Značky Dátum publikácie 28. 05. 2020 Komentáre 0 Zdieľať článok

Kríza v podnikaní? Ako ju zvládnuť z pohľadu neurovedy a ako ju vníma náš mozog

Author Solitea 8 minút čítania 0
Náhledový obrázek

V poslednom období sme sa dostali do situácie, ktorá v nás vyvolávala neistotu zo zmeny, no hlavne to bolo niečo, čo sme zažili po prvý krát. Množstvo pracujúcich ľudí, a to nielen zamestnanci ale aj podnikatelia zostali v neľahkých podmienkach. Výpovede, krach, zníženie platu, aj s týmto sa mnohí museli vysporiadať. Tí, ktorí mali šťastie a o prácu sa báť nemuseli boli tiež nútení prispôsobiť sa novému spôsobu života. Práca, či riadenie spoločnosti na diaľku a obmedzený sociálny kontakt nie sú práve ľahkou životnou skúškou. Odpovede na rôzne otázky a pochopenie nášho správania a konania v takejto situácii nám dáva práve neuroveda. Vďaka novému vnímaniu krízy môžete ľahšie predchádzať chybám.

Nás mozog sa neustále rozhoduje, či už sme si toho vedomí alebo nie. Ak sme konfrontovaní s výnimočnou situáciou, pod pretlakom stresu a paniky sa môže rozhodovať veľmi nerozumne. V aktuálnej situácii pravdepodobne väčšinu podnikateľov napadli otázky typu: Ako si udržať súčasných zákazníkov? Ako získať nových? Ako riadiť firmu na diaľku? Môžem dať svojim ľuďom viac autonómie, môžem im veriť? Ako transformovať svoj biznis, aby sme v aktuálnej situácii prežili? Máme prepúšťať alebo dočasne znížiť platy? Tento pretlak otáznikov v nás vytvára neistotu, ktorú náš mozog apriori neznáša. Konštantne zvažuje plusy a mínusy týchto myšlienkových experimentov a simuluje, ako by sme sa cítili pri samotnej realizácii jednotlivých variantov. Procesovanie týchto neistých scenárov si vyžaduje zvýšenú aktivitu nášho organizmu, čo môže spôsobovať nadmerné vyčerpanie a stres.

Čo sa deje v mozgu, keď sa prispôsobujeme zmene?

Ďalším dôvodom prečo aktuálnu zmenu môžeme vnímať ako nepríjemnú, je to, že náš mozog často zmenu interpretuje ako potenciálne ohrozenie a preto sa jej snaží vyhnúť. S omnoho väčšou intenzitou v prípade, ak sme si ju sami nezvolili. Preto aj v tejto situácii treba ľudí do zmien aktívne angažovať, intenzívne s nimi komunikovať a aj ich reakcia na zmenu bude priaznivejšia. Ak tak neurobíme, môžeme sa stretnúť s dvoma protichodnými a neflexibilnými reakciami na novú realitu. Častou stresovou reakciou zvykne byť – buď extrémne zveličovanie potenciálnej hrozby alebo naopak vytesňovanie – „zatváranie si očí“ pred zmenou a jej odmietanie. Ani jedna z týchto na opačných póloch ležiacich reakcií na zmenu, nám však situáciu neuľahčí. V tejto situácii nepomáha ak sú zamestnanci rezignovaní ani pod obrovským tlakom. Úlohou lídrov, ale i každého z nás, je snažiť sa pochopiť tieto prirodzené tendencie, prijať ich a navigovať iných i seba ku konštruktívnejšiemu správaniu. Načúvajme teda vlastným i cudzím obavám, frustráciám a strachom. Prejavme pochopenie pre tieto rôznorodé reakcie a snažme sa tieto úzkosti a strachy minimalizovať. Ak teda prežívate stres, neistotu a obavy – nezatvárajte si pred nimi oči ani prehnane nedramatizujme.

Samozrejme, pre každého zamestnávateľa je táto situácia iná a miera stresu, ktorú prežíva, závisí od toho, v akej kondícii sa firma nachádza a aké mechanizmy, plány na vysporiadanie sa s takouto situáciou mala ešte pred krízou. V tejto situácii sa však typicky cítime vystresovane, pretože sa nám znížila miera kontroly nielen nad podnikaním, ale aj nad vlastným životom. Ak nám k tomu všetkému chýba sociálna opora a kontakt (ktorý by nám za normálnych okolností pomáhal sa so situáciou ľahšie vysporiadať) – situáciu to len zhoršuje.

Formy, akými dokážeme stres a napätie redukovať sú obmedzené, keďže sme v izolácii a činnosti, ktoré nám bežne pomáhali stres a ťažké obdobie zvládať zrazu z našich životov zmizli. Ak precházame náročnými situáciami a čelíme konštantne stresu, má to bohužiaľ dopad aj na náš mozog.

Pod neustálou búrkou stresových hormónov sa nedokážeme sústrediť, utrpieť môže naša pamäť a vyššie kognitívne centrá nášho mozgu, ktoré nám v normálnej situácii pomáhajú regulovať emocionálnu odozvu, reflektovať na seba samých, plánovať i racionálne zvažovať svoje rozhodnutia sa práve vplyvom stresu stávajú neefektívnejšie a spomalené. Skrátka vplyvom neustáleho stresu sa prestávame mať pod kontrolou, stávame sa viac impulzívni a máme menšiu sebareflexiu. Stres nám taktiež zužuje fokus a toto tunelové videnie nám neumožňuje vidieť a zvažovať všetky faktory, brať do úvahy ich možné dôsledky a vidieť situáciu strategicky z dlhodobej perspektívy.

idoklad_psychologia

Ako uchopiť krízová stav, keď ste podnikateľ a riadite ľudí?

Je dôležité, aby si tieto procesy uvedomovali podnikatelia sami na sebe, ale aj na svojich zamestnancoch a aj napriek komplikovanej situácii sa im snažili vytvoriť podmienky, ktoré im budú znižovať mieru otáznikov a neistôt, lebo len tak dokážu udržať ich motiváciu a kreativitu na vysokej úrovni.

Ako si zorganizovať svoju vlastnú prácu? Viacerým z nás sa prácou z domu zmazali hranice medzi súkromným a pracovným životom. Je preto nevyhnutné, vytvoriť si novú rutinu a preniesť ju do dennodenného života. Je dôležité stanoviť si hranice (časové i priestorové), a ak nám to prostredie umožňuje, mať separátnu miestnosť na prácu, aby sa nám tieto dva svety nezačali zlievať do jedného. Nepreháňať to ani s video konferenčnými hovormi, ktoré unavujú viac ako bezprostredná interakcia a mať medzi nimi dostatočné pauzy.

Je nevyhnutné dopriať

  • si kvalitný spánok,
  • regeneráciu,
  • fyzickú aktivitu,
  • kvalitnú stravu,
  • prechádzky v prírode.

Fyzická aktivita, aj keď len 20 minút denne, nám zlepšuje pamäť a kognitívne schopnosti. Pestrá, živá strava taktiež podporuje mozog. Hra na hudobný nástroj, učenie sa novému jazyku, novému tancu, v skratke učenie sa nových veci, vytvára nové synapsie a týmto spôsobom si budujete mentálnu kondičku a podporujeme mozgovú činnosť.

Evolučne sme boli vyvinutí ako sociálne bytosti, žijúce v tlupách. Ak nemáme možnosť socializovať sa živým kontaktom, je fajn sa pravidelne socializovať online a neochudobňovať svoj život o sociálnu interakciu a podporu. Našťastie niektoré opatrenia sa postupne uvoľňujú a čoskoro budeme môcť stretnutia absolvovať v širšej miere.

Čo nerobiť v čase krízy (akejkoľvek)

Aktuálna situácia je jedným veľkým otáznikom a neustále nás núti sledovať vývoj pandémie a možnej ekonomickej krízy, často sme zahltení negatívnymi správami a nie príliš optimistickými prognózami. Dôležité je, aby sme tieto správy nesledovali počas celého dňa, ale určili si nejaký krátky časový úsek, ktorý tomu venujeme, ideálne nie pred spaním.

Naša myseľ sa v časoch krízy orientuje na to, čo strácame a nie vždy v nej dokážeme vidieť napríklad aj príležitosti a pozitíva. Nič však nie je čierno biele. Skúsme sa na situáciu pozrieť inak a hľadať v situácii príležitosť na rast, príležitosť niečo nové získať, niečo nové sa naučiť, niečo nové odovzdať. Ak takýmto spôsobom dokážu podnikatelia a lídri presmerovať pozornosť ľudí, zo straty z toho, o čo prichádzajú, smerom k tomu, čo môžu získať, priniesť, zmeniť k lepšiemu – ľudia sa stávajú aktívnou súčasťou tejto zmeny. Namiesto pasívnych účastníkov v procese, je teda dôležité ľudí angažovať, spraviť z ľudí kreatívnych spolutvorcov, ktorí majú čo k situácii povedať. Môžu sa aktívne spolupodieľať na zmene a hľadať spoločne riešenia, na to ako zo situácie von. Vyžaduje to však otvorenú, pravidelnú, transparentnú a empatickú komunikáciu.

Ak teda chceme v novej situácii nielen prežiť, ale aj uspieť je dôležité pochopiť našu biologickú prirodzenosť. Je normálne sa báť nových výziev, je normálne mať strach, je normálne prežívať stres z nepoznaného. V konečnom dôsledku sme ľudia a ak by sme si želali mať život bez stresu, strachov, obáv a frustrácií, mali by sme ciele podobné tým, ktorí už nie sú medzi nami. Skúsme však namiesto vytesňovania „negatívnej reality“ – prijať a pochopiť, to, čo sa nám naše emócie snažia zdeliť a odbremeniť samých seba o tieto strachy tým, že pochopíme hlbšie súvislosti týkajúce s nás ľudí samotných a vytvorením si plánu, ako tieto strachy eliminovať. Práve to nám dokáže zvyšovať našu „adaptívnu kapacitu“ – zrazu sme pripravení na potenciálne hrozby. Paradoxne nie popieraním, ale spracovaním „negatívnych“ emócií sa stávame odolnejšími a zdravšími.

idoklad_psychologia 2

O autorke:

Olívia Hurbanová je zakladateľka agentúry Olinclusive a spolukazladateľka agentúry HighBrõws. Je pozitívna skeptička a autorka konceptu Future skills, ktorý učí pod hlavičkou Brainery. Vyučuje na Slovensku, v zahraničí i na akademickej pôde. Mozgové závity ponamáhala klientom ako IBM, Lenovo, Dell, IBM, Swiss Re, Allianz, PWC, ČSOB, ZSE, Amcham a mnoho ďalším. Za svoje dlhodobé snaženie v oblasti vzdelávania bola vo februári 2019 ovenčená titulom Lektor roka s rekordným počtom 21 nominácií.

Súvisiace články

Sadzby DPH na Slovensku: prehľad pre nových platiteľov

20. 01. 2023 6 minút čítania 1
Prečítať článok

Čo nesmie chýbať na vašich faktúrach. Záleží aj na tom, či ste platiteľmi DPH

18. 01. 2023 9 minút čítania 0
Prečítať článok

    Pridaj komentár

    Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *