Čo je a čo naopak už nie je príležitostný príjem?

Čo sú príležitostné príjmy

Ako príležitostný sa označuje taký príjem, ktorý pochádza z príležitostnej činnosti alebo príležitostného nájmu hnuteľných vecí. Do tejto definície patria aj príjmy z poľnohospodárskej výroby, prípadne z lesného alebo vodného hospodárstva.

Príkladom príležitostnej činnosti je napríklad situácia, kedy svojim priateľom za dojednanú odplatu požičiate na víkend svoje auto, alebo keď známym z času na čas za peniaze doučujete dieťa či upratujete.

V oblasti poľnohospodárskej výroby si potom môžete pod príležitostným príjmom predstaviť napríklad občasný predaj plodov zo svojej záhrady alebo napríklad predaj šteniat, ktoré sa narodili vašej fenke.

Príležitostný príjem môže mať ktokoľvek – SZČO, zamestnanec aj nezamestnaný človek.

Čo už príležitostné príjmy nie sú

Slovo príležitostný je tým najzásadnejším, čo uvedené príklady odlišuje napríklad od autopožičovní, pestovateľov a profesionálnych chovateľov. Oproti nim sú totiž popísané činnosti jednorazové alebo občasné. Pokiaľ by ste teda začali svojim priateľom auto požičiavať za peniaze pravidelne, prípadne by ste ho poskytovali pravidelne aj cudzím ľuďom, tak už nejde o príležitostný príjem.

Pozor, pokiaľ vaše aktivity naplnia definíciu podnikania (sú sústavné a za účelom zisku), musíte si zriadiť živnostenské oprávnenie. Za neoprávnené podnikanie totiž hrozia vysoké sankcie.

Príležitostným príjmom nie sú ani autorské honoráre, aj keby boli len občasné. Autorské príjmy zdaňujete vždy.

Čo pri príležitostných príjmoch (ne)musím riešiť?

Jednou z najväčších výhod príležitostných príjmov je, že z nich nemusíte odvádzať dane, a tým pádom ich ani neuvádzate v daňovom priznaní. Avšak pozor – toto platí iba vtedy, ak celkové príležitostné príjmy za rok nepresiahnu 500 eur. Zároveň na danú činnosť nesmiete mať živnostenské oprávnenie – ak máte, je jedno, že činnosť vykonávate len občas alebo za ňu máte príjem do 500 eur. Už to nie je občasný príjem, ale podnikanie, ku ktorému sa viažu povinnosti ako odvod dane, poistenie a podobne.

Ak spomínaný limit 500 eur presiahnete, musíte príjmy uviesť v daňovom priznaní a riadne ich zdaniť, aj keď nie ste SZČO. Zdaňujete iba časť príležitostného príjmu nad limit. Do základu dane z príjmov zahrniete len príjmy nad sumu 500 eur a výdavky k príjmom zahrňovaným do základu dane z príjmov sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrňovaných do základu dane k celkovým príjmom. Nezabudnite, že neznalosť neospravedlňuje a za prípadné neodvedenie dane vás čaká rovnaký postih ako kohokoľvek iného.

Pozor však na to, že vyššie uvedené oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur nie je možné uplatniť na príjem z príležitostnej činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak si daňovník (právnická osoba alebo fyzická osoba s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov) vyplácajúci tento príjem môže znížiť základ dane z príjmov o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu. Takéto príjmy sa potom v plnej výške (samozrejme po odpočítaní výdavkov) zdaňujú v daňovom priznaní ako „iné“ ostatné príjmy.

Príležitostný príjem a podnikatelia

Keď podnikáte a niekto pre vás vykoná príležitostnú činnosť (jednorazovú prácu), môžete si tento výdavok v daňových výdavkoch uplatniť. Samozrejme iba vtedy, keď v podnikaní uplatňujete reálne výdavky.

Dotyčnému zaplatíte na základe nejakej zmluvy o príležitostnej činnosti (napríklad zmluvy o dielo) alebo vám vystaví ručne vyplnený príjmový pokladničný doklad. Nepodnikajúci človek vám totiž faktúru na platbu pravdepodobne nevystaví.

Pokiaľ budete uzatvárať zmluvu, ktorá stanoví rozsah práce a odmenu, urobte to písomne, aj keď nemusíte. Dôvod je prostý – písomná zmluva je ľahšie vymáhateľná a predovšetkým vám poslúži ako dôkaz v prípade kontroly zo strany daňového úradu.