho obchodného mena, bydliska, identifikačného čísla organizácie a čísla bankového účtu musíte informovať zdravotnú poisťovňu najneskôr do 8 dní.

SZČO študent: sociálne poistenie

Počas štúdia za vás štát neplatí sociálne poistenie, tzn. doba štúdia sa nezahŕňa do výpočtu starobného dôchodku. Sociálnej poisťovni ani nemusíte oznámiť váš štart podnikania.

Sociálne poistenie sa skladá z:

• dôchodkového poistenia,
• nemocenského poistenia,
• poistenia v nezamestnanosti,
• úrazového poistenia,
• garančného poistenia.

Ako SZČO sa vás však môže týkať len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie. Ak vám vznikne povinné dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie, môžete si k nim dobrovoľne navyše platiť aj poistenie v nezamestnanosti.

Povinné sociálne poistenie SZČO vám vzniká od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom ste začali podnikať. Dovtedy žiadne sociálne poistenie neplatíte podobne ako pri zdravotnom poistení. Jeho výška sa zatiaľ počíta z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu a v roku 2026 činí sumu 131,34 eura mesačne. Ak následne pri podaní prvého daňového priznania zákonom stanovenú hranicu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (suma 9 144 eur platí pre príjmy za rok 2025):

• prekročíte, sociálne poistenie začnete platiť od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, v ktorom ste svoje prvé daňové priznanie podali, už z vymeriavacieho základu vypočítavaného z vašich skutočných príjmov. Výšku sociálneho poistenia vám vypočíta a oznámi Sociálna poisťovňa, avšak bude sa na vás vzťahovať aj tzv. „riadny“ minimálny vymeriavací základ, z ktorého minimálna mesačná výška sociálneho poistenia v roku 2026 je 303,11 eura. Sociálne poistenie odvádzajte do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý ho odvádzate;
• neprekročíte, sociálne poistenie naďalej platíte vo výške vypočítanej z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu a povinnosť platiť sociálne poistenie v inej výške sa u vás bude znovu posudzovať až po podaní ďalšieho daňového priznania.

Termíny pre podanie daňového priznania

Na záver si postrážte termín pre podanie daňového priznania k dani z príjmov. Daňové priznanie podajte a daň zaplaťte (platí sa vždy za rok spätne) najneskôr:

• do 31. marca, ak nebudete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania,
• do 30. júna, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a ak súčasťou vašich príjmov nebudú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí,
• do 30. septembra, ak budete mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a ak súčasťou vašich príjmov budú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Ak však koniec vyššie uvedenej lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Za deň úhrady sa považuje pri bezhotovostných prevodoch z účtu deň, keď bola platba odpísaná z vášho účtu, a pri platbe v hotovosti poštovým poukazom deň, keď pošta hotovosť prevzala.

V prípade záujmu o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je potrebné daňovému úradu poslať oznámenie ešte pred uplynutím riadnej lehoty na podanie daňového priznania.