Kto musí (a kto nemusí) podávať daňové priznanie?

Kto podáva daňové priznanie?

Podľa § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov (ZDP) musí daňové priznanie podať každý, koho ročné zdaniteľné príjmy presiahli 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V súvislosti s podávaním daňového priznania za rok 2025 táto hranica činí sumu 2 876,90 eura. Do tejto hranice príjmov sa nezapočítavajú príjmy oslobodené od dane, príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, ani príjmy zdanené zrážkou podľa osobitného ustanovenia (§ 43 ZDP), ak sa daňovník pri niektorých príjmoch zdaňovaných zrážkou daň vyberanú zrážkou nerozhodol považovať za preddavok na daň. Povinnosť podať daňové priznanie sa vzťahuje aj na tých, ktorí síce limit nepresiahli, ale vykázali daňovú stratu.

Hoci základné pravidlo platí pre všetkých, každá skupina má svoje špecifiká – inak riešia priznanie SZČO, zamestnanci, študenti, dôchodcovia alebo rodičia na materskej. V ďalších sekciách sa pozrieme na to, čo presne platí pre vás.

SZČO (podnikatelia na živnostenský list)

Pokiaľ podnikáte ako SZČO, daňovému priznaniu sa väčšinou nevyhnete. Ale sú aj situácie, kedy ho podávať nemusíte.

Kedy nemusíte ako SZČO podávať daňové priznanie?

• Vaše ročné príjmy nepresiahli 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (za rok 2025 je to suma 2 876,90 eura) a nedosiahli ste stratu – napr. ste začali podnikať na konci roka a nedosiahli ste také vysoké príjmy alebo ste podnikali v malom rozsahu na rodičovskej dovolenke alebo na dôchodku.
• V danom roku ste nevykázali žiadne príjmy, ani výdavky – napr. ste v tomto roku mali pozastavenú živnosť a nevystavili žiadne faktúry.

Zamestnanci

Väčšina zamestnancov si s daňovým priznaním nemusí lámať hlavu – o všetko sa postará zamestnávateľ. Ale v niektorých prípadoch je predsa len potrebné ho podať.

Daňové priznanie ste povinný podať aj vtedy, ak ste v uplynulom roku mali len príjmi zo zamestnania presahujúce 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (za rok 2025 je to suma 2 876,90 eura), ak:

• plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane (tzn. zamestnávateľ za vás počas roka neodvádzal daňovému úradu daň),
• plynú zo zdrojov v zahraničí (napr. ste boli zamestnaný v zahraničí s výnimkou prípadu, že ste boli zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov a vaše príjmy boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie),
• nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň pretože vaša mzda spočívala úplne alebo čiastočne v nepeňažnom plnení, z ktorého nebolo možné zraziť daň,
• nepožiadali ste zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti,
• požiadali ste zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložili ste mu do 15. februára všetky doklady potrebné na jeho vykonanie alebo ste povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že vám bol vyplatený predčasný výber z doplnkového dôchodkového sporenia a v predchádzajúcich rokoch ste si uplatnili nezdaniteľnú časť základu dane v podobe príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie,
• ste príslušníkom Slovenskej informačnej služby, profesionálnym vojakom alebo zamestnancom Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktorého pracovnoprávne vzťahy alebo obdobné pracovné vzťahy upravujú osobitné predpisy a nepožiadali ste o vykonanie ročného zúčtovania zamestnávateľa, ktorý vás zamestnáva.

Pokiaľ si nie ste istí, či sa vás podanie daňového priznania týka, overte si to v mzdovej učtárni svojho zamestnávateľa alebo na finančnej správe.

Študenti a brigádnici

Ste študent a premýšľate, či sa vás týka daňové priznanie? Podajte ho v týchto prípadoch (uvádzame len tie najbežnejšie situácie):

• Pracovali ste na viacerých brigádach zároveň – Mali ste viac zamestnávateľov v priebehu predchádzajúceho roka a tí vám strhávali preddavkovú daň, ale žiadny z nich vám nevykonal ročné zúčtovanie, prípadne ste jedného z nich o jeho vykonanie požiadali, ale nedali ste mu doklady o príjmoch od iných zamestnávateľov.
• Podnikáte ako SZČO – Vzťahuje sa na vás rovnaká povinnosť ako na ostatných podnikateľov, takže pokiaľ nespadáte do výnimiek týkajúcich sa nepresiahnutia hranice príjmov a nevykázania daňovej straty, daňové priznanie musíte podať.
• Vaše príjmy presiahli 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka – Patria sem napríklad prenájom nehnuteľností, autorské odmeny, príjmy z predaja cenných papierov alebo z predaja kryptomien.
• Pracovali ste v zahraničí – Ak váš príjem zo zamestnania nebol zdanený na Slovensku, musíte ho uviesť v daňovom priznaní.

Daňové priznanie sa môže brigádnikom oplatiť

Ak ste u svojho zamestnávateľa nepodpísali vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a zamestnávateľ vám automaticky strhával preddavky na daň z príjmov z vyššej zdaniteľnej mzdy. Prípadne ak ste u svojho zamestnávateľa aj mali podpísané vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nepracovali ste u neho počas celého roka, ale napríklad len počas letných prázdnin, tak ste si neuplatnili nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej výške.

Aj v týchto prípadoch môžete daňové priznanie podať dobrovoľne a požiadať o vrátenie dane vďaka uplatneniu plnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (za rok 2025 je to suma 5 753,79 eura).

Dôchodcovia

Ani na dôchodku sa daňovému priznaniu nemusíte vždy vyhnúť (nižšie uvádzame len tie najbežnejšie situácie).

• Podnikáte a váš ročný príjem presiahol 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka – Platí to aj pre tých, ktorí majú podnikanie ako vedľajšiu činnosť.
• Máte príjmy z prenájmu, predaja cenných papierov alebo iných zdrojov nad 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka – Týkajú sa najčastejšie prenájmu nehnuteľností, predaja nehnuteľností neoslobodených od dane z príjmov, predaja cenných papierov alebo iných druhov príjmov.
• Máte len príjmy zo zamestnania – Povinnosť sa týka tých, ktorí nepožiadali o vykonanie ročného zúčtovania žiadneho zamestnávateľa alebo ho o jeho vykonanie požiadali, ale nepredložili mu doklady od iného zamestnávateľa.
• Poberáte príjmy zo zahraničia – Ak máte nejaké príjmy zo zahraničia (s výnimkou tých, ktoré sú od dane oslobodené ako napr. zahraničný starobný dôchodok), ktoré podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike, treba ich uviesť v daňovom priznaní.

Daňové priznanie sa môže dôchodcom oplatiť

Ak je dôchodca poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, starobného dôchodkového sporenia alebo výsluhového dôchodku (alebo obdobného dôchodku zo zahraničia) a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku presiahne ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, tak na ňu nemá nárok. U zamestnávateľa si ju počas roka nemôže uplatňovať vôbec a zamestnávateľ mu zo mzdy strháva preddavky na daň z príjmov bez prihliadnutia na ňu.

Ak ale celkové zdaniteľné príjmy dôchodcu za rok nepresiahnu 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, tak vďaka § 46a ZDP žiadnu daň neplatí. V tomto prípade mu celá suma zamestnávateľom zrazenej dane z príjmov môže byť vrátená. Nárok na túto úľavu si môže dôchodca uplatniť jedine dobrovoľným podaním daňového priznania.

Rodičia na materskej/rodičovskej dovolenke

Materská a rodičovský príspevok sú od dane oslobodené, ale ak si privyrábate, môže vám vzniknúť povinnosť podať daňové priznanie (uvádzame len tie najbežnejšie situácie):

• Podnikali ste už pred materskou (mali ste podnikanie ako hlavnú činnosť) – Musíte podať priznanie za obdobie pred materskou dovolenkou.
• Mali ste podnikanie ako vedľajšiu činnosť ešte pred nástupom na materskú alebo rodičovskú dovolenku – Privyrábali ste si popri zamestnaní a zarobili celkovo viac ako 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka či dosiahli stratu.
• Začali ste podnikať počas materskej či rodičovskej dovolenky – Začali ste podnikať a ročný príjem presiahol 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (za rok 2025 je to suma 2 876,90 eura) alebo ste vykázali daňovú stratu.

Kto nemusí podávať daňové priznanie?

Stále si nie ste istí, či sa vás daňové priznanie týka? Ak patríte do jednej z týchto skupín, môžete byť v pokoji (uvádzame len tie najbežnejšie situácie):

• Máte len jedného zamestnávateľa – Po celý rok ste pracovali pre jedného zamestnávateľa a do 15. februára nasledujúceho roka ste u neho podali žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti – dane za vás vyrieši zamestnávateľ.
• Pracovali ste u viacerých zamestnávateľov – Počas roka ste menili prácu, po skončení roka ste do 15. februára u niektorého zo svojich zamestnávateľov podali žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a zároveň mu v tejto lehote predložili aj potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti od ostatných zamestnávateľov.
• Máte nízke príjmy a nedosiahli ste stratu – Bez ohľadu na to, či ste zamestnaný, podnikáte, prenajímate nehnuteľnosti, predávate cenné papiere alebo máte akékoľvek iné príjmy, daňové priznanie podávať nemusíte, ak všetky vaše príjmy spolu nepresiahli 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (za rok 2025 je to suma 2 876,90 eura) a nedosiahli ste stratu.
• Vaše príjmy sú oslobodené od dane – Štátne sociálne dávky, dôchodky, nemocenské, štipendiá alebo materské sa nezdaňujú a do priznania sa neuvádzajú.
• Vaše príjmy boli zdanené zrážkou – Ak ste mali len príjmy, z ktorých sa daň vybrala zrážkou a prípadnú daň vyberanú zrážkou z príjmov z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia) ste sa nerozhodli považovať za preddavok na daň, tak daňové priznanie podávať nemusíte. Daňová povinnosť sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane.

Do kedy sa podáva daňové priznanie?

Lehotu na jeho podanie možno predĺžiť. Kedy sa teda daňové priznanie podáva?

1. Riadna lehota na podanie – do 31. marca 2026.
2. Prvá predĺžená lehota na podanie – do 30. júna 2026 (môžu si ju uplatniť všetci).
3. Druhá predĺžená lehota na podanie – do 30. septembra 2026 (môžu si ju uplatniť len tí, ktorí mali v roku 2025 aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí).

Čo ak daňové priznanie nepodám?

Pokuta za neskoré podanie

Pokiaľ priznanie podáte po termíne, resp. nepodáte priznanie v ustanovenej lehote, tak sa dopúšťate správneho deliktu. Daňový úrad vám uloží pokutu od 30 eur do 16 000 eur.

Úroky z omeškania

Pokiaľ navyše nezaplatíte včas daň, začne vám za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane, nabiehať úrok z omeškania. Pri výpočte úroku z omeškania sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku, pričom sa požije ročná úroková sadzba najmenej 15 %.

Riziko sankcií a kontroly

Ak priznanie nepodáte vôbec a daňový úrad na to príde, uloží vám pokutu od 60 eur do 32 000 eur. Navyše sa vystavujete riziku daňovej kontroly a určovania dane podľa pomôcok.

Ako podať daňové priznanie ľahko a bez chýb?

Existujú tri hlavné spôsoby podania:

1. Papierové podanie na daňovom úrade – Vyplníte formulár a osobne ho donesiete alebo pošlete poštou. Tento spôsob je však časovo náročnejší a náchylnejší na chyby. Pozor, môžu ho využiť len tie fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi.
2. Elektronické podanie cez portál finančnej správy – Najrýchlejšia a najjednoduchšia možnosť. Systém vás upozorní na prípadné chyby. Fyzické osoby – podnikatelia musia využiť túto možnosť. Postup, ako podať daňové priznanie online, nájdete v podrobnom návode ako podať daňové priznanie elektronicky.
3. Podanie cez daňového poradcu alebo účtovníka – Ak si na vyplnenie priznania netrúfate, daňový poradca alebo účtovník ho pripraví a odošle za vás.

Najčastejšie chyby pri podaní daňového priznania

• Chybne uvedené príjmy a výdavky – SZČO často robia chyby vo výpočte dane kvôli nepresnej evidencii. Zistite, ako správne vypočítať daň SZČO.
• Nevyužité daňové úľavy – Mnoho daňovníkov zabúda na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, na manželku (manžela), v podobe príspevkov do tretieho piliera či na daňový bonus na deti alebo zaplatené úroky z hypotekárneho úveru.
• Neuvedenie zaplatených preddavkov na daň – Daňovníci často v daňovom priznaní od vypočítanej dane zabudnú odpočítať v priebehu roka zaplatené preddavky na daň z príjmov. V dôsledku tejto chyby platia daň do určitej miery dvakrát.
• Neuvedenie žiadosti o vrátenie daňového preplatku – Ak vám v daňovom priznaní vyjde daňový preplatok, tak daňový úrad vám ho automaticky nevráti. Musíte oň v príslušnej časti daňového priznania požiadať.
• Chýbajúce prílohy k daňovému priznaniu – V mnohých prípadoch je potrebné k daňovému priznaniu priložiť aj povinné prílohy týkajúce sa napr. príjmov zo zamestnania či daňových bonusov. Ak vám budú povinné prílohy chýbať, daňový úrad vás vyzve na ich dodatočné predloženie.

Uľahčite si daňové priznanie

S iDokladom si ušetríte množstvo starostí. Všetky príjmy a výdavky máte na jednom mieste, takže pri vyplňovaní daňového priznania nebudete strácať čas hľadaním faktúr alebo vypočítavaním súm.

DPH sa vypočíta automaticky, splatnosť faktúr sa vám postráži sama a potrebné podklady si pripravíte doslova na pár kliknutí.

Namiesto stresu nad formulármi budete mať istotu, že všetko sedí, nič nechýba a daňové priznanie podáte včas.

FAQ

Kto musí podať daňové priznanie, ak má „bežné“ zdaniteľné príjmy?

Daňové priznanie podávate, ak vaše ročné zdaniteľné príjmy presiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka. Pre rok 2025 je nezdaniteľná časť 5 753,79 €, takže polovica vychádza na 2 876,90 € (po zaokrúhlení).

Musím podať priznanie aj vtedy, keď som limit nepresiahol, ale mám stratu?

Áno. Povinnosť podať daňové priznanie môže vzniknúť aj pri nižších príjmoch, ak vykážete daňovú stratu. Preto nestačí sledovať iba výšku príjmov – rozhoduje aj výsledok hospodárenia uvedený v priznaní.

Kedy priznanie ako SZČO nemusím podávať?

Ako SZČO ho nemusíte podať, ak vaše príjmy nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka a zároveň nevykazujete daňovú stratu. Pri študentoch iDoklad uvádza, že pri príjmoch za rok 2024 bola hranica 2 823,24 €.

Do kedy sa podáva daňové priznanie a dá sa lehota predĺžiť?

Základná lehota je do 31. marca (ak pripadne na víkend/sviatok, posúva sa na najbližší pracovný deň). Lehotu si viete predĺžiť oznámením: najviac o 3 mesiace, pri príjmoch zo zahraničia až o 6 mesiacov.

Čo ak priznanie podám neskoro alebo vôbec?

Pri neskorom podaní ide o správny delikt a daňový úrad môže uložiť pokutu. Ak navyše nezaplatíte daň včas, vzniká úrok z omeškania za každý deň. Pri úplnom nepodaní hrozí vyššia pokuta a riziko kontroly.

Vypočíta iDoklad DPH automaticky na faktúrach?

Áno. V iDoklade sa DPH počíta automaticky podľa zadanej sadzby a typu ceny (napr. cena s DPH/bez DPH) a pri dokladoch vie aplikácia dopočítať celkovú cenu vrátane rozpisu DPH aj zaokrúhlení. Pomáha to predchádzať chybám.

Vie iDoklad upozorniť aj na dôležité limity (napr. k DPH)?

Áno. iDoklad stráži hranicu platiteľstva DPH a na hlavnej obrazovke ukazuje, koľko ešte zostáva do limitov. Zároveň vie upozorniť, keď sa k hranici blížite, aby ste mali prehľad včas.