SZČO: kto to je a aké má povinnosti

Čítajte, ak sa chcete dozvedieť viac o SZČO aj ak ste laik.

Čo je to SZČO?

Živnostník, poľnohospodár, lekár, herec, športovec, finančný sprostredkovateľ alebo marketingový špecialista. Všetci môžu podnikať ako SZČO, čo je skratka pre samostatne zárobkovo činnú osobu.

Podľa zákona je SZČO človek, ktorý získava príjmy buď z podnikania, alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Inou samostatnou zárobkovou činnosťou je napríklad vytvorenie literárneho diela u spisovateľa, vypracovanie znaleckého posudku u znalca a výkon športu u športovca.

Najčastejšie však má SZČO podobu živnostníka, preto sa budeme vo zvyšnej časti článku venovať tejto forme samostatne zárobkovo činnej osoby. Keď teda vo zvyšnej časti článku budeme hovoriť o SZČO, máme tým na mysli živnostníka. Napriek tomu časti o zdravotnom a sociálnom poistení, o daňovom priznaní a o elektronickej schránke platia pre všetky druhy SZČO.

Ako SZČO musíte mať oprávnenie na podnikanie, ktoré vám vydá živnostenský úrad. Na to je potrebné splniť podmienky:

• vek aspoň 18 rokov,
• spôsobilosť na právne úkony,
• bezúhonnosť – nemôžete byť odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania,
• odborná spôsobilosť – iba pri živnosti, pri ktorej je potrebné preukázať vzdelanie či prax.

Každá SZČO vykonáva podnikanie buď ako hlavnú, alebo ako vedľajšiu činnosť:

• Hlavná činnosť: osoba podniká „na plný úväzok“ a platí aspoň minimálne preddavky na zdravotné poistenie.
• Vedľajšia činnosť: osoba podniká napríklad popri štúdiu, materskej, na dôchodku alebo popri zamestnaní na trvalý pracovný pomer, nemusí platiť minimálne preddavky na zdravotné poistenie.

Ako sa stať SZČO: pripravte sa na povinnosti

Medzi hlavné povinnosti SZČO patria:

1. registrácia na živnostenskom úrade,
2. registrácia na zdravotné a sociálne poistenie a ich platby,
3. daňové priznanie.

1. Registrácia na živnostenskom úrade

Podnikanie ako SZČO zahájite na živnostenskom úrade miestne príslušnom podľa vášho bydliska alebo elektronicky cez Ústredný portál verejnej správy www.slovensko.sk. Úrad vám vystaví osvedčenie o živnostenskom oprávnení podľa druhu živností, ktorým sa chcete venovať.

Živnosti sa delia na 3 druhy:

• remeselná,
• viazaná a
• voľná.

Najľahšie získate voľnú živnosť, pri ktorej nedokladujete žiadnu odbornú spôsobilosť. Napríklad keď chcete rozbehnúť podnikanie s vlastným e-shopom, v marketingu či s fitnescentrom. Poplatok za každú voľnú živnosť pri osobnom ohlásení je 7 eur, pri elektronickom ohlásení je to bezplatne.

Pre remeselnú a viazanú živnosť potrebujete odbornú spôsobilosť alebo prax v odbore. Napríklad vyučenie za pekára alebo 6 rokov práce v pekárni. Pri každom druhu podnikania sú podmienky rozdielne. Poplatok za každú remeselnú a viazanú živnosť je pri osobnom ohlásení 22 eur, pri elektronickom ohlásení je 11 eur za každú takúto živnosť.

Na živnostenskom úrade alebo na Ústrednom portáli verejnej správy www.slovensko.sk vyplníte formulár na ohlásenie živnosti, prípadne osobne na živnostenskom úrade všetky údaje oznámite príslušnému zamestnancovi ústne. Živnostenský úrad potom informuje ďalšie úrady – zdravotnú poisťovňu a daňový úrad, ktorým už založenie živnosti nemusíte oznamovať.

2. Platby na sociálne a zdravotné poistenie

Ak zahájite podnikanie SZČO ako hlavnú činnosť, platíte minimálne preddavky na zdravotné poistenie, ktorých suma sa každý rok mení. V roku 2026 platia podnikatelia minimálne preddavky na zdravotné poistenie vo výške 121,92 eura mesačne, od roku 2027 to bude 129,60 eura mesačne.

Na rozdiel od zdravotného poistenia, povinné sociálne poistenie vám vznikne až od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého začnete podnikať. Zatiaľ sa počíta z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu určeného ako 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného zo skutočných príjmov SZČO vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Napríklad v roku 2026 vzniká od 1. júla (resp. od 1. októbra pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) povinnosť platiť sociálne poistenie z vymeriavacieho základu vypočítavaného zo skutočných príjmov tým SZČO, ktoré za rok 2025 dosiahli z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti príjmy vyššie ako 9 144 eur. V roku 2027 sa táto hranica zvýši na 9 720 eur. V tomto prípade však platí, že minimálna výška sociálneho poistenia SZČO v roku 2026 je 303,11 eura mesačne, od roku 2027 to bude 322,21 eura mesačne. Ak príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebude vyšší ako 12-násobok 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, tak SZČO naďalej platí povinné sociálne poistenie vypočítavané z tzv. „osobitného“ vymeriavacieho základu.

Tip: Prečítajte si návod pre SZČO, ako si vypočítať sociálne alebo zdravotné poistenie.

Splatnosť preddavku na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie je vždy do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Predstavte si, že ste SZČO a je február. Preddavky zdravotnej poisťovni a poistné Sociálnej poisťovni za február zaplaťte najneskôr do 8. marca.

3. Daňové priznanie: SZČO ho podajú len elektronicky

Pokiaľ zdaniteľné príjmy SZČO za zdaňovacie obdobie presiahnu 50 % sumy ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (napríklad za rok 2026 to bude suma 2 983,37 eura) alebo vykazuje daňovú stratu, je povinná podať daňové priznanie.

V daňovom priznaní uvádzate príjmy, výdavky, uplatňujete nezdaniteľné časti základu dane, daňové bonusy a tiež vypočítavate daň – je možné, že v začiatku podnikania žiadnu daň platiť nebudete.

Daňové priznanie je možné podať len elektronicky prostredníctvom portálu Finančnej správy Slovenskej republiky. Vždy sa podáva za predchádzajúci rok.

Priznanie sa podáva v rôznych lehotách, v roku 2027 to bude:

• 31. marec: bez predĺženej lehoty na podanie daňového priznania,
• 30. jún: s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania, ak súčasťou príjmov daňovníka nie sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí,
• 30. september: s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania, ak súčasťou príjmov daňovníka sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Elektronická schránka: nie je povinná, ale hodí sa

Pre SZČO sa hodí aktivovať si elektronickú schránku na doručovanie, zatiaľ však nejde o povinnosť. Úrady s vami budú vďaka elektronickej schránke komunikovať výhradne elektronicky a vám neunikne žiadna dôležitá správa.

Po prvom prihlásení sa do elektronickej schránky si v nastavení upravte zasielanie notifikačných upozornení na nové správy na vaše telefónne číslo alebo e-mail. To je dôležité, nech sa do schránky nemusíte prihlasovať pravidelne. Prípadne môžete udeliť prístup do vašej elektronickej schránky aj inej osobe.

Pri elektronickej schránke platí tzv. fikcia doručenia. Keď vám úrad pošle správu nedoručovanú do vlastných rúk, považuje sa za doručenú v bezprostredne nasledujúci deň po dni jej prijatia, aj keď sa do elektronickej schránky neprihlásite. Keď vám úrad pošle správu doručovanú do vlastných rúk, považuje sa za doručenú po 15 dňoch odo dňa nasledujúceho po dni jej prijatia, aj keď sa do elektronickej schránky neprihlásite. Potom vám začína plynúť napríklad lehota na odvolanie sa proti uloženiu pokuty.